close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Len nevlastná sestra XXXII.

10. března 2007 v 20:43 | Werča |  ╬Len nevlastná sestra
Asi po pol hodine ,sme toho už nechali a rozišli sa do svojich izieb.
"Konečne máme spolu izbu." Zaradoval sa Bill a skočil na posteľ.
"Hmmm ,noa?" mrkla som na neho prekvapene.
"Noooooo." Usmial sa na mňa diabolsky. Ja som si len zo skrine vybrala moje big tričko ,otočila sa a začala sa prezliekať. Bill zo mňa nespustil oči.
"Ja asi radšej pôjdem spať do obývačky ,keď tu nemáš telku." Posadila som sa unudene na kreslo.
"Ty chceš ísť čumieť na telku? Teraz ,keď máme spoločnú izbu a môžeme si to na plno užiť?" zamračil sa na mňa a ja som sa z neho rozosmiala.
"Si oveľa horší než Tom! Skočila som k nemu na posteľ a objala ho.
"Ale aj tak mi tu chýba telka." Pošeptala som mu a hneď z neho zliezla.
"Nieeeeeeeee Niky." Urobil na mňa psie očká.
"Mrzí ma to ,ale chcem proste čumieť na telku." Zarehotala som sa a zmizla.
"Fajn ja idem spať." Zakričal ešte za mnou a ja som zišla do obývačky ,kde už ale sedel Tom a čumel na nejaký horor.
"Môžem sa pridať?" skočila som k nemu ,vyložila si nohy na stôl a čumela na Toma ,ktorý mlčal.
"Jasne ,veď to je v pohode." Stále pozeral na telku. Akoby tu nebol duchom ,len telom.
"Deje sa niečo?" mávla som mu rukou pred očami.
"Deje ! Zabil som dieťa ,rozišla sa zo mnou Susi a ty si ešte stále z Billom." Rozhadzoval nervózne rukami a mrkol na mňa.
"A čo s tým všetkým mám ja a Bill?" nechápala som.
"No to ,že nechcem aby si bola jeho ..." urobil smutný xicht. Ha-ha tak toto je žart?
"Ale ja niesom jeho!" vyhlásila som.
"Nie a koho teda si? Máš nejakého iného? Spíš aj z inými?" vyvalil zo seba drzo.
"Nie z nikým iným nespím. Ja len ,že ty si môj brat ... nevlastný a mám aj teba ,nie?" usmiala som sa na neho.
"Ale aj Bill je tvoj nevlastný brat a spíš s ním." zaprotestoval ako malé decko.
"Tom o tomto sa nechcem baviť. Z Billom som ,lebo ho ľúbim a on ľúbi mňa ... To je už niečo iné."
"Nie nieje. Neľúbiš ho." Chytil ma násilne za ruku.
"Ako to môžeš tak vedieť? Sám si mi vtedy vyhlásil vojnu a povedal ,že chceš byť len môj brat. Sám si mi zo Susi robil napriek. Kašľala som na teba a ľúbim Billa." Vytrhla som sa mu a šla radšej naspäť hore. Namierila som to naštvane do svojej izby . Nejako som sa zabudla a keď som v rýchlosti otvorila dvere ,zbadala som Billa a Susi ako sa bozkávajú a hneď ako počuli treskot dvier ,sa od seba odtrhli.
Ja som tam len tak ostala stáť ,ako nejaké také škaredé kačiatko a hneď ako som si uvedomila ,že oni dvaja ... som čo najrýchlejšie zabuchla dvere a vypadla do Billovej izby ,kde som to namierila na balkón a za sebou som pevne zatvorila sklenené dvere a zamkla.
Vonku bola hrozná tma a hrozne pršalo.
Ja som si nič nevšímala a hneď ako som zatvorila i okienko ,spustila som sa k zemi a začala plakať.
Niečo také som čakala ... Ale nie teraz. Ne teraz ,keď ľúbim ešte Billa a keď ešte spolu chodíme. Nikdy som si nemyslela ,že ma podvedie a už vôbec nie ,ako mi hovoril o tej svojej veľkej láske ku mne. Už nikdy mu nebudem veriť . Už nikdy! Ako mi to len mohol urobiť?
Tak dlho som čakala na takúto lásku ,ktorú mi Tom nikdy nemohol dať ,ale vidno ,že sú to dvojčata. Neznášam ho!
V slzách som vstala a šla k zábradliu ,ktoré bolo hrozne mokré.
Už môj život vôbec nemá cenu. Nemám prečo žiť a už vôbec ľúbiť. Nič okrem tých krásnych spomienoka tých krásnych dvoch týždňov sa mi v hlave neukazovalo. Sama som nevdela čo robím. Či plačem ,alebo sa usmievam ,či sedím ,alebo leziem na to zábradlie.
Boli to iba spomienky. Všetko to krásne ,čo sme spolu prežili. Aj to ako mi stále hovoril ,ako ma ľúbi. Dokonca som si spomenula na našu prvú noc. Len tak ľahko som sa mu oddala.
Vďaka nemu som prestala myslieť na Toma a konečne otvorila oči. Hovoril mi ,že ma ľúbi ...
"Niky stoooooooj." Počula som Billov krik a v tom som sa prebudila zo spomienok a vrátila sa do reality. Stála som na mokrom zábradlí a držala sa len kľučky toho malého okienka. Z plnej sily na mňa padal dážď . Pane bože čo to robím.
"Niky nerob to ,stoj ! Nehýb sa." Kričal v panike i Tom a snažil sa otvoriť balkónové dvere. Nadýchla som sa a pokúšala sa ani nehýbať ,ako na mňa kričal Tom. Nechcem predsa skočiť. Aj keď môj život ,už vôbec nemá cenu ,nechcem zomrieť. Ešte nie!
"Je to moja vina." Plakala na posteli Susi a nemohla sa na mňa ani dívať. To Tom vzal Billovu lampu a rozbil ňou dvere. Odomkol a tak mohol vojsť ku mne.
Hneď ako som ho zbadala ,znovu som začala plakať . Chytil ma za pás a dal ma dolu. Tak hrozne som sa triasla ,ako nikdy. Hneď som vpadla Tomovy do náručia . Konečne v bezpečí.
Autor: Werča
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 EmušiQ EmušiQ | Web | 10. března 2007 v 20:51 | Reagovat

ty jo to je bomba uz rychlo rychlo pokračko lebo sa zbláznim

2 romee romee | E-mail | Web | 10. března 2007 v 20:54 | Reagovat

xD lol já thomu už nějak nerozumim ae je th oskvělí pokráčko!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama