close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nenaplnená láska VIII. - Anjel 3.

1. února 2007 v 23:56 | Werča |  ╬Nenaplnená láska
Autor: Werča
"Ach další mŕtvy. To je hrozné ,koľko ľudí za tento týždeň tu pochovali." ozval sa za mnou ,hlas dievčaťa.
"To teda hej!" doplnil to druhý hlas.
Pomaly som sa otočil ,aby som videl kto sa to za mnou rozpráva.
"Ahoj motýlik." Pozrela na mňa jedna z nich. Mala dlhé čierné vlasy a prekrásne modré oči. Bola celá v čiernom a hneď by ste si všimli jej náhrdelník ,ktorý bol celý zo zlata a sem tam z neho visela lebka.
"Ty ma vidíš?" z hrôzou som vstal a pozeral na ňu.
"Jasne ,že i ty - Melinda - vidíš toho motýlika z čiernymi krídlami?" otočila sa na tu druhú dievčinu ,ktorá práve lízala lízatko. Mala čierne krátke vlasy a bola oblečená v ružovo-čiernom. Vlasy jej padali do tváre ,takže jej oči som si ani nevšimol.
"Jasne. Je krásny." Pribehla ku mne a zaujímavo si ma obzerala.
"Niesom motýlik...." povedal som milo.
"Ale veď my vieme. Myslíš si ,že sme nejaké hlúpe decká? Si na omyle motýlik! My sme náhodov v takýchto veciach experti!" pýšila sa Melinda a naďalej si ma zvedavo obzerala.
" Maš nádherne krídielka ,musia byť čerstvé. Kedy si zomrel? Kde ťa pochovali? Ako dlho si anjel?" uff ,nejako veľa otázok. A skadiaľ vie ,takéto veci?
"No... ja... Kto vlastne ste?" vykoktal som zo seba namáhavo.
"Ja som Jasmine a toto je Melinda! Od teraz sme tvoje najlepšie kamošky."
"Aha... Ako to najlepšie kamošky? Veď ma ešte nepoznáte!"
"Ale ,ale... Možno ,že poznáme!" povedala tajomne Melinda a pomaly sa blížila k môjmu hrobu ,kde už nebolo vidno ani rakvu . Najviac však vynikala biela ruža od Toma.
"Bill Kaulitz?" prejde rukou po hline.
"Ehm.." prikývnem a Jasmine sa rozosmeje.
"Že Bill... Maš nádherne meno ,ale to motýlik je predsa krajšie." Obíme ma . No super. Dve bláznive dievčatá. Ale aspoň ,že ma vidia.
"Ako je možné ,že ma vidíte? I vy ste anjeli ,alebo niečo také???"
"Niesme anjelikovia ,vidíš u mňa krídla? Lebo ja nie... Sme niečo také ako bosorky ..." obe sa rozosmejú. Mne to však príde čudné.
"Ak ste bosorky..." napadne ma ,akoby som mohol hovoriť s Mikeom ,alebo kýmkoľvek iným.
"No?" obíme ma i Melinda.
"Tak ... Nemôžete ma vrátit naspäť k živím? Vrátiť čas?"
"Tak to asi nie. To môže len Boh. Je mi ľúto!" pohladila ma Jasmine a zase som zosmutnel.
"Počuj motýlik ,nechceš si niekam zájsť?"
"Ale kam? Bolo by to predsa zbytočné!"
"Nebolo. Maš šťastie ,že sme dve a že ťa okrem nás nikto nevidí."
"Aha ,tak teda fajn." Prikývol som teda a tak sme sa všetci traja vybrali z cintorína do nejakého bufetu.
"Čo si dáš Bill?" ona sa ma pýta čo si dám?
"No asi nič. Niesom ani smedný ,ani hladný... asi prvý krát v živote." Povedal som smutne.
"Ach chudáčik môj. Tak teda nič." Pohladila ma po líci a všetci ľudia v bufete na ňu zbystrili zrak.
"Tak čo to bude bosorky?" prišiel k ním mladý čašník . Dievčatá si obiednali a pritom sme sa i porozprávali. Vytáral som im snaď celý môj životný príbeh ,ako som zomrel a tak.
Su hrozne milé ,ako sa ku mne správajú ,že život berú z radosťou i keď im zomrie niekto blízky. Maju šťastie ,že ich uvidia i po smrti.
Keby niekto ... niekto ,okrem Tery mal tu schopnosť vidieť ma ,bolo by to super.
Keď sa dievčatá najedli ,tak sme sa vybrali do parku. Sadli sme si na lavičku a vtedy cez park prechádzali Tom a Tery. Boli obaja smutný a držali sa za ruky.
"Hej ,hej ,to je tvoj brat a tá baba?" spýtala sa ma Jasmine a ja som bez slov prikývol. Zaujímalo by ma ,prečo sa držia za ruky. Možno preto ,že sa boja ísť každý svojou cestou ,možno preto ,že sa neudržia samy na svojich nohách a možno.... možno preto ,že su pár a dosť dlho to predo mnou tajili. To asi ťažko , Tom by mi ju inak ani nevybral . Blbosť!
"No tak choď za nimi." Povzbudili ma obidve .
"Nie , Tery sa ma bojí ,zatvorili by ju na psychiatriu." Povedal som smutne.
"Tak ja sa z ňou porozprávam. Jasmine ty si zober Toma na starosť!" zavelila Melinda a hneď sa odo mňa rozbehli za nimi.
"Tom Kaulitz?" poklepala mu Jasmine po pleci a on sa pohotovo otočil.
"Ak chceš autogram ,nemám najmenšiu chuť dať ti ho. A ak nevieš o bratovej smrti ,tak... už možno vieš. Prepáč ,chcem ísť domov a revať !" vymotal sa s toho dosť rýchlo.
"Ale ja nechcem autogram. Chcem sa s tebou porozprávať o Billovi. Videla som ho v sne." To Tom zostane stáť ako skala a zmrazí ho.
"B.. Bill... Billa?" po líci sa mu pustí dalšia slza a teda prikývne. Obaja si sadnú ku mne na lavičku a vôbec ma nevnímaju. Teda Jasmine ma vníma ,ako jej kričím do ucha ,že mu pletie hlúposti ,ale nevadí jej to. Tom ju počúva.
No nechal som ich tak ,zbystril som pohľad na Melindu a Tery ,ako sa na mňa obidve dívaju. Tery zo strachom a Melinda normálne.
"Vidíš ho? Je anjel. Nemusíš sa ho báť. Stretli sme už takých asi milión . Neboj sa ho! Jeho telo je mŕtve ,ale duša žije v takejto podobe." Vysvetlila jej Melinda a ja som k ním pomaly kráčal zo sklonenou hlavou.
"Prečo ja? Prečo ho vidím práve ja?" plakala .
"To neviem. Možno preto ,že si bola zdrojom pomsty a vo vnútri teba ,je niečo čo vás dvoch stále drží pri sebe a neopustí. Stráž si to." Chytila ju za brucho. Nerozumiem ,tomu ,čo Melinda povedala Niečo v jej vnútrí ,čo nás dvoch spája? Čo také?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama