AutOr: Werča
Keď konečne dorazila sanitka ,odviezli Tery do nemocnice a mamka i Tom išli z ňou. Ostatný ostali doma a čakali. Ja som to samozrejme nemohol nechať tak a vybral som sa za nimi.
Po prvý krát ma neboleli od chodenia nohy . Aspoň niečo je na tomto "druhom" svete dobré.
Po prvý krát ma neboleli od chodenia nohy . Aspoň niečo je na tomto "druhom" svete dobré.
V nemocnici ,som nasledoval Toma a mamku ,ktorí stáli pred izbou a zhovárali sa z lekárom. Trochu rozhovoru som si i vypočul.
"Zbláznila sa? Hovorí ,že videla Billa... čo je nemožné Pán doktor. Bill je mŕtvy a nič by nám ho už nevrátilo!" hovoril v slzách Tom.
"Viete ... Možno sa zbláznila a možno nie. Mali sme pacientku ,ktorá tiež videla anjelov - mŕtvych. Je to záhadné ,ale pravdivé. Ak sa to bude opakovať ,budeme ju musieť zatvoriť do blázinca a nikoho k nej nepúšťať." Povedal doktor ,dosť smutne.
"Čože? Veď Tery nieje blázon ,ja som tu!!!" kričal som na neho čo bolo úplné zbytočné ,kedže ma nepočul. Takto trpieť nieje nič pekné a ešte keď takto trpia iný - vôbec!!!
Aby sa to už neopakovalo ,budem sa musieť Tery vyhýbať ,inak bude zle - veľmi zle!
"Zbláznila sa? Hovorí ,že videla Billa... čo je nemožné Pán doktor. Bill je mŕtvy a nič by nám ho už nevrátilo!" hovoril v slzách Tom.
"Viete ... Možno sa zbláznila a možno nie. Mali sme pacientku ,ktorá tiež videla anjelov - mŕtvych. Je to záhadné ,ale pravdivé. Ak sa to bude opakovať ,budeme ju musieť zatvoriť do blázinca a nikoho k nej nepúšťať." Povedal doktor ,dosť smutne.
"Čože? Veď Tery nieje blázon ,ja som tu!!!" kričal som na neho čo bolo úplné zbytočné ,kedže ma nepočul. Takto trpieť nieje nič pekné a ešte keď takto trpia iný - vôbec!!!
Aby sa to už neopakovalo ,budem sa musieť Tery vyhýbať ,inak bude zle - veľmi zle!
Po tomto rozhovore ,som sa vybral preč z nemocnice ,niekam ,kde by som bol úplné sam na niekoľko dní. Jediné miesto ,je asi cintorín ,kde bude určite dobre!
Uprostred noci som sa tam vybral i keď zo strachom. Som mŕtvy a mám strach? Prečo?
Nazbieral som všetku odvahu ,ktorá vo mne bola a vkročil som cez železnú bránku na cintorín.
Okrem hrobov a temnej atmosféry tu nič iné nebolo a to je dobre.
Prechádzal som sa medzi tými hrobmi a obzeral si všetky mená ,ktoré boli vyryté do náhrobku. Dosť som sa pozastavil ,nad hrobom môjho dedka.
Prečo i on nieje anjel ako ja??? Prečo iba ja sám? A možno ,že niesom sám. Bol by som hrozne rád ,keby som stretol nejakého dalšieho anjela ,ale to asi nebude také jednoduché.
Po tom vyčerpajúcom chodení ,som si sadol na hrob nejakého mladého dievčaťa rozmýšľal som ,snaď nad všetkým možným i nemožným. Potom som si ľahol ,zatvoril oči ,ale nezaspal som. Len som si tak ležal a premýšľal ďalej. Neviem prečo ,ale zaspať sa mi nedalo!
Uprostred noci som sa tam vybral i keď zo strachom. Som mŕtvy a mám strach? Prečo?
Nazbieral som všetku odvahu ,ktorá vo mne bola a vkročil som cez železnú bránku na cintorín.
Okrem hrobov a temnej atmosféry tu nič iné nebolo a to je dobre.
Prechádzal som sa medzi tými hrobmi a obzeral si všetky mená ,ktoré boli vyryté do náhrobku. Dosť som sa pozastavil ,nad hrobom môjho dedka.
Prečo i on nieje anjel ako ja??? Prečo iba ja sám? A možno ,že niesom sám. Bol by som hrozne rád ,keby som stretol nejakého dalšieho anjela ,ale to asi nebude také jednoduché.
Po tom vyčerpajúcom chodení ,som si sadol na hrob nejakého mladého dievčaťa rozmýšľal som ,snaď nad všetkým možným i nemožným. Potom som si ľahol ,zatvoril oči ,ale nezaspal som. Len som si tak ležal a premýšľal ďalej. Neviem prečo ,ale zaspať sa mi nedalo!
Ráno som oči otvoril na niekoho plač. Otočil som sa a neďaleko niekoho pochovávali. Bol tam húf dievčat a ľudí. Všetci plakali a držali sa .
Pomaly som vstal ,aby som sa tam pozrel.
Ako prvá zaslzená tvár mi padla do oka Tomova. Plakal a vôbec sa nezastavil. Tak rád ,by som bol teraz z ním a objal ho. Tak rád by som bol keby ma teraz videl a mohli by sme byť spolu.
Cez ten dav ,som sa dostal až k nemu a objal ho. Neviem či to cíti ,alebo nie ,ale ja cítim jeho vôňu a jeho slzy ,ktoré mi dopadávajú na rukáv trička.
"Prečo si mi to urobil. Ľúbim som ťa bratček..." plakal ďalej . To sa slzy spustili už i mne a nemohol som ho pustiť. I keď nevie ,že ho obímam ,nepustím sa ho !!! Nie!
Keď sa Tom začal hýbať a smeroval to k plačúcej mamke ,pustil som sa ho a všimol som si Tery ,ktorá taktiež plakala ,ale vydesene.
Keď videla moje mrtvé telo ,ako mi ho zakrývajú bielou plachtou a zatvárajú rakvu ,vyzerala akoby sa bála ,akoby si nebola istá ,či som naozaj mŕtvy. Viem ,že to je pre ňu hrozne čudné ,že ma videla z krídlami ,ale za tie krídla naozaj nemôžem.
Ak ma teraz uvidí ,zase to pre ňu bude šok a to radšej zmiznem ,medzi faninky ,či niekde nezbadám Mikea. Musí byť predsa na mojom pohrebe.
Dostal som sa zase do zadu ,kde som zbadal čiernovlasého chalana ,ako sedí na nejakom hrobe a plače. Už tie vlasy mi hovorili ,že to je on - MIKE.
Prišiel som k nemu a sadol si vedľa neho. Zo všetkej úprimnosti som si želal ,aby mi venoval jeden pohľad ,jeden bozk ,čokoľvek ,len nech to je jeho.
Lenže bolo to na nič ,ani sa na mňa nepozrel a ani nič iné ,čo ma totálne zlomilo. Prečo ma Tery vidí a Mike nie? Prečo to tak je?
Viem ,že mám veľa otázok ,ale ja sa nemôžem vysporiadať s tým ,že som anjel a takmer nikto ma nevidí a nepočuje .
Pomaly som vstal ,aby som sa tam pozrel.
Ako prvá zaslzená tvár mi padla do oka Tomova. Plakal a vôbec sa nezastavil. Tak rád ,by som bol teraz z ním a objal ho. Tak rád by som bol keby ma teraz videl a mohli by sme byť spolu.
Cez ten dav ,som sa dostal až k nemu a objal ho. Neviem či to cíti ,alebo nie ,ale ja cítim jeho vôňu a jeho slzy ,ktoré mi dopadávajú na rukáv trička.
"Prečo si mi to urobil. Ľúbim som ťa bratček..." plakal ďalej . To sa slzy spustili už i mne a nemohol som ho pustiť. I keď nevie ,že ho obímam ,nepustím sa ho !!! Nie!
Keď sa Tom začal hýbať a smeroval to k plačúcej mamke ,pustil som sa ho a všimol som si Tery ,ktorá taktiež plakala ,ale vydesene.
Keď videla moje mrtvé telo ,ako mi ho zakrývajú bielou plachtou a zatvárajú rakvu ,vyzerala akoby sa bála ,akoby si nebola istá ,či som naozaj mŕtvy. Viem ,že to je pre ňu hrozne čudné ,že ma videla z krídlami ,ale za tie krídla naozaj nemôžem.
Ak ma teraz uvidí ,zase to pre ňu bude šok a to radšej zmiznem ,medzi faninky ,či niekde nezbadám Mikea. Musí byť predsa na mojom pohrebe.
Dostal som sa zase do zadu ,kde som zbadal čiernovlasého chalana ,ako sedí na nejakom hrobe a plače. Už tie vlasy mi hovorili ,že to je on - MIKE.
Prišiel som k nemu a sadol si vedľa neho. Zo všetkej úprimnosti som si želal ,aby mi venoval jeden pohľad ,jeden bozk ,čokoľvek ,len nech to je jeho.
Lenže bolo to na nič ,ani sa na mňa nepozrel a ani nič iné ,čo ma totálne zlomilo. Prečo ma Tery vidí a Mike nie? Prečo to tak je?
Viem ,že mám veľa otázok ,ale ja sa nemôžem vysporiadať s tým ,že som anjel a takmer nikto ma nevidí a nepočuje .
"Mike." Zašeptal som a on ako zázrakom sa otočil. Nie na mňa ,ale niekam inam. Akoby ma počul a to ma hrozne potešilo.
"Mike nezabudni na mňa. Budem ťa navšťevovať." Šeptal som ďalej a Mike sa stále otáčal. V tej chvíli si z vrecka vybral list ,ktorý som mu napísal a začal čítať.
Šeptom si opakoval slová : "Milujem ťa...Neopustím ťa a neber si to v zlom."
"I keby si chcel aby som si to v zlom nebral ja musím. Bill milujem ťa. Hrozne ťa milujem. Prečo si ma opustil tak náhle?" slzy sa mu liali ďalej a nikto na svete ,okrem mňa ich zastaviť nevedel.
"Musel som. Ľúbim ťa." šeptal som ďalej a Mike len prikývol. V tom som zakašľal a vietor sa zdvihol. Mikeov list ,odniesol vietor ,niekam do nebies .
"Tiež ťa ľúbim." Pošeptal si Mike a odišiel k dievčatám ,ktoré hádzali biele i červené ruže na môj hrob ,ktorý pomaly zahadzovali hlinou. Ja som ostal sedieť na hrobe a pozeral som na Toma ,ktorý stále v ruke držal bielu ružu a čumel na môj hrob.
Mike hodil svoju ružu a odišiel.
Ostal tam iba Tom. Úplne sám ,ostal stáť nad mojim hrobom a niečo si šeptal. Keď povedal posledné slovíčko
"Ostanem s tebou" hodil bielu rúžu na hrob a taktiež odišiel.
Mne sa v ten moment spustili slzy a nemohol som prestať plakať . Nedá sa zabudnúť na tie zážitky s Tomom ,mamkou a chalanmi zo skupiny.
Už od samého decka ,sme sa s Tomom mali hrozne radi a boli sme stále nerozlučný. Keď som išiel na školský výlet ja ,išiel i Tom. Keď mal dievča on ,mal som i ja a stále mi ju dohodil Tom. Keď som potreboval pomoc , pomohol mi a naopak. Boli sme dobrý bratia i napriek niektorým bitkám a hádkam.
To všetko mi už chýba! Chcem to späť!!!
"Mike nezabudni na mňa. Budem ťa navšťevovať." Šeptal som ďalej a Mike sa stále otáčal. V tej chvíli si z vrecka vybral list ,ktorý som mu napísal a začal čítať.
Šeptom si opakoval slová : "Milujem ťa...Neopustím ťa a neber si to v zlom."
"I keby si chcel aby som si to v zlom nebral ja musím. Bill milujem ťa. Hrozne ťa milujem. Prečo si ma opustil tak náhle?" slzy sa mu liali ďalej a nikto na svete ,okrem mňa ich zastaviť nevedel.
"Musel som. Ľúbim ťa." šeptal som ďalej a Mike len prikývol. V tom som zakašľal a vietor sa zdvihol. Mikeov list ,odniesol vietor ,niekam do nebies .
"Tiež ťa ľúbim." Pošeptal si Mike a odišiel k dievčatám ,ktoré hádzali biele i červené ruže na môj hrob ,ktorý pomaly zahadzovali hlinou. Ja som ostal sedieť na hrobe a pozeral som na Toma ,ktorý stále v ruke držal bielu ružu a čumel na môj hrob.
Mike hodil svoju ružu a odišiel.
Ostal tam iba Tom. Úplne sám ,ostal stáť nad mojim hrobom a niečo si šeptal. Keď povedal posledné slovíčko
"Ostanem s tebou" hodil bielu rúžu na hrob a taktiež odišiel.
Mne sa v ten moment spustili slzy a nemohol som prestať plakať . Nedá sa zabudnúť na tie zážitky s Tomom ,mamkou a chalanmi zo skupiny.
Už od samého decka ,sme sa s Tomom mali hrozne radi a boli sme stále nerozlučný. Keď som išiel na školský výlet ja ,išiel i Tom. Keď mal dievča on ,mal som i ja a stále mi ju dohodil Tom. Keď som potreboval pomoc , pomohol mi a naopak. Boli sme dobrý bratia i napriek niektorým bitkám a hádkam.
To všetko mi už chýba! Chcem to späť!!!