Autor: Werča
"Chceš povedať ,že je tehotná?" spýtal som sa Melindy a celkom som zabudol ,že Tery ma tiež vidí a počuje.
"Ja ,že som tehotná?" pozrela na mňa ,až som s toho pohľadu dostal husiu kožu.
"Ja.. ja newiem." Sadol som si vedľa nej. Melinda i ja sme ju chytili za ruku a pevne jej ju stisli.
"Nemusíš sa báť. Tvoj anjel strážni je pri tebe a ja ti tiež pomôžem ak chceš." usmiala sa na ňu.
"Jasne . Ako chceš pomôcť 17 ročnej budúcej matke?" nazúrene na ňu pozrela.
"Čo tým chceš povedať?" spýtal som sa Tery a pozrel jej hlboko do očí. V jej očiach som videl strach a detské slzičky. Ako som jej len mohol takto ublížiť.
"Že pôjdem na potrat ,ak mi teraz neklameš!" vrhla na mňa vrežedný pohľad ,ktorý by ma určite vrátil na svet tých druhých a hneď od nás odišla.
Melinda len na mňa zhrozene pozrela a hneď sa rozbehla za Tery. Vôbec nechápem ,prečo ju chce presvedčiť ,aby to nespravila. Veď ak to dieťatko ,naše dieťatko ,nechce ,tak... Viem! Hovorím ,akoby mi na tom nezáležalo ,ale hrozne záleži. Predsa možno čaká moje dieťa a ja som mrtvý ,teda niesom mŕtvy ,ale anjel a to je dosť blbé. K tomu ma len 17 a na matku je fakt mladučká.
Premýšľal som ďalej a pri tom som počúval rozhovor Tery a Melindy.
"Nemôžeš to dieťa zabiť. Inak..." to jej už pošeptala a Tery sa na mňa znova pozrela. Zo zvedavosti ,som išiel bližšie ,aby som aspoň niečo s toho započul.
"Inak čo?" opýtal som sa ich obidvoch a z hrôzov na mňa pozreli.
"Bill... Je tu taky háčik. Jediný spôsob ,ako budeš už mŕtvy ,čiže žiadne krídielka ,bude len ten ,že to čo teba a Tery spája ,čiže to nenarodené dieťa , sa vytratí ,čiže zomrie." Povedala dosť smutne a keď som si to zopakoval v hlave ,až teraz mi došlo o čo ide. Čiže ,ak Tery to dieťa neporodí ,čiže zomrie ,ja sa vytratím s tohto sveta a už nikdy ich neuvidím? To teda bolí...
"Tery ,je to na tebe." Mal som sto chutí vypariť sa s tade a to malé ,nenarodené ,mi v tom zabránilo. A teraz ,keď s nimi chcem byť , tak prišlo toto... Nech Tery urobí ,to čo považuje za vhodné. Mne to je jedno ,som už vlastne mŕtvy anjel ,len dušička bez tela .
"Nie Bill. Zlomil si mi srdce ,keď si sa zo mnou vyspal a potom si sa zabil. Že si to mal v pláne? Prečo práve na mňe ? Povedal si mi ,že budeme priatelia a že mi povieš tvoje tajomstvo. Ja som to však vedieť nechcela ! Prečo si sa zabil? Prečo?" plakala a Tom z Jasmine na nás čumeli.
"Upokoj sa Tery. Zober si ,že Tom ho vidieť nemôže i keby veľmi rád. Máš ho predsa rada ,nie? Chceš mu zobrať tieto krídielka? Chceš mi zobrať dalšieho motýlika? To už asi neznesiem." rozplakala sa i Melinda a ja som na obe čumel ako na nejaké zjavenie. Neviem ,ako sa správať. A už vôbec nechápem ,čo tým myslela ,že či jej chce zobrať dalšieho motýlika.
"Ako dalšieho? Koľko ich bolo?" pozrel som na ňu rozčúlene.
"Asi tisícky. Stále sme nejakého našli a vždy bol dôvod pre vraždu ,samovraždu ,alebo iba taká náhoda. Iba jeden je na tomto svete ostal doteraz .. Iba jeden!" utrela si slzy a Tom s Jasmine sa k nám pomaly blížili.
"Obťažuje ťa?" opýtal sa Tom pohotovo Tery.
"Nie. Rozprávame sa ,ale rada by som už išla domov. Poďme." Chytila Toma za ruku a odkráčali preč.
"Porozmýšľaj nad tým." Kričala za ňou ešte Melinda a tak sme sa z parku pobrali i my.
"Ja ,že som tehotná?" pozrela na mňa ,až som s toho pohľadu dostal husiu kožu.
"Ja.. ja newiem." Sadol som si vedľa nej. Melinda i ja sme ju chytili za ruku a pevne jej ju stisli.
"Nemusíš sa báť. Tvoj anjel strážni je pri tebe a ja ti tiež pomôžem ak chceš." usmiala sa na ňu.
"Jasne . Ako chceš pomôcť 17 ročnej budúcej matke?" nazúrene na ňu pozrela.
"Čo tým chceš povedať?" spýtal som sa Tery a pozrel jej hlboko do očí. V jej očiach som videl strach a detské slzičky. Ako som jej len mohol takto ublížiť.
"Že pôjdem na potrat ,ak mi teraz neklameš!" vrhla na mňa vrežedný pohľad ,ktorý by ma určite vrátil na svet tých druhých a hneď od nás odišla.
Melinda len na mňa zhrozene pozrela a hneď sa rozbehla za Tery. Vôbec nechápem ,prečo ju chce presvedčiť ,aby to nespravila. Veď ak to dieťatko ,naše dieťatko ,nechce ,tak... Viem! Hovorím ,akoby mi na tom nezáležalo ,ale hrozne záleži. Predsa možno čaká moje dieťa a ja som mrtvý ,teda niesom mŕtvy ,ale anjel a to je dosť blbé. K tomu ma len 17 a na matku je fakt mladučká.
Premýšľal som ďalej a pri tom som počúval rozhovor Tery a Melindy.
"Nemôžeš to dieťa zabiť. Inak..." to jej už pošeptala a Tery sa na mňa znova pozrela. Zo zvedavosti ,som išiel bližšie ,aby som aspoň niečo s toho započul.
"Inak čo?" opýtal som sa ich obidvoch a z hrôzov na mňa pozreli.
"Bill... Je tu taky háčik. Jediný spôsob ,ako budeš už mŕtvy ,čiže žiadne krídielka ,bude len ten ,že to čo teba a Tery spája ,čiže to nenarodené dieťa , sa vytratí ,čiže zomrie." Povedala dosť smutne a keď som si to zopakoval v hlave ,až teraz mi došlo o čo ide. Čiže ,ak Tery to dieťa neporodí ,čiže zomrie ,ja sa vytratím s tohto sveta a už nikdy ich neuvidím? To teda bolí...
"Tery ,je to na tebe." Mal som sto chutí vypariť sa s tade a to malé ,nenarodené ,mi v tom zabránilo. A teraz ,keď s nimi chcem byť , tak prišlo toto... Nech Tery urobí ,to čo považuje za vhodné. Mne to je jedno ,som už vlastne mŕtvy anjel ,len dušička bez tela .
"Nie Bill. Zlomil si mi srdce ,keď si sa zo mnou vyspal a potom si sa zabil. Že si to mal v pláne? Prečo práve na mňe ? Povedal si mi ,že budeme priatelia a že mi povieš tvoje tajomstvo. Ja som to však vedieť nechcela ! Prečo si sa zabil? Prečo?" plakala a Tom z Jasmine na nás čumeli.
"Upokoj sa Tery. Zober si ,že Tom ho vidieť nemôže i keby veľmi rád. Máš ho predsa rada ,nie? Chceš mu zobrať tieto krídielka? Chceš mi zobrať dalšieho motýlika? To už asi neznesiem." rozplakala sa i Melinda a ja som na obe čumel ako na nejaké zjavenie. Neviem ,ako sa správať. A už vôbec nechápem ,čo tým myslela ,že či jej chce zobrať dalšieho motýlika.
"Ako dalšieho? Koľko ich bolo?" pozrel som na ňu rozčúlene.
"Asi tisícky. Stále sme nejakého našli a vždy bol dôvod pre vraždu ,samovraždu ,alebo iba taká náhoda. Iba jeden je na tomto svete ostal doteraz .. Iba jeden!" utrela si slzy a Tom s Jasmine sa k nám pomaly blížili.
"Obťažuje ťa?" opýtal sa Tom pohotovo Tery.
"Nie. Rozprávame sa ,ale rada by som už išla domov. Poďme." Chytila Toma za ruku a odkráčali preč.
"Porozmýšľaj nad tým." Kričala za ňou ešte Melinda a tak sme sa z parku pobrali i my.
"Melinda? Čo si myslela ,tým ,že iba jeden ostal?" spýtal som sa jej v teple v ich spoločnom byte.
"Precestovali sme pre takýchto anjelov celý svet. Učili sme sa všetke jazyky ,aby sme každému z nich rozumeli. Vždy sme chceli aby tu anjeli ostali ,ale vždy sa našla nejaká vezba medzi nebom - medzi životom a zemou. Pokúšali sme sa zachraňovať ich ,lenže nič sa nam nedarilo. Až na jeden pokus. Mladé dievča ,ktoré sa zabilo pre nejakého homosexuála. Hrozne ju to vzalo ,lenže videl ju jeden človek. On - ten chalan. Viem ,pýtaš sa ,čo ich spájalo... Bola to láska. I keď ten chalan ,ju až tak neľúbil ,dokázal jej to odpustiť a zachrániť ju. Doteraz je z ním a stále su spolu. Ani si nevieš predstaviť ,akú radosť nám to urobilo. Chceme zachrániť i teba. Chceme aby mala Motýlik dalšieho kamaráta ,ktorý ju uvidí." To ma hladila po tvári. Takýto krásny príbeh som už dlho nepočul.
"Ja viem. Ale ak to dieťa Tery nechce ,nebudeme ju predsa nútiť. Mrtvý predsa som a človek ktorého ľúbim ma nikdy neuvidí." Povedal som zo slzami v očiach
"Ale môže." Pribehla k nám Jasmine z nejakými bylinkami.
"Ako?" povedal som zvedavo. Nato boli obe ticho a hovorili si niečo v inom jazyku. V tom obe rozsypali bylinky na stôl a ja akoby zázrakom som zaspal.
"Precestovali sme pre takýchto anjelov celý svet. Učili sme sa všetke jazyky ,aby sme každému z nich rozumeli. Vždy sme chceli aby tu anjeli ostali ,ale vždy sa našla nejaká vezba medzi nebom - medzi životom a zemou. Pokúšali sme sa zachraňovať ich ,lenže nič sa nam nedarilo. Až na jeden pokus. Mladé dievča ,ktoré sa zabilo pre nejakého homosexuála. Hrozne ju to vzalo ,lenže videl ju jeden človek. On - ten chalan. Viem ,pýtaš sa ,čo ich spájalo... Bola to láska. I keď ten chalan ,ju až tak neľúbil ,dokázal jej to odpustiť a zachrániť ju. Doteraz je z ním a stále su spolu. Ani si nevieš predstaviť ,akú radosť nám to urobilo. Chceme zachrániť i teba. Chceme aby mala Motýlik dalšieho kamaráta ,ktorý ju uvidí." To ma hladila po tvári. Takýto krásny príbeh som už dlho nepočul.
"Ja viem. Ale ak to dieťa Tery nechce ,nebudeme ju predsa nútiť. Mrtvý predsa som a človek ktorého ľúbim ma nikdy neuvidí." Povedal som zo slzami v očiach
"Ale môže." Pribehla k nám Jasmine z nejakými bylinkami.
"Ako?" povedal som zvedavo. Nato boli obe ticho a hovorili si niečo v inom jazyku. V tom obe rozsypali bylinky na stôl a ja akoby zázrakom som zaspal.
"Kde to som?" obzeral som sa po bielej miestnosti. V tom sa predomnou zjavil club ,do ktorého sme stale chodili a kde som spoznal Mikea.
"B... Bill?" ozvalo sa za mnou a ja som sa pohotovo otočil.
"Mike." Šeptol som . Ako je možné ,že ma vidí a ešte stále mam krídla?
"Ako to ,že žiješ? Čo to máš za kostým?" pribehol ku mne a pohladil ma za krídla.
"Ja.. akoto ,že ma vidíš? Mike ,tak rád ,by som ti všetko vysvetlil..." newedel som ,čo povedať skôr.
" Ja ti chcem povedať len jedno .. ľúbim ťa!" to ma pobozkal . To mi na smrti tak hrozne chýba.
"I ja ťa ľúbim. Hrozne mi chýbaš." bozkával som ho ďalej.
"Prečo si to spravil? Prečo si sa zabil?" plakal mi v náruči.
"Pre moje chyby. Pre moju hlúposť. Hrozne som sa bál ,čo bude potom a prišlo toto. Čierne krídla , nevyditeľnosť. Hrozne ma upútalo to ,ako si plakal na mojom pohrebe. Bol som pri tebe a šeptal ti do uška ,ako hrozne ťa ľúbim. Odpusť mi ,že som to spravil." Vytáral som zo seba a Mike ma bez slov pobozkal.
To som cítil ,že ma niečo ťahá za krídla. Rýchlo som si z krku stiahol môj prívesok lebky a podal ho Mikeovi do rúk.
"Ľúbim ťa." Pobozkal som ho na posledy a to už som bol zase pri dievčatách. Tak krásne sa na mňa dívali ,že som nevedel ,čo sa deje.
"B... Bill?" ozvalo sa za mnou a ja som sa pohotovo otočil.
"Mike." Šeptol som . Ako je možné ,že ma vidí a ešte stále mam krídla?
"Ako to ,že žiješ? Čo to máš za kostým?" pribehol ku mne a pohladil ma za krídla.
"Ja.. akoto ,že ma vidíš? Mike ,tak rád ,by som ti všetko vysvetlil..." newedel som ,čo povedať skôr.
" Ja ti chcem povedať len jedno .. ľúbim ťa!" to ma pobozkal . To mi na smrti tak hrozne chýba.
"I ja ťa ľúbim. Hrozne mi chýbaš." bozkával som ho ďalej.
"Prečo si to spravil? Prečo si sa zabil?" plakal mi v náruči.
"Pre moje chyby. Pre moju hlúposť. Hrozne som sa bál ,čo bude potom a prišlo toto. Čierne krídla , nevyditeľnosť. Hrozne ma upútalo to ,ako si plakal na mojom pohrebe. Bol som pri tebe a šeptal ti do uška ,ako hrozne ťa ľúbim. Odpusť mi ,že som to spravil." Vytáral som zo seba a Mike ma bez slov pobozkal.
To som cítil ,že ma niečo ťahá za krídla. Rýchlo som si z krku stiahol môj prívesok lebky a podal ho Mikeovi do rúk.
"Ľúbim ťa." Pobozkal som ho na posledy a to už som bol zase pri dievčatách. Tak krásne sa na mňa dívali ,že som nevedel ,čo sa deje.
"Tak aké to bolo?" to som sa len chytil za krk ,kde už prívesok nebol. Bola to skutočnosť ,alebo iba sprostý sen?