Tom ma nenápadne chytil silno za ruku a šiel zo mnou do mojej izby ,kde silno zabuchol dvere a hodil ma na posteľ.
"To bolí!" zamračila som sa na neho a mám chuť s toho plakať ,ako sa ku mne správa. Vôbec mu nerozumiem. Pobozká ma a potom sa na mňa ešte stále hnevá ...
"To bolí? A to ,že si rozbila zrkadlo len preto ,aby si mala vhodnú zbraň ,ťa nebolelo?" hulákal na mňa ,ale miernil sa ,aby to nebolo až tak počuť. A hlavne aby to nepočul Bill.
"Ale ja som si neubližovala ,tak nechápem! Len keď som zbierala tie kúsky ,tak som sa rezla. Nechcem a ani nemám prečo to robiť!" to som sa už nevydržala a začala som plakať. Neznesiem ho. Správa sa ,akoby bol môj otec . Akoby som sa o seba nemohla postarať a to ma štve. Raz sa zo mnou zahráva a hneď ako sa mi niečo stane ,správa sa debilne.
"Neplač prosím." Prisadol si ku mne a objal ma. Bola som nalepená na jeho hruď ,a počula ako mu bije srdce. Už zase cítim to čo predtým ... Prečo ma vždy musí napadnúť nejaká kravina ,ktorá sa nikdy neskončí dobre ? Všetko musím vždy pohnojiť!
"Prečo ma už nenecháš tak? Prečo ma vždy musiš načnúť a potom trápiť? Prečo?" hovorila som v slzách a ani sa od neho nehla.
"Prepáč ... Ja ťa mám naozaj rád a nechcem ti nič zlé. Ale ja sám neviem čo robím." Odtlačil sa odo mňa. Ja som si utrela slzy a pozrela na neho.
"Nechaj ma už ... Nechaj mňa i Billa na pokoji ,prosím..." zašeptala som.
"Ale... S tou rukou ti to neverím." Zmenil tému.
"Myslím že budeš musieť ,pretože by som to už nespravila!" ubezpečila som ho. A otvorila dvere aby vypadol z mojej izby.
"Ako chceš ségra..." sklonil hlavu a pred dverami sa ešte zastavil.
"A nehnevám sa...." poslala mi vzdušnú pusu a odišiel.
"Blbec!" zabuchla som dvere a oprela sa o ne.
Prečo mi už nedá pokoj? Veď ľúbim Billa a ten predsa ľúbi mňa. Prečo sa do nás mieša? Prečo sa do mňa stará ,keď do vtedy ako sa na mňa hneval ,mu bolo ukradnuté čo zo mnou bude ? Možno nevie ani sám čo trepe a čo robí....
"Jasne ,poď...." zakričala som a Bill vošiel. Videl môj smutný xichtík a hneď si ku mne ľahol a objal ma okolo pásu.
"Pre to zrkadlo sa netráp ,bude to v pohode..." pobozkal ma na líce.
"Ale preto sa netrápim." Povedala som bezducho.
"Pre Toma? Ešte ti tu volovinu neodpustil?" pogulil očami.
"Odpustil ,ale mám pocit .... On nechce aby sme boli spolu Bill." Posadila som sa a pozrela na Billa.
"Ale chce! Určite chce ... Veď ..." to zmkol ,pretože si spomenul nato ako sa k nám Tom správal dnes i včera.
"Máš možno pravdu... Možno naozaj nechce aby sme boli my dvaja spolu. Ale prečo? Prečo to nechce? Prekáža mu to ,alebo čo?" nechápal.
"Ty si jeho dvojča ,to musíš vedieť ty...." usmiala som sa na neho milo.
"To si mi pomohla." Vyplazil na mňa jazyk , potiahol ma na seba a začal ma ako decko štekliť.
"Ááááááááááááááá prestaň!" smiala som sa celá červená a pokúšala som sa od Billa dostať. Tak som sa prevrátila ,čo ma Bill pustil a bola som na zemi...
"Ach ty nešika...." zasmial sa a pokojne vstal.
"Hmmmm ... Bill?" napadlo ma ,keď už chcel odísť.
"Čo?" otočil sa na mňa ešte.
"Ja lenže ... Čo si myslíš o Susi a Tomovi?" vypadlo zo mňa.
"No že sa máju radi a Tom to z ňou zrejme myslí už naozaj vážne." Usmial sa milo.
"Aha ,tak dobrú." Posadila som sa na posteľ a Bill vypadol. Zapla som si muziku a ľahla si.
Všetko je také čudné ... Tom povedal ,žeby Susi nikdy nevyužil a práve sa mi zdá ,že ju celý čas iba využíval. No nechápem prečo. Už tu ničomu fakt nerozumiem.
V tom som i zaspala.
No kašľala som nato a ďalej som odpočívala.
"Katriiiiiin kľud... jauuuuuuuuu!" bolo počuť Billov hlas a ako z niečim buchlo.
Teda dúfam ,že to je len zlý sen ,ktorý ma chce zobudiť ,pretože ak sa to ,čo počujem ,vonku naozaj deje ,vyletím tam a porozbíjam tam všetko!
Tak som najprv otvorila jedno očko ,aby som sa presvedčila ,či to okno je naozaj otvorené ... Je otvorené .... Druhé oko ... Aj tak je otvorené. Nesníva sa mi to a vonku sú nejaké dievčatá ,ktoré sa zabávaju z Tomom a Billom.
Tak fajn padám z postele ,kuknúť sa čo sa tam deje ...
Hodila som na seba kraťasy a voľné tričko a šla po schodoch dole. Ešte som sa zastavila v kuchyni ,,aby som jukla na hodiny ,no nevšimla som si tej otvorenej skrinky a mokrej podlahy ,pretože som dosť zaspatá a skončila som na zemi.
"Jau do riti!" zanadávala som na celý dom. Už chápem ako sa Tom cíti ,keď sa mu to stále stáva.
"Niky si oki?" pribehol ku mne niekto z čiernymi dlhými vlasmi a plavkami ... Nevidím tu osobu veľmi dobre ,pretože sa mi tu všetko nejak rozmazalo.
"Nikyyyyy?!" mávala mi rukou pred očami a až keď som si uvedomila že je to Susi ,tak mi spadol na hlavu pohár a to som už naozaj nevydržala a videla všetko hviezdičky ...
ja som tam?ved som blazon!!!
ty brdo daj uz pokračko