close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Len nevlastná sestra XVI.

6. února 2007 v 17:07 | Werča |  ╬Len nevlastná sestra
Susi ešte nespala a niečo si čítala.
"Ehm... Niky?" prestala čítať ,keď som si ľahla na posteľ a chystala sa spať.
"Čo je?" otočila som sa na ňu.
"No ja lenže ,čo si myslíš o Tomovi?" milá otázka...
"Že je to hrozná sviňa. Počuj! Chce ťa iba využiť ,aby bol frajer. Vieš chce aby sme sa k sebe správali ako súrodenci ,čo sa už deje a preto si vybral teba ,že sa s tebou vyspí a bude mi proste robiť napriek. Ale mňa to netrápi ,takže si s tým netráp hlavu." Uškrnula som sa.
"Takže ma len využíva?" spustila oči.
"Mne sa zdá že áno ,inak by sa tak nevyškieral a nepovedal by ti predo mnou a Billom LÁSKA." Vydýchla som si.
"Ale okrem jednej jedinej pusy na líce ,naozaj nič nebolo. Vieš keď sme boli včera von ,povedal mi že ma má rád . Nejako ti neverím s tým ,že ma chce iba využiť!" zamračila sa.
"To myslíš vážne? To ho ešte nepoznáš! Ale ak myslíš ,že je do teba "zaľúbeny" tak rob ako chceš. Potom neplač ,ak ti zlomí srdce." To som sa zakryla perinou aby na mňa už neprehovorila.
"Ale ja ti chcem veriť ,len to jeho správanie je iné ,než akoby ma naozaj chcel len do postele!" povedala nakoniec a zhasla lampu. Tak som radšej ostala ticho. Mlčala som ako rybička ,ani som sa len nepohla ,pre to uvažovanie.
Čo ak sa Susi Tomovi naozaj páči a má ju rád? Ale prečo by sa pri nás správal ako totálny debil? Je toho hrozne veľa ,radšej to už nerozoberám.
Ráno ma niekto búchal po chrbte ,ako divý.
"Nechaj ma ty potvorááááááááá!" kričala som a hodila po ňom vankúš.
"Potvora hej?" ten hlas z niekadiaľ poznám.
"Biiiiiiiiiiiiiiill." Skočila som mu okolo krku. Som si ale nevšimla Susi ,takže som sa znovu vrátila na svoju posteľ. Správam sa ako debil ,ale keď som taká šťastná ,že tu je Bill a že ma práve on zobudil.
"Čo tu robíš tak skoro ráno?" pretrela som si oči a zadívala sa na ležiacu Susi zo slzami v očiach. Čo jej je?
"No prišiel som ti po teba! Ideš domov!" usmial sa. To moja mega náladička klesla.
"Domov?" zopakovala som klesle a sklopila oči.
"Áno domov. Doktor ťa pustil ,viem že to je skoro ,ale vybavili sme ti to." usmieval sa naďalej.
"Aha ... Takže idem domov." Stále som hovorila smutne a zízala na smutnú Susi.
Bill sa uškrnul a bez slov šiel na chodbu.
"Ja nechcem." Skočila som k nej na posteľ ,aby som ju objala. Spustili sa mi slzy ,tak isto ako aj jej.
"Nemôžeš od nás odísť ,patríš k nám." Plakala ďalej a ja z ňou.
"Ja viem ,ale Bill ... Bill to chce ,tak ja musím. K tomu mi chýba net ,telka ... Ale na vás mať nič nebude." Objala som ju znova.
"Mám ťa rada." Pošeptala mi. Utrela som si slzy ,chytila ju za ruku a vybehla z ňou bez slov , z izby . Namierili sme to hneď do Katrinej izby . Katrin sa akurát obliekala ,našťastie nemala len tričko.
"Čo sa deje?" vyhukane na nás čumela a natiahla na seba tričko.
"Tuto Niky dnes odchádza." Nadýchla sa Susi. Katrin len natiahla obočie a pritom sa zasmiala.
"To už je 1. Apríl?" to som ju objala . Katrin len nechápavo pozrela na Susi a potom ma pevne stísla.
"Fakt ideš?" odtlačila sa odo mňa a bolo vidieť ,ako jej žiaria oči a udržuje v sebe slzy.
"Ehm... Vieš ,pustili ma domov ,že vraj som okay." Hovorila som smutne.
"Kde je Chik?" dodala som ešte.
"No ... Jeho ... Je na vyšetreniach ..." povedala to tak čudne.. Akoby si vymýšľala ... Ale verím jej ,pretože ona nevie klamať. Škoda ,že sa z ním nemôžem rozlúčiť .
"Tak ho pozdravte a že ho mám rada." Objala som ich ešte raz a naposledy ,pretože to už prišla sestrička z Billom i mojimi pobalenými vecami.
"AJ MY Ťa máme radi." Povedala Susi a zakývala mi. Ja som šla k Billovi ,chytila ho za ruku a bez toho aby som sa otočila ,sme odišli.
Chcete vedieť prečo som sa neotáčala? Pretože nechcem vidieť ich žiaľ a nechcem aby mi za nimi bolo smutno.
"Neboj prídeš ich niekedy navštíviť." Pobozkal ma nenápadne za líco a tak sme nastúpili do auta ,ktoré nás odviezlo rovno domov.
Bill mi pomohol z auta a šofér nám vybral tašky a poniesol ich dnu.
"Prečo som tam nemohla ostať?" zachmurila som sa na neho.
"Pretože je to blázinec a ty tam rozhodne nepatríš. Je mi ľúto ,že som ťa tam zatvoril. Chcela si ísť domov predsa..." usmial sa na mňa milo.
"Chcela ale ... Mám tam kamošov." Urobila som papuľku.
"Ale ja ťa chcem mať blízko seba. Nechce sa mi stále jazdiť 40 km do tej nemocnice." vyplazil na mňa jazyk.
"Aha ..." a tak sme obaja ruka v ruke vstúpili domov. V obývačke bola pustená na plno telka a pri nej sedel ten magor ,môj nevlastný bratček - Tom.
Hneď som sa Billa chcela pustiť ,lenže ten na mňa žmurkol ,akože je všetko okay a držal ma pevne ďalej.
Myslí tým ,že Tomovi o nás ,teda o včerajšku niečo povedal? Určite ,inak by ma pustil a robil by ,že sa nič nedeje.
"Čaw séégra." Pribehol ku mne a vystískal ma.
"Čaw...." odsekla som chladne a snažila sa od neho čo najrýchlejšie dostať.
"Vitaj znovu doma. Vidíš neprešli ani dve týždne a už si späť." Usmieval sa ako slniečko.
"Hmmm...." vôbec ma nezaujímalo čo trepe. Chcem sa vrátiť späť ,len na tom jedinom mi záleží ,na ničom inom. Vlastne mi záleží aj na Billovi ,aby bol konečne šťastný.
To mi ten šofér a boh vie ,čo to ešte bolo vyniesol veci hore ,bez jediného slovka som sa zatvorila do izby a hodila sa na posteľ. Potom som sa hneď prezliekla a zapla svoj notebook.
Zapla som si icq a chatovala z ľuďmi ,ktorých hoci vôbec nepoznám ,ale vedia mi stále pomôcť.
Zatiaľ čo ja som chatovala , Tom z Billom sa rozprávali ...
"Už vie o tom ,že to viem?" posadil sa Tom späť na pohovku a vyložil si nohy ,takže si Bill nemohol sadnúť.
"Asi jej to došlo..." pogulil Bill očami a posadil sa na kreslo.
"Aha ,takže začíname od znovu? Znovu s tou našou bláznivou ségrou?" zývol si Tom a sledoval telku.
"Nieje bláznivá ,tak nezačínaj. Vieš ,že mala s tebou problémy ,ktoré sa už nevrátia! Tak si to prosím ťa uvedom!" zamračil sa na neho Bill.
"Jasne ,jasne. Teraz bude šťastná ,pretože má teba a ste šťastný milujúci párik o ktorom viem ... Ty vole ... Mám chuť na teba žiarliť!" uškrnol sa.
"Ach bože ,ty sa nikdy nezmeníš." Zasmial sa a hodil po ňom vankúš ,ktorý Tomovi pristál rovno na hlavne. Ten sa naštval a Billovi vrátil dvakrát silnejšiu.
To som počula veľký krik a smiech ,tak som vypla comp a zišla dole ,do obývačky. Po celej izbe boli porozhadzované vankúše a nestihla som sa ani otočiť na chalanov a to som mala jeden vankúš v xichte ...
Autor: Werča
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 romee romee | E-mail | Web | 6. února 2007 v 20:15 | Reagovat

=D tha bitka je dobrááááááá ale že si zdrhla domu a nas tham nechala... tho neni dobrý... =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama