Takýto sme boli a aj sme -MY. Ach no jasne. Predstavím sa :)
Takže začnem tým mojim hnusným menom. No ,volám sa Adela ,ale našťastie ma všetci volajú Ady ,čo naozaj ďakujem bohu. Moje dve najlepšie kamošky ,ktoré zo mnou tvoria trojicu ,najlepších dievčat v Magdeburgu , sú Mishel (Mišel) a Tia. Sú to moje naj. naj. najlepšie kamarátky a bez nich by som bola hovienko na ľade. Neboli by problémy ,nebol by alkohol ,nebol by sex.
Všetky tri chodíme na tú istú školu ,na Gymnázium Joachima Friedricha , v tom našom Magdeburgu. My sme pre toto mestečko a našu dedinku taký veľký postrach. A hlavne keď sme opité. Kradneme , bijeme , rozbíjame ,proste je to pre nás zábava a nikdy by nás to neprestalo baviť. Stále vymyslíme niečo ,načom sa mimoriadne pobavíme. Či už strápnime nejakú Barbínku ,alebo nejakého chalana zaľúbeneho do nás ,alebo odoženieme učiteľku ,ktorá na nás cerí svoje veľké zuby.
Myslím ,že som nás - milé ,malé ,krásne stvorenia opísala dobre.
Ale také sme boli ,keď sme nezačali chodiť na to gymnázium a keď sme sa nespoznali. Boli sme bifle a všetko sme vždy vedeli. No tá puberta ...
"Tia chceš ísť do riaditeľne?" chytila ju riaditeľka za rameno. A je to tu zas ...
"Dajte mi pokoj vy hnusná beštia. Miesto toho aby ste tu zabespečili poriadne žrádlo ,ma budete zdržovať v riaditeľny? Tak to vám môžem viete čo! Vyserte si oko!" držala si päsť ,pozrela na ňu vražedným pohľadom a posadila sa k nám.
Obidve ,ako celá jedáleň ,sme na ňu čumeli z otvorenou papuľou a dľabali do toho humusu na tanieri.
"Teda takto vyvádzať pre tento humus ,som ťa ešte nepočula." Vyhlásila Michel a ďalej sa hrala s tými červíkmi ,ktoré kuchárky na tejto nazývaju špagety.
"Nebudeme predsa jesť taku mega kravinu . Veď nám do toho dávaju boh vie čo! Také červýki ,alebo miesto tej omáčky su tam výkaly myši." To som všetko vypľula z huby ,na dievča ktoré sedelo rovno za mnou. Bola to taká barbínka a neznášala ,keď na ňu čoby len prehovorím.
"ADELA!" otočila sa na mňa. To som si poutierala pysk a milo sa na ňu usmiala.
"Máš nejaký problém Melany?" znovu ten môj milučký úsmevik ,anjelika. Asi budem herečkou ,keď to bude isť takto ďalej ...
"Ale nie ,vôbec žiadny." To som už zbystrila jej slzy na kraji ,keď zbadala svoju bľúzku od toho humusu. Chudáčik ,neže sa rozreve a požaluje mamičke. To by bol prúser!
"Myslím ,že bude najlepšie ,keď vypadneme." Vyhlásila znovu Michel a tak sme to všetko nechali tak a vybrali sa preč z jedálne. Nikto si nás ani len nevšimol.
"No mala by som jeden nápad!" vyplazila som na obe jazyk a šli sme k našim skrinkám.
Vybrala som s tamade vajíčko , rozžuvané žuvačky a Melanin zošit ,po ktorom ma popísane I LOVE ANDY a iné magoriny.
"Čo chceš robiť?" spýtala sa ma ešte raz Tia.
"Zato ,že mi Melany povedala ADELA bude draho pykať. Celá škola i jej kamarátky ,sa jej budú na tom smiať. Tia prines si svoj sprej a ty Michel toho milého šaša od bratčeka." Uškrnula som sa na ňu. Obidve sa rozbehli a za 5 minút sme boli pri skrinke -Melany.
"Ktorá je to ? 6 či 7?" mám dilemu. Nejako som to zabudla. Skrinky sa pre nových žiakov menili a tak teraz naozaj neviem ...
"Neviem ,myslím že 7!" ubezpečila ma Michel a tak som skrínku otvorila zo sponkou.
"Teda tá si ju nejako vyprázdnila..." usúdila som a napchala jej tam všetky potrebné veci. Nakoniec to všetko Tia nastriekala sprejom a potom sme tam dali ešte toho šaša ,ktorý vyskakuje z krabice . Pamätám si ,že keď ho Michel dostala od brata ,tak mala týždeň monokel. Uvidíme čo to urobí tentoraz.
Na zem som položila ten zošit a rýchlo sme zmizli ,pretože Melany už prichádzala.
No nešla k 7 ale k 6!
"HUPS!" začervenala som sa na obe a oni tiež neboli v pohode.
To k skrínke 7 ,prišiel nejaký chalan ,ktorý sa ešte pred tým privítal pusinkou z Melany a jej kamarátkami. No ten chalan ,je taký známy v tej našej škole. Hoci my si ho nevšímame. Dosť dlho tu nechodil ,pre nejaké turné či čo ,ale teraz sa rozhodne zasmejeme.
Tie jeho dready sa rozhodne postavia ,keď tu skrínku otvorí!
xD loooooooooool thak thoe hodně krutýýýý eeeeeeeeeej rychle dáááááááááááál