close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Život na nič? 1

6. ledna 2007 v 16:52 | Werča |  ╬Život na nič?
Moj príbeh by som mala začať rozprávať odzačiatku.Volám sa Denisa a mám 16rokov.Moj príbeh sa začal pred dvoma rokmi.Mala som vtedy 14 a bola som zronená tým,že pri havárii som ochrnula a spolu so strateným citom v nohách som stratila cit i vo svojom srdiečku.Nejedla som,nekomunikovala som a často som celé dni presedela doma.Zavretá vo svojej izbe.Celé dni som pozerala von oknom a predstavovala som si,že to všetko je iba zlý sen a ja sa zobudím.No to sa bohužiaľ nikdy nestalo.Že Tim neumrel =(.Priala by som si vrátiť čas...:´( No v jeden deň...
,,Klop Klop Klop"ktosi mi zaklopal na dvere.Chvýľu som mlčala a potom som sa ozvala
,,ďalej"..Vo dverách stála mama a v rukách držala dve úplne nové kufre.
,,Tak čo ty nato?"opýtala sa ale ja som vobec netušila o čo ide
,,načo?"opýtala som sa znechutene a otočila som sa k oknu
,,no vieš dostala som novú prácu a tak sa budeme sťahovať.Aspoň začneš odznova.Nikto ťa nebude poznať.Nič ti tam nebude pripomínať Ti.. ach prepáč"
,,to nič.Tim by nebol rád keby sme boli smutný.Miloval keď som sa usmievala."povedala som a pozrela som na jeho fotku.Som nanej ja a Tim.Moj veľký brat =(
,,pomožem ti baliť?"
,,nie.To zvládnem aj sama"
,,tak fajn ja idem baliť "povedala a odišla.Vzala som kufre.Jeden je orandžoví a druhý čierny.Začala som baliť.Ani neviem ako dlho som balila.No ale už to je.Je to veľmi namáhavé baliť sa keď si na vozíčku.A ako ich dostať dolu?Tak to asi zariadi otec.I koli tomu si tam kde sa presťahujeme kúpime jednoposchodový domček.Bola by som najradšej keby bol niekde v meste lebo nemám veľmi rada dedini.Čo som nečakala bolo to,že v sme odyšli ešte v ten deň.Bolo to večer.Ani neviem kde ideme.A ak sa mám priznať ani ma to nezaujíma.Oprela som si hlavu o sklo náško auta a pozerala som sa von oknom.Prechádzali sme okolo roznych cedulí na ktorých boli názvy miest,dedín a pod..Prešli sme popri tabuľke s názvom "LEIPZIG".čo?Ja som v Nemecku?Preboha!Zrazu sme zastavili a mama otvorila dvere auta.Rýchlo pribehla k akémusi chlapíkovi a vošla s ním do domu.Za nimi šiel aj otec a mňa úbohú trosku nechali sedieť v aute.Asi po pol hodine vyšli von z domu ,niečo podpísali a otec ma vytiahol z auta a položila na vozík.Pri vchode je aj plošinka pre vozíček.Pomali ma otec vytlačila hore a potom do domu.Je to tu prekrásne.
,,a ktorá izba je moja?"opýtala som sa
,,ktorá chceš"povedal otec
,,dobre ja si to idem omrknúť"povedala som a pohla som sa z miesta.Prešla som popri kuchini a obývačke ktoré boli prepojené barovím pultom.Pokračovala som ďalej po dlhej chodbe a na konci chodbi boli unikátne,vyrezávané dvere.Otvorila som ich a uvidela obrovské okno s výhľadom na jazierko ktoré sme mali za domom.
,,tak čo už si si vybrala izbu?"opýtala sa ma mama
,,áno,toto je moja izba"povedala som nadšene
,,tak fajn otec ti prinesie kufre a možeš sa vybaliť."
,,dobre"odpovedala som a už tu bol aj moj oco a dal mi do izby kufre.Ja som rýchlo jeden z nic položila na posteľ a rozzipsovala som ho.Vybrala som z neho modrú šatku a rozbalila som ju.Vybrala z nej fotku a položila si ju na okno.Musím začať odznova.Začať žiť new život...
Ajka
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama