Tak keď sme sa poriadne nežrali ,dosť sme sa nudili. Totiž v nemocnici nieje taka zábava ako na hotelovej izbe ,alebo v nejakom bare ,kde sa riadne... a zase mam tie blbé myšlienky!
Každý rozmýšľal i ja. Boli sme tichučko ako myšky ,nikto ani nepipol ,nič! Hnusné ticho ,ktoré nenávidim.
,,To stále budeme mlčať?" prehovorila som . ,,EE... relaxujeme!" povedal usmievavo Tom a pozrel na mobil. ,,Už je 9 ,idem za Nataly!" povedal z úsmevom na tvári a pomaly sa dvihal. Myslel si že mu povieme ,nech ešťe chvíľku ostane. No mýlil sa, nemohli sme sa dočkať ,kedy vypadne!
,,Čaw!" povedali sme naraz a on ostal stáť a zarazene na nás čumieť. ,,To ani rozlúčka nebude?" pozeral mi do oči. Asi si myslí ,že sa pre neho postavim a obímem ho? Tak nech sa ide vypchať. ,,Ahoj." Povedala som a pekne mu zamávala. Bill sa iba smial. Dnes máme veľmi dobru náladu. I keď ten chalan zomrel ,som najšťastnejšia baba na svete. Je pri mne zase Bill a to mi stačí na smiech a radosť! ,,Hmm... tak čawte!" povedal smutne a rozlúčil sa z nami zlým pohľadom. Bill za nim ešte pekne zakričal : ,,Čaw brácho!" a hned ma začal bozkávať.
Každý rozmýšľal i ja. Boli sme tichučko ako myšky ,nikto ani nepipol ,nič! Hnusné ticho ,ktoré nenávidim.
,,To stále budeme mlčať?" prehovorila som . ,,EE... relaxujeme!" povedal usmievavo Tom a pozrel na mobil. ,,Už je 9 ,idem za Nataly!" povedal z úsmevom na tvári a pomaly sa dvihal. Myslel si že mu povieme ,nech ešťe chvíľku ostane. No mýlil sa, nemohli sme sa dočkať ,kedy vypadne!
,,Čaw!" povedali sme naraz a on ostal stáť a zarazene na nás čumieť. ,,To ani rozlúčka nebude?" pozeral mi do oči. Asi si myslí ,že sa pre neho postavim a obímem ho? Tak nech sa ide vypchať. ,,Ahoj." Povedala som a pekne mu zamávala. Bill sa iba smial. Dnes máme veľmi dobru náladu. I keď ten chalan zomrel ,som najšťastnejšia baba na svete. Je pri mne zase Bill a to mi stačí na smiech a radosť! ,,Hmm... tak čawte!" povedal smutne a rozlúčil sa z nami zlým pohľadom. Bill za nim ešte pekne zakričal : ,,Čaw brácho!" a hned ma začal bozkávať.
,,Brzdi zlato!" zastavila som ho ,keď mi vyzliekal tričko. Asi žije v tom ,že som uplne zdravá a môžem sa hýbať ako za starých čias. Hmm.. mohlo by byť. Lenže ja tupaňa som odišla s tym chalanom ,ktorý po mne zrejme túžil ,alebo čo ?!
Odtiahol sa odo mňa a čakal na moju reč. ,,No?" pozrel mi do oči. ,,Mali by sme sa zastaviť trošičku. Vieš ako sa cítim.. všetko ma boli ,to decko je mrtve ,mojou vinou... je toho na mňa weľa!" hovorila som z úsmevom. To decko ma až tak netrápila ,ako to že som Billa musela zastaviť v tom najlepšom. ,,Chápem. Tak ja už radšej tiež pôjdem domov. Bol som pri tebe celý deň." Usmieval sa. Je jasné ,že potom hrozne túži a že teraz ho to zlomilo. Ale on to chápe ,nieje ako Tom... Nieje na sexe závisli. ,,Prosím nechoď.. ostaň pri mne." Urobila som psie očka. Nechcem tu byť sama a nudiť sa na tomto lôžku , v tejto debilnej nemocnici.
,,Ale ,som unavený." Povedal to tak sladko. ,,Bill... prosím." Moje krásne ,hnedé psie ošiška. Nič krajšie urobiť neviem. To na neho určite zaberie. ,,Zlatko...." pozrel na mňa a je vidno že je fakt unavený. Lenže ja sa nedám. Budem spať tu ,pri mne! ,,Budeš spinkať pri mne.... Nechcem tu byť sama!" držala som ho za ruku a on tomu podľahol. ,,Tak fajn." Vyhrala som. Budeme spinkať spolu! Nebudem sama... huráá!!! Ľahol si ku mne a ležali sme v peknom objatí ,až do izby vstúpila sestrička.
,,Prepáčte že vyrušujem ,ale slečna má zobrať lieky!" povedala milo a podávala mi vodu a nejake lieky. No fuj to brať nebudem. To radšej kilo éčka ,ako nejake ich debilne lieky ,ktoré mi predsa nepomôžu. ,,Ja lieky neberiem!" povedala som milo a otočila sa na ňu. Bill sa ma pustil a pribehol k sestričke. Niečo jej pošeptal ,zobral si to od nej a ona odišla. Čo má zaľubom???
,,Musíš to zobrať!" podával mi vodu a tie lieky. ,,Nie ! Nie! Nie!" zatvorila som si ústa a prikrila som si ich rukou ,aby mi ich tam "náhodou" nestrčil. ,,Wera ,prosím. Aspoň to ťa postavi na nohy a pozajtra si už môžeme užívať. No ták. Urob to pre mňa!" urobil psie očká. Bože ,ja im nemôžem odolať. Ale čo ak mi tie lieky ublížia? Neviem ako ,ale... No to je jedno ,nechcem to! I tak mi to nepomôže. ,,Bill mne lieky nikdy nepomáhali!" Bill sa posadil vedľa mňa a začal svoj prejav: ,,Moja zlatučká. Ak si myslíš že ti lieky nepomôžu tak si na omyle. Nielenže sa ti zlepší a zmierni bolesť v pod brušku ,ale i .. neviem kde ťa bolí. Musíš si to vziať ,rád by som ťa zobral domov . Máme na týžden voľno ,aby nám zmizli tie monokle od teba,tak to prosím zober. Nechcel by som ten týždeň stráviť len v nemocnici. Chcem si to s tebou užiť dokedy..." a nato som to už nemohla počúvať ,vytrhla som mu tie lieky z ruky a hodila som to do seba. Zapila som vodou a pekne som to preglgla . ,,Super!" usmial sa a zase si ku mne ľahol a dali sme sa do obímania a mazlenia.
Odtiahol sa odo mňa a čakal na moju reč. ,,No?" pozrel mi do oči. ,,Mali by sme sa zastaviť trošičku. Vieš ako sa cítim.. všetko ma boli ,to decko je mrtve ,mojou vinou... je toho na mňa weľa!" hovorila som z úsmevom. To decko ma až tak netrápila ,ako to že som Billa musela zastaviť v tom najlepšom. ,,Chápem. Tak ja už radšej tiež pôjdem domov. Bol som pri tebe celý deň." Usmieval sa. Je jasné ,že potom hrozne túži a že teraz ho to zlomilo. Ale on to chápe ,nieje ako Tom... Nieje na sexe závisli. ,,Prosím nechoď.. ostaň pri mne." Urobila som psie očka. Nechcem tu byť sama a nudiť sa na tomto lôžku , v tejto debilnej nemocnici.
,,Ale ,som unavený." Povedal to tak sladko. ,,Bill... prosím." Moje krásne ,hnedé psie ošiška. Nič krajšie urobiť neviem. To na neho určite zaberie. ,,Zlatko...." pozrel na mňa a je vidno že je fakt unavený. Lenže ja sa nedám. Budem spať tu ,pri mne! ,,Budeš spinkať pri mne.... Nechcem tu byť sama!" držala som ho za ruku a on tomu podľahol. ,,Tak fajn." Vyhrala som. Budeme spinkať spolu! Nebudem sama... huráá!!! Ľahol si ku mne a ležali sme v peknom objatí ,až do izby vstúpila sestrička.
,,Prepáčte že vyrušujem ,ale slečna má zobrať lieky!" povedala milo a podávala mi vodu a nejake lieky. No fuj to brať nebudem. To radšej kilo éčka ,ako nejake ich debilne lieky ,ktoré mi predsa nepomôžu. ,,Ja lieky neberiem!" povedala som milo a otočila sa na ňu. Bill sa ma pustil a pribehol k sestričke. Niečo jej pošeptal ,zobral si to od nej a ona odišla. Čo má zaľubom???
,,Musíš to zobrať!" podával mi vodu a tie lieky. ,,Nie ! Nie! Nie!" zatvorila som si ústa a prikrila som si ich rukou ,aby mi ich tam "náhodou" nestrčil. ,,Wera ,prosím. Aspoň to ťa postavi na nohy a pozajtra si už môžeme užívať. No ták. Urob to pre mňa!" urobil psie očká. Bože ,ja im nemôžem odolať. Ale čo ak mi tie lieky ublížia? Neviem ako ,ale... No to je jedno ,nechcem to! I tak mi to nepomôže. ,,Bill mne lieky nikdy nepomáhali!" Bill sa posadil vedľa mňa a začal svoj prejav: ,,Moja zlatučká. Ak si myslíš že ti lieky nepomôžu tak si na omyle. Nielenže sa ti zlepší a zmierni bolesť v pod brušku ,ale i .. neviem kde ťa bolí. Musíš si to vziať ,rád by som ťa zobral domov . Máme na týžden voľno ,aby nám zmizli tie monokle od teba,tak to prosím zober. Nechcel by som ten týždeň stráviť len v nemocnici. Chcem si to s tebou užiť dokedy..." a nato som to už nemohla počúvať ,vytrhla som mu tie lieky z ruky a hodila som to do seba. Zapila som vodou a pekne som to preglgla . ,,Super!" usmial sa a zase si ku mne ľahol a dali sme sa do obímania a mazlenia.
Až ma to po dlhom čase prestalo baviť a prišiel čas na nejaké vyjasňovanie a rozprávanie. Teraz som sa fakt cítila tak nejak blbo , i napriek dobrej nálade. Neviem ale to mrtvé dieťa ,musí niečo znamenať . Mam chuť o tom hovoriť.
,,Bill..." odtiahla som sa od neho a pozrela som mu hlboko do oči. ,,Ano?" sladko sa usmial. ,,Chcem sa rozprávať!" povedala som smutne a on mi ľahol na bruško a boli sme v poloche ako pred tým. Tak som mu začala hladiť vlasy a začala rozprávať. ,,Keby som to dieťa nepotratila ,chcel by si ho?" to ma fakt zaujíma. ,,No tak trochu áno. Ale sme na to príliš mladý a tá moja sláva. Ja neviem..." takže nie... Vlastne ani ja by som tak skoro decko nechcela. Veď je to len začiatok. Máme len 16 ,čoskoro 17. Fakt sme na to primladý... Bill ma pravdu ,mala by som tych otázok nechať ,ale nejako sa mi o tom vážne chce bľabotať.
,,Keby som to dieťa nechcela ja a ty áno ,čo by si urobil?" ty vole ,to su otázky na telo. Bill sa trochu podvihol a urobil si pohodlie .
,,No to neviem. Asi by som to fakt nechal na teba. Je to hoci...kurva prečo mi dávaš take otázky?" hups. ,,No vieš mala som chuť to vedieť. Zraňuje ťa to?" pekne som sa usmiala.
,,Nie ,ale prestan. Vieš nič také nás nečaká. Už nás to prešlo ,žiadne dieťa sa nekoná!" povedal chladne a mne sa chcelo revať. Nie žeby som úplne nemusela tie detičky ,ale keď si spomeniem na Weroniku ,na to malé bezbranné dievčatko ,príde mi toho ľúto. Mám deti rada a bolo by fajn mať dieťa... I keď ich už nikdy mať nebudem. Keď tak uvažujem ,radšej by som si to dieťa nechala teraz ,ako by som žiadne nemala mať.
,,Prepáč... ale vieš ... Sere ma to ,že som zabila to dieťatko!" a to už mi niečo začalo voniať. Taka krásna vôňa. Čo to je???
Všimla som si že i Billa to zaujalo a postavil sa zo mňa. ,,Chápem... čo tu tak vonia?" porozhliadol sa po izbe. ,,Netuším!" čo to môže byť??? V tom do izby vstúpila sestrička z čistím tanierom a za sebou ťahala hrniečok polievky. Tak to tu tak krásne vonia!
,,Bill..." odtiahla som sa od neho a pozrela som mu hlboko do oči. ,,Ano?" sladko sa usmial. ,,Chcem sa rozprávať!" povedala som smutne a on mi ľahol na bruško a boli sme v poloche ako pred tým. Tak som mu začala hladiť vlasy a začala rozprávať. ,,Keby som to dieťa nepotratila ,chcel by si ho?" to ma fakt zaujíma. ,,No tak trochu áno. Ale sme na to príliš mladý a tá moja sláva. Ja neviem..." takže nie... Vlastne ani ja by som tak skoro decko nechcela. Veď je to len začiatok. Máme len 16 ,čoskoro 17. Fakt sme na to primladý... Bill ma pravdu ,mala by som tych otázok nechať ,ale nejako sa mi o tom vážne chce bľabotať.
,,Keby som to dieťa nechcela ja a ty áno ,čo by si urobil?" ty vole ,to su otázky na telo. Bill sa trochu podvihol a urobil si pohodlie .
,,No to neviem. Asi by som to fakt nechal na teba. Je to hoci...kurva prečo mi dávaš take otázky?" hups. ,,No vieš mala som chuť to vedieť. Zraňuje ťa to?" pekne som sa usmiala.
,,Nie ,ale prestan. Vieš nič také nás nečaká. Už nás to prešlo ,žiadne dieťa sa nekoná!" povedal chladne a mne sa chcelo revať. Nie žeby som úplne nemusela tie detičky ,ale keď si spomeniem na Weroniku ,na to malé bezbranné dievčatko ,príde mi toho ľúto. Mám deti rada a bolo by fajn mať dieťa... I keď ich už nikdy mať nebudem. Keď tak uvažujem ,radšej by som si to dieťa nechala teraz ,ako by som žiadne nemala mať.
,,Prepáč... ale vieš ... Sere ma to ,že som zabila to dieťatko!" a to už mi niečo začalo voniať. Taka krásna vôňa. Čo to je???
Všimla som si že i Billa to zaujalo a postavil sa zo mňa. ,,Chápem... čo tu tak vonia?" porozhliadol sa po izbe. ,,Netuším!" čo to môže byť??? V tom do izby vstúpila sestrička z čistím tanierom a za sebou ťahala hrniečok polievky. Tak to tu tak krásne vonia!
,,Pekne sa najecte!" povedala milo a zase vypadla. To akože sa máme najesť z jedného taniera ,alebo čo? A ktomu máme jesť o 22:00 ??? Zbláznili sa ,alebo čo? Inak som ani hladná nebola ,najedla som sa toho čo mi priniesol Tom ,tie pochúťky... Ale nádherne tá polievka voňala.
,,Dáš si?" vstal a už si dával do taniera polievočku. ,,Nie dík!" sladko som sa usmiala a on si nabral viac. No je asi hladný. Pekne si sadol ku mne a papal. Mne to tak voňalo ,že som sa posadila ,i keď z veľkou bolesťou a čuchla som si .
,,Určite si nedáš?" usmial sa a mával mi z lyžičkou pred očami. ,,Iba ochutnám!" no čo už. Vyzerá to fakt super. Tak Bill nabral plnu lyžicu a hral sa stým. Mával mi s ňou pred očami a potom ma začal krmiť. ,,Ehm... je výýborna!" rozkúsavala som zemiak ,veľmi horúci ,ale vydržala som to. ,,Eťe?" usmieval sa a pchal to do seba. ,,Nie stačí!" tak som sa oprela a pozorovala som Billa ako papá. No bol úplne sladký.
,,Čo je?" všimol si ako na neho čumím. ,,No aky si sladký!" pohladila som ho po stehne . Neviem čo sa mu stalo ,ale hneď pustil tanier s polievkou na zem ,ktorý sa našťastie nerozbil ,len sa z neho všetko vylialo. ,,Si blázon?" začala som sa rehliť .Billovi polievka obliala celé nohavice a trochu i tričko. No som zvedavá kto to tu vyčistí. ,,To všetko ty!" otočil sa na mňa a pevne ma sledoval ako ja jeho. ,,Ako ja?" nechápem. ,,No to vzrúšo!" a už sa ku mne nakláňal a bozkával ma. Zosunula som sa dole a Bill si na mňa pomaly ľahal. Až teraz som si uvedomila ,že ma už chrbát ani tak nebolí. Takže si asi môžem robiť čo chcem ?! Teda vstať určite ešte nemôžem ,ale taký sex z Billom by sa dal ,nie???
,,Dáš si?" vstal a už si dával do taniera polievočku. ,,Nie dík!" sladko som sa usmiala a on si nabral viac. No je asi hladný. Pekne si sadol ku mne a papal. Mne to tak voňalo ,že som sa posadila ,i keď z veľkou bolesťou a čuchla som si .
,,Určite si nedáš?" usmial sa a mával mi z lyžičkou pred očami. ,,Iba ochutnám!" no čo už. Vyzerá to fakt super. Tak Bill nabral plnu lyžicu a hral sa stým. Mával mi s ňou pred očami a potom ma začal krmiť. ,,Ehm... je výýborna!" rozkúsavala som zemiak ,veľmi horúci ,ale vydržala som to. ,,Eťe?" usmieval sa a pchal to do seba. ,,Nie stačí!" tak som sa oprela a pozorovala som Billa ako papá. No bol úplne sladký.
,,Čo je?" všimol si ako na neho čumím. ,,No aky si sladký!" pohladila som ho po stehne . Neviem čo sa mu stalo ,ale hneď pustil tanier s polievkou na zem ,ktorý sa našťastie nerozbil ,len sa z neho všetko vylialo. ,,Si blázon?" začala som sa rehliť .Billovi polievka obliala celé nohavice a trochu i tričko. No som zvedavá kto to tu vyčistí. ,,To všetko ty!" otočil sa na mňa a pevne ma sledoval ako ja jeho. ,,Ako ja?" nechápem. ,,No to vzrúšo!" a už sa ku mne nakláňal a bozkával ma. Zosunula som sa dole a Bill si na mňa pomaly ľahal. Až teraz som si uvedomila ,že ma už chrbát ani tak nebolí. Takže si asi môžem robiť čo chcem ?! Teda vstať určite ešte nemôžem ,ale taký sex z Billom by sa dal ,nie???
Autor: Werča