Pribehla som k Maxovi a hned som ho pobozkala na tvár ,aby si niečo zlé nemyslel.To by mne ani Billovi veľmi nepomohlo. ,,Kto je ten mladík?" ukázal smerom k Billovi ,ktorý na nás celý čas čumel. ,,Netuším...nechajme ho tak. Je to starý dobrý kamoš!" nevinne som sa usmiala a hned sme to napálili do salóniku ,kde nikto nebol. ,,Tak tu máš kráska!" vložil mi do ruky éčko (extáza-droga) a ja som si ho poslušne dala na jazyk a začala som sa snim bozkávať. Skončili sme ako vždy na pohovke ,úplne nahý ,úplne unavený ,úplne zdrogovaní.
Keď som sa zobudila ,rozhodla som sa ,že stadeto zmiznem. Ako vždy ,utekám od Maxa ,aby nemal blbe reči, keď sa zobudí.
Vyliezla som zo salóniku a potrebovala som si niečo vypiť. Hned som pribehla k baru a obiednala som si whisky . Keď mi ju čášnik podával ,pribehol kumne ten Billov dreadaty kamoš a whisky mi vytrhol z ruky a vylial ju. ,,Čo si to dovoľuješ?" hned zomňa naštvane višlo. ,,Nemala by si v takomto stave piť! Veď ťa to zabije!" poučuje ma. ,,Nestaraj sa domňa ,jasne?" zatvorila som oči. Mala som sto chutí zložiť sa tu,som horzne uťahaná a potrebujem nejaku tekutinu. Už vôbec nevládzem ,tento život už neuťiahnem. Nato som stratila rovnováhu a ďalej si už nič nepamätám...
Zobudila som sa v peknej izbe. Peknej ako peknej...Všade po zemi boli porozhadzované veci (trička ,gate ,proste všetko) Teda pekný neporiadok. A vlastne ,kde to som?
,,Ahoj" vošiel do izby ,ten dreadaty chalan ,s pohárom v ruke. Vodaaaa!!!! To teraz potrebujem -vodu! Nejakú tekutinu. Hned som sa na neho vrhla a uchmatla som mu bez slov ten pohár . Spokojne som to vypila a sadla som si. On namňa len vystrašene pozeral a potom si sadol vedľa mňa. ,,Máš dosť spackaný život!" ,,Kto si?" to by ma veľmi zaujimalo . O svojom živote viem viac ,než dosť. ,,Som Tom.Billov brat" óóóó,takže Billov brat. Nejako tam podoba nieje. Nieje taký sladký ako Bill!
,,A kde je Bill?" no začínam mať o neho strach. Max ho včera spomenul . Čo ak mu ublížil? ,,Spí!" povedal pokojne. Chvála bohu! ,,Uff..." vydýchla som si . ,,Musím isť!" mám hlad. Ale nie naozajstný ,hlad po tráve! ,,Nie...Vyzeráš hrozne.Naješ sa ,prezlečieš a tak pôjdeš preč!" je docela milý ,ale nie! Veď dovtedy zomriem. ,,Kašľem ti nato. Musím isť!" vstala som nahnevane a chystala som sa odísť z izby. Lenže Tom ma chytil dosť silno za ruku a zastavil ma: ,,Počkaj." ,,Pusti ma!" trhla som sa. ,,Viem na čom fičíš! Prestaň stým!" akože vie ,že fetujem a tak? Pekná novinka. Ten chalan je blázon ,hotový idiot .Ak si myslí že ma stym zastraší ,tak je na omyle. ,,Keby sa dalo." povedala som dosť úprimne a zmizla som ,hľadať nejaky východ s tohto prekliateho domu. Tom ma však prenasledoval.
Zobudila som sa v peknej izbe. Peknej ako peknej...Všade po zemi boli porozhadzované veci (trička ,gate ,proste všetko) Teda pekný neporiadok. A vlastne ,kde to som?
,,Ahoj" vošiel do izby ,ten dreadaty chalan ,s pohárom v ruke. Vodaaaa!!!! To teraz potrebujem -vodu! Nejakú tekutinu. Hned som sa na neho vrhla a uchmatla som mu bez slov ten pohár . Spokojne som to vypila a sadla som si. On namňa len vystrašene pozeral a potom si sadol vedľa mňa. ,,Máš dosť spackaný život!" ,,Kto si?" to by ma veľmi zaujimalo . O svojom živote viem viac ,než dosť. ,,Som Tom.Billov brat" óóóó,takže Billov brat. Nejako tam podoba nieje. Nieje taký sladký ako Bill!
,,A kde je Bill?" no začínam mať o neho strach. Max ho včera spomenul . Čo ak mu ublížil? ,,Spí!" povedal pokojne. Chvála bohu! ,,Uff..." vydýchla som si . ,,Musím isť!" mám hlad. Ale nie naozajstný ,hlad po tráve! ,,Nie...Vyzeráš hrozne.Naješ sa ,prezlečieš a tak pôjdeš preč!" je docela milý ,ale nie! Veď dovtedy zomriem. ,,Kašľem ti nato. Musím isť!" vstala som nahnevane a chystala som sa odísť z izby. Lenže Tom ma chytil dosť silno za ruku a zastavil ma: ,,Počkaj." ,,Pusti ma!" trhla som sa. ,,Viem na čom fičíš! Prestaň stým!" akože vie ,že fetujem a tak? Pekná novinka. Ten chalan je blázon ,hotový idiot .Ak si myslí že ma stym zastraší ,tak je na omyle. ,,Keby sa dalo." povedala som dosť úprimne a zmizla som ,hľadať nejaky východ s tohto prekliateho domu. Tom ma však prenasledoval.
A konečne som našla niečo take ako východ! Teda dvere....Tom ma ešťe raz chytil za ruku a naposledy mi povedal: ,,Billovi nič nepoviem!" pozrel mi úprimne do očí. Premňa zamňa ,rob si čo chceš chlapče. Ste mi ukradnutý! Teda Bill nie...Ja som sa mu len tvrdohlavo mykla a odišla som. Konečne čerstvý vzduch. Ten dom je asi naozaj prekliaty! No a nakoniec som ešťe zistila ,že som v nejakej debilnej malej dedinke! Loitsche ,či ako sa to volá. Sakra! Takže musím isť domov autobusom. Ale ja to už nevydržím ,každu minútu sa mi chce vracať a mam hrozne bolesti brucha.
Tak i s tým som teda nastúpila do toho autobusu a išla som domov. V autobuse bolo iba pár ľudí ,ktorý si ma stále viac a viac všímali. Cez tie bolesti som na nich musela ešťe i jačať ,nech sa pozeraju na svoj zadok a nie namňa. ,,Ach...Konečne Magdeburg!" zarevala som a bežala som i cez tie bolesti domov. K Mel ,nech mi dá čokoľvek na ukľudnenie. Už to nevydržím. Ja sa snad zabijem!
,,Mel....láska!" objala som ju a hned som bežala do izby ,zafajčiť si. ,,Čo sa ti stalo?" všimla si ma ako sa trasiem. ,,Potrebujem to,už nemám!" sadla som si na postel a hombala som sa sem a tam. Pri tom som sa držala za brucho. Bola to hrozná bolesť. ,,Počkaj tu!" už bežala do izby ,po jednu dávku ..Po niečo! Hocičo...Len nech ti bude droga a veľmi dobručká! ,,Tu máš moja!" podávala mi trávu do ruky a ja som si ju hned užila. Ach...úľava ,pekný život! Raj ..konečne.Žiadne bolesti ,všetko ma prešlo!
autor: Werča