close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

PuNk a láska sa k sebe nehOdia? IV.

9. ledna 2007 v 12:56 | Werča |  ╬PuNk a láska sa k sebe nehodia?
"Tak prepáč teda..." ospravedlnil sa mi a ja som od neho len išla ďalej. Vrátili sme sa do obývačky ,kde boli i Bill a Lau a divoko sa hádali.
"No teda ..." pošepla som Tomovi ,keď sme sa obidvaja pozastavili nad tým ako sa hádajú.
"Si obyčajný slaboch. Čo keby tak mlátil mňa? A tomu hovoríš ,že ma máš rád? Kamarátime sa už mesiac a až teraz som sa odvážila ťa pozvať na prty a ty? Ty si s toho nerobiš nič. Kašľeš na mňa i na Angel. Si mi odporný hajzel. Ešte ,že sme vám obidve pomohli inak by boli Toma asi zabili." Teda tá mu dáva...
"Tak počkaj. Balím ťa už asi tri mesiace a až potom si si ma všimla. Hrozne sa mi páčiš a ani nevieš ,ako rád by som zachránil Angel ,keby som bol vyrovnaný tej gorile. Prečo ma nechápeš? Keby ublížil i mne čo by bolo potom? Bola by si na rade i ty ! A to by som nechcel. Nechcel som aby ti ublížil. Chápeš? Alebo ti to mám vysvetliť inak?" Tom na nich čumí ,akoby v živote nevidel poriadnú hádku. Lau je na takéto scény ako stvorená a najradšej mám ,keď toho dotičného začne zo zlosti bozkávať ,alebo ho proste hrýzť.
"Vieš čo? Nenávidim ťa. Pozri sa na Angel aká je ona a aká je tá gorila a predsa len jedného zvládla. Ty bi si nedokázal ani hodiť kameň do jazera."
"Fakt? A ty by si to dokázala?" tak toto Bill nemal hovoriť.
"Áno dokázala a pri tom som žena!" povedala a divne sa k nemu priblížila. To už nemôžem dovoliť ,aby mu niečo urobila ,tak som vošla do obývačky.
"Mali by sme už vypadnúť ,otec už možno bude doma. A ja sa už cítim lepšie." Povedala som a sadla si.
"Fajn ,predsa tu len strácame nervy." povedal Lau a postavila sa.
"To teda hej." pošepla som si pre seba a tak sme obe vyšli z obývačky .
"Tak ahoj Angel .. a kedy ti môžem priniesť tvoje veci?" spýtal sa ma ešte vo dverách Tom.
"Skoro by som zabudla ,moje veci." To som sa vrátila ešte dnu ,vybehla do kúpeľne ,ktorá je na poschodí , uchmatla si šaty a zase sa vrátila dolu.
"Tak ahoj a dík za toto oblečenie." Prezrela som sa a zatvorila dvere.
"Nenávidim ho." Zakričala nahlas Lau a ja som sa na ňu len milo usmiala.
"Nemôžeš ho nenávidieť. Je vidno ako ti vadí hádka z ním a to všetko..." vyplazila som na ňu jazyk a podvihla si nohavice ,ktoré som mimochodom ťahala za sebou po zemi.
"Ale to je niečo iné. Mohol ti predsa pomôcť ,nie?"
"Nie nemohol. Moja ešte dnes ráno si bola do neho doslovne paf a teraz ho nenávidiš? Prestaň snívať.."
"Daj mi pokoj." Drgla do mňa ,čo ma bolelo ,kedže mám ešte dosť veľké bolesti celého tela.
"Au." A to som nadšene vyskočila ,lebo začala pršať a domov to máme ešte ďaleko. Bývame totiž na druhej strane Loitsche ako Kaulitzovci.
"Nevrátime sa tam?" spýtala sa ma Lau ,keď sme si zaliezli pod strom v parku .
"Nie ... počkáme si dokiaľ prestane pršať." povedala som tvrdohlavo a tak sme čakali pod tým stromom asi hodinu a pol.
"Ďakujem ti. Ak budem na zajtrajšej párty chorá zabijem ťa." Posmrkovala si .
"Neboj ,určite budeš vyzerať lepšie ako ja." To sme už boli pri našom dome. Kde sme sa rozlúčili.
Otec bol už našťastie doma a tak som v pokoji vliezla dnu.
"Čaw." pozdravila som ho . On si hneď všimol môjho oblečenia a pozeral na mňa z otvorenými ústami.
"To si prešla na hoperov?" spýtal sa ma zo smiechom.
"Nie! Len sa mi stala taká malá nehoda..." a porozprávala som ,čo všetko sa mi dnes večer stalo.
"To teda je ten Gerard. Nieje to ten svalovec ,ktorý za tebou chodil ,čo si ešte bola na základke?" zamyslel sa.
"Hej a doliezať bude vždy. Nechápem ako na mňa mohol pustiť tých svalovcov ,keď mi táral ,že som bola najlepšia..."
"No ser na neho nie? Hlavne je ,že sa budeš musieť posilniť. Zajtra poobede ideme do telocvične nabrať svaly ,či už chceš alebo nie." Rozkázal mi a tak som len prikývla .
"Tak idem spať... dobrú." A zabúchla som sa do izby ,kde som sa ihneď hodila na posteľ ,zatvorila oči a zaspala.
Zobudila som sa okolo tej 1 poobede. Zapla som si Avenged Sevenfold a obliekla sa. Otec mi už prichystal raňajky. Čo iné než pivo a chlieb. To ja môžem rovno hladovať.
"Hej oci nezájdeme si radšej na burger?"
"To teda nie. Neznesiem ak budeš len plná sadielka a žiadne svaly. Zjedz to a ideme do posilovne." Povedala som vám ,že môj otec je závislí na svaloch? Nie? Tak to už viete. Úplne neznáša ,ak jem burgeri ,alebo niečo nezdravé. Proste musím mať svaly a nie sadielko .... No ...
"Tak teda fajn." Raz som si zahryzla do chleba ,vypila pivo a zatvorila sa zase do izby ,aby som sa prezliekla.
Zobrala som si na seba potrhané ,čierne tepláky ,čierne rukavice ,do tašky boxerské rukavice a čierne krátke tielko ...
"Tak ideme !" zakričal na mňa otec ,keď už videl ,že som hotová (to znamená ,že mám i kohúta) .
Tak sme vyrazili z domu na autobusovú zastávku do Magdeburgu . Chodíme tam do jednej super posilovne ,ktorú máme vždy zadarmo ,pretože tam niekedy pracovala moja matka ... Až dokiaľ nezomrela. Teraz tam má otec náhradu. Nejaký nový objav... Mladú ,krásnu ,namakanú Lis ... No som zvedavá čo je zač.
Keď sme už konečne dorazili do posilovne ,otec sa rozbehol k tej svojej Lis a mňa nechal pri činkách .
"Dík oci." Povedala som si sama pre seba a natiahla si boxerské rukavice. Najradšej mám box ,tak tým dnes i začnem .
"Hej otec poď to držať." Zavolala som ho a on sa už premiestnil k nejakému chlapíkovi s ktorým si podával ruku.
"Tak teda nič." Pokrútila som xichtom a začala som biť z bolesti do mechu. Hrozne ma bolela ruka ,do ktorej mi ten sviniar kopol ,ale musím to vydržať a biť ďalej.
Začala som biť z plných síl a zlosti ,až mech narazil do nejakého chlapíka. Podľa monokla a čierných vlasov som spoznala ,že je to Gerard. Mám prúser...
"Aha koho tu ja nevidím ... Moja milá Angel." Prikročil ku mne a pohladil ma po tvári. Nedalo sa tomu uhnuť .
"Čo chceš?" povedala som z trasúcim sa hlasom. Myslím ,že to do neho napálim . Som hrozne nasratá a musím si to nejako vybiť.
"No čo tak si pospomínať na staré dobre časy ,alebo na včerajšok? Vidím ,že sa zlepšuješ ... Pred ročný monokel nebol až tak hrozný a myslím ,že si mi ešte nezabila žiadneho človeka..." povedal uštipačne.
"Daj si odpik ak nechceš i další monokel." Povedala som mu vyhrážne a ďalej som mlátila do mechu.
"Ale ale ... Vlastne som ti iba chcel povedať ,aby si odkázala tomu decku ,že pokiaľ mi nevráti prachy ,už ho asi nezachrániš."
"Ale ja som ho včera nezachraňovala ..." zastavila som sa .
"Nie a čo potom si robila ,keď si sa za neho zabila človeka a poranila ma?" zamyslel sa.
"Vieš čo Gerard strč sa niekde i malým Kaulitzom . Je mi fuk ,čo sa z ním stane ,jasne? Neznamená pre mňa nič ... Tak vypadni." Povedala som naštvane a Gerard si ma pritiahol len bližšie k sebe a mrkol mi do očí.
"Aby si vedela . Viem ,ako sa správa dievča ak sa jej páči nejaký chalan a poviem ti ,ty si v tom. Tak sa tu nehraj na nevinnú bábiku a ak ho tak nenávidiš ako vravíš ,pobozkaj ma." Dýchal na mňa tým svojim smradľavým dychom.
"Radšej skapem ,ako by sa malo opakovať to čo minulé roky. Zabudni sviňa." Vrazila som mu rukavicou medzi nohy a vrátila sa k mechu. Gerard sa len chytil na citlivé miesto a klesol rovno na zem. Na jeho zvliknutie ku mne pribehol otec a už som myslela ,že mi jednú vrazi.
"To sa nemôžeš ani trochu kontrolovať?" povedal vyhrážne a ja som len kývla hlavou ,že nie.
Ale trocha ma trápia Gerardove reči o tom ,že sa mi páči ten magor. To by sa nikdy nestalo...
Autor: Werča
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama