close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

PuNk a láska sa k sebe nehOdia? III.

9. ledna 2007 v 12:56 | Werča |  ╬PuNk a láska sa k sebe nehodia?
Ešte pár krát do mňa kopol ,lenže potom na neho zavolal Gerard a tak odišli .
"Angel si ok?" pribehla ku mne Lau a začala ma pomaly dvíhať na nohy.
"Jasne ,nič mi nieje." hovorila som potichu a pochybujem ,že niečo počula. Poviem vám dostala som na držku od chalanov veľa krát ,ale boli to len paličky oproti tejto gorile.
"Ideme domov." Povedala a pevne ma chytila. Ja som sa na ňu oprela celou váhou ,čo nerobím prvy krát. Zachraňovala ma vždy. Keď som sa opila na mól ,keď ma zbil otcov šéf ,keď som vyprovokovala nejakého hip- hopera . Proste už som si na to dosť zvykla . Myslím ,že si začnem zvykať na takéto hrozné bolesti.
"Je v poriadku?" opýtal sa Bill Lau . Lau však bola ticho a ťahala ma ďalej.
"Hej odpovedz mi." kričal za nami Bill ,ale Lau si ho totálne nevšímala. Keď ale oprel Toma o strom a pribehol za nami , Lau sa už neudržala a spustila .
"Daj nám už pokoj. Pozri sa čo si jej spôsobil. Nielen ty ale tvoj debilný brat ,ktorý je namočený v problémoch. Vieš ako veľmi jej ten magor mohol ublížiť? Preboha veď ju mohol zabiť a ty ako slaboch si len stál a čumel na to . Si slaboch a to si zapamätaj. Ty aj tvoj brat." Kričala tak silno ,že jej vyšla až slza a ruka sa jej hrozne triasla. Myslela som ,že ma s tej zlosti pusti.
"Fajn .. Ak si to myslíš. Chcel som pomôcť. Môžem zavolať kamošovi ,lebo dokiaľ dôjdete domov ,môže to byť ešte horšie." Povedal kľudne .
"Ne prvý krát ju zachraňujem ,nepotrebujem tvoju pomoc." Povedala pyšne a to som ju už nemohla nechať v štichu. Určite by ma už nevládala niesť ,až na autobusovú zástavku a ja by som nevydržala čakať na další autobus.
"Poďme z nimi Lau prosím." Pošepla som jej a ona sa na mňa len zadívala.
"Ale .. veď." Otočila sa na Billa ,ktorý urobil smutný xicht.
"Chce nám len pomôcť."
"Tak teda fajn." Prikývla a tak jej zo mnou pomohol i Bill . Potom ma však musel pustiť ,aby pomohol Tomovi. Ten je na tom oveľa lepšie ako ja .
Bill zavolal nejakému kámošovi ,ktorý o par minút ,prišiel na aute . Vyzerá byť drsný ... Ale to je jedno ,aspoň nás odvezie domov.
"Preboha čo to?" pozeral na nás ,ako sme nastupovali do auta.
"Nič ,odvez nás do najbližšej nemocnice." Povedal mu Bill a to som musela čo najrýchlejšie protestovať.
"Nie nemocnicu nie."
"Prečo ? Veď sa na seba pozri." Povedal znechutene Tom a ja som mala chuť mu vraziť ,lenže keby som nebola taka dobitá.
"Choď si do špitálu ,ale ja idem domov." Povedala som hlasnejšie a oni len kývali hlavami. Lau bola ticho a stále sa dívala na Billa ,ktorý jej pohľad opätoval. Teraz neviem ,či sa neznášaju ,alebo hrozne milujú.
"Tak potom nejdem do špitálu ani ja." Povedal Tom a Bill sa na neho pozrel vražedným pohľadom.
"Čo ti je? Veď sa nemôžem ani poriadne hýbať. Bratček nehraj sa na hrdinu." Povedal mu Bill.
"A čo im povieme? Zbil ma jeden chlap ,ktorému dlhujem kopu prachov? Si normálni?" aha ,takže Tom dlhuje Gerardovi peniaze ,preto ho zmlátil.
"Kde bývate?" opýtal sa ma ten ich kámoš.
"V Loitsche . Ale otec nieje doma ,povedala som mu ,že sa vrátim až nad ránom ,tak určite prespáva u nejakej šľapky. A ja nemam kľúče." povedala som smutne i zarazene.
"Tak pôjdeme k nám." Navrhol Bill .
"To teda nie. Radšej budeme spať pred naším domom ,akoby sme mali byť u vás a znova s tebou." Tá stále musí niečo namietať. Veď vie ,že i jej rodičia niesu doma...
"Lau ukľudni sa. Tvoji rodičia tiež niesu doma ... Nemáme inú šancu." Povedala som a Lau si to musela priznať i keď nerada.
"Takže do nás Johny." Povedal Bill a tak sme sa konečne pohli.
Keď sme konečne dorazili ,rozlúčili sme sa z Johnym a tak šli do Billa a Toma domov. Tomovi bolo už oveľa lepšie ,tak mu Bill už ani nepomáhal ,zatiaľ čo mne v tom aute stŕpli nohy a nemohla som sa ani poriadne postaviť .
Bill otvoril vchodové dvere a posadil Toma na pohovku ,ktorá bola neďaleko v obývačke . My sme ho tiež nasledovali a sadla som si hneď vedľa neho.
"Prepáč ,že som ťa do toho zatiahol." ospravedlnil sa mi Tom .
"Stáva sa ." povedala som unavene a zobula sa. Celé nohy mam dobité a od modrín .
"Lau mohol by som sa s tebou porozprávať?" prišiel k nám Bill .
"Nie nemáme sa o čom rozprávať." namietala
"Ale máme ... To tvoje správanie ,vôbec nechápem."
"Tak to je t..."
"Mohli by ste byť tichšie ? Bolí ma hlava . Bill doniesol by si mi niečo ľadové?" poprosila som ho.
"Jasne a čo?"
"Vidno ,že ste ešte v živote nezažili poriadnu bitku. Kde tu máte kuchyňu?" spýtala sa Lau a Bill ju už viedol do kuchyne .
"Naozaj som nechcel... Prepáč." Pohladil sa po boľavom mieste na tvári ,kde sa mu už vijímala pekná modrina .
"To nič. Nieje to tvoja vina. Iba ja môžem za to ,že neporazím takéto gorili. Su to sráči a Gerard tiež. A k tomu mal trochu pravdu ,že ti dal na držku. Ani ja neznášam keď mi niekto dlhuje prachy a to dosť dlho. Tak mu ich čo najskôr vráť inak máš po chlebe." Vyplazila som na neho jazyk a to sa už vracali Lau a Bill z ľadom.
"Oh , chválabohu." uchmatla som od nej ľad a priložila si ho na obe oči ,kedže budem mať monokle ,určite na obidvoch .
Bill podal ľad Tomovi a tak čumeli raz na nás a raz na seba.
"Nechceli by ste naozaj porozprávať?" navrhla som im . Obidvaja však odmietli ,tak som to nechala tak.
"Kde tu máte kúpeľnu?" spýtala som sa Toma ,keď som sa už mohla postaviť na nohy a bolo mi oveľa lepšie.
"No na poschodí. Prečo?"
"Nepýtaj sa prečo a zaveď ma do nej ." Postavila som sa a Tom tiež. Tak ma chytil za ruku ,akoby ma chcel za sebou ťahať. Lenže ja som sa mu vytrhla a šla za ním normálne. Niesom decko ,že potrebujem ruku na doprovod.
Vyšli sme po schodoch ,čo bolo pre moje dolné končatiny ,dosť namáhavé a tak ma Tom zaviedol do dosť luxusnej kúpeľni.
"Tak tu to je ,potrebuješ ešte niečo?" to som mu neodpovedal na otázku a pomaly zo seba zhadzovala kúsky oblečenia. Vôbec sa nehanbím pred chalanmi vísť nahá a pred týmto už vôbec nie. Ak ho mám poblázniť ,tak už celkom ,nie?
"No by sa nejaké čisté oblečenia. Tieto su od krvi a dosť špinavé." Otočila som sa mu chrbtom a zapla si sprchu .
"Ehm... no.. ja .. ti m...môžem ti požičať moje ?!" povedal a nespúšťal zo mňa oči .
"Fajn." To už som sa sprchovala.
"Fajn ,prinesiem ti to tu?" kričal na mňa ešte.
"Jasne." Odpovedala som mu. Teraz sa cítim naozaj dobre. Sprcha ... uff ,to mi chýba. I keď ma dosť bolia tie otvorené rany ,ale to nevadí. Hlavne ,že ma to posilní a naberiem energiu .
Keď som sa dosprchovala , Tom vošiel do kúpeľne a podal mi svoje veci.
"A čo spodné prádlo?" spýtala som sa ho z otvorenými ústami.
"No .. ehm.. vieš mi okrem matky nemáme ženskú v dome." Povedal celý červený.
"Tak mi daj svoje." Postavila som sa pred zrkadlo a snažila sa urobiť si kohúta ,ktorý mi pomocou vody spadol.
"Tak fajn." Zase vybehol z kúpeľne a za ten čas som si na seba navliekla to jeho XXL tričko ,čo úplne neznášam. Nechápem ,ako sa v tom môže cítiť dobre...
"Tu máš..." podal mi kockované trenky.
"To chceš povedať ,že ho máš takého veľkého?" natiahla som ich pred ním.
"Ehm.." začervenal sa .
"Tak nič ... Ale dík." Natiahla som si i jeho trenky a nohavice ,ktoré mi pohotovo spadli na bedra a tak som vyšla z kúpeľne .
Tom mi stále čumel na vlasy. Asi nieje zvyknutý čumieť na mňa bez kohúta.
"Zase na mňa čumíš?" vrhla som na neho vražedný pohľad.
"No vieš ,keď ti bez kohúta vyzeraš fakt dobre..." potichu sa zasmial ,čo som bohužiaľ (pre neho) počula.
"Nesmej sa vole..." jediné čo som mala po ruke bola sklenená váza ,ktorá bola položená na nejakom stolíku. Tom sa len zarazene na mňa kukol a radšej zmlkol.
Autor: Werča
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama