"Auuu! Nevieš dávať pozor?" Povedala som podráždene a pozrela som na to, do čoho som práve narazila." Prepáč, fakt ma to mrzí, ja som Tom," povedal príjemne a podal mi ruku. "No a čo? Mne je úplne jedno kto si," vyhrklo zo mňa dosť drzo. Nebolo mi síce jedno kto to je, lebo mi bol sympatický, mal svetlé vlasy a tmavé oči, bol mi povedomý. "Nevideli sme sa už niekde?" spýtala som sa jemne, aby zabudol na moju predchádzajúcu otázku. "Som si istý, že nie, ale asi ma poznáš s nejakého koncertu, alebo televízie, ja neviem." "Aaaaaaa už vjem! Ty si teen z Tokio Hotel!" povedala som a začala sa bláznivo smiať."čo ti je také smiešne? Mimoxodom, ani si sa mi nepredstavila." Tom sa na mňa pozrel trochu zamračene. "čo mi je smiešne? Ale len to že ty a tvoj brat ste len dvaja buzíci, ktorí sa hrajú na rockerov, od ktorých máte teda riadne daleko." A znova som vybuchla do riadneho smiechu. "A volám sa Vicky." Tom sa na mňa zapozeral a ja som mala pocit, že sa len len rozplače. No nerozplakal sa." Vieš čo? Daj sa vypchať! Myslel som si, že som konečne stretol tuto v nemocnici nejakého normálneho človeka, s ktorým sa trošku zabavím. Vieš, pozorujem ťa asi tak 3 dni a zdala si sa mi byť v pohode. Ale vy drogistky ste všetky rovnaké! Myslíte len na svoju dávku, no nenapadne vás, že sú ľudia čo majú city!" ked skončil, troška som sa nad sebou zamyslela. Nevedela som čo mám povedať a tak som mu iba strelíla silnú facku a išla som preč, do svojej izby.
Asi som sa Vám zabudla predstaviť. Táák volám sa Victoria, mám 17 rokov a skončila som na protidrogovom. Mala som kamošky, chlapca, no všetci ma podviedli.. Utiekla som s tamat, kde ma každy iba tríznil a zapadla som do partie, v ktorej sa iba drogovalo a pilo. Zo začiatku som si dávala iba makke, no posledne mesiace ked ma podviedol aj moj další chlapec, ktoremu som verila, zacala som s tvrdšími. Moji rodičia si všimli, že to somnou ide dole vodou, a tak ma začali sledovať. Moja mama preplakala veľa nocí, no môj otec nestratil hlawu a rozhodol sa konať za čo som mu veľmi vdačná. Raz ked som prišla úplne zdrogovaná domow, ihned ma zobral do tejto nemocnice kde sa už asi mesiac liečim. Minule mi napísala list moja naj. kamoška Sophie, ktorá je ešte na drogách. Sľúbila som jej, že hned ako budem čistá, pôjdem za ňou a pomôžem jej z toho.
Lahla som si na posteľ a rozmýšľala o svojom živote. Aký to má význam? čo somnou bude, ked s tadial odídem? Rodičia ma určite nikam nepustia, aby som sa do toho znova nenamočila.. Zrazu sa moje myšlienky o živote, premenili na myšlienky na Toma. Ved je celkom milý, no až na to čo mi povedal. Ale myslím, že som si to zavinila sama.. Možno to myslel vážne, ked povedal, že som sa mu zdala normálna. Len sa bojím, že sa do ňho zamilujem, to určite nechcem. Nechcem už viac trpieť, cítiť sa oklamaná a podvedená, tak ako som sa cítila v poslednách mesiacoch. "A čo vlastne tu robí Tom Kaulitz? Na protidrogovom liečení?" hovorila som nahlas sama sebe. Rozhodla som, že to zistím, ved možno sa skamarátime a konečne sa nebudem nudiť. Vyšla som von z izby a poobzerala sa po chodbe. A čo neuvidím? Ten pako sa oblízoval s Amber. Amber je jedno dievča, ktoré z duše nenávidím. Je taká sladká barbína, čo musí wždy wyzerať perfektne. Aj o polnoci, no vážne. Vždy chodí vymaľovaná do ružová, ma dlhé ružové nechty a v kuse nosí ružové vecičky. Proste hrôza, Ja som presný opak, chodím najma v tmavých veciach, mám čierne vlasy a čierne nechty. Tuto v nemocnici sa namaľujem iba opčas. Aj to si džabnem čiernu ceruzu na linky, špirálu a niekedy aj čierny tien. Neviem prečo ale tých dvoch som pozorovala asi 3 minúty. Potom sa od seba otrhli a všimli si ma. "Hmm ahoj Vicky. Tak čo, závidíš?" snažila sa ta krawa pred Tomom. Zrazu som vyprskla smiechom. "Už len na teba by som žiarlila, ty sprostá Barbie. A na toho buzíka ani nehovorím." čo som to zas povedala, ved som si sľúbila, že sa mu ospravedlním. Trošku som to ľutovala. Radšej som sa otočila, ukázala im fuckera a zmizla zase do izby. Rozhodla som sa, že tej krave ukážem. Získam si Toma pre seba a tým jej ihned klesne sebavedomie. Rýchlo som sa prezliekla, namaľovala len jemne a vyšla som na večeru. Sadla som si k prvému stolu čo som našla, no oproti mne boli zas tí dvaja ruka v ruke. Snažila som sa ich nevšímať. Ked som si išla po druhé jedlo, barbína sedela pri stole a Tom stal hned wedla mna. "Pche," povedala som ostro. "čo?" reagoval Tom. "Ja len že ťa ta krawa poslala po jedlo? Už si ťa omotala okolo prsta? Krawa sprostá." "nebudeš tak o nej rozpávať!" povedal dosť výhražne Tom. "Achaa taak buzíček sa nám vyhráža, jo?" pozrela som krivo. "Ja sa ti nevyhrážam, ja ťa len varujem, opováž sa jej niečo urobiť tak.." "taak??" skočila som mu do reči. "Pozri sa, ja som v živote už prešla veľa vecami, a dokážem o sebe rozhodovať sama. Ja rozhodnem čo budem robiť a čo nje, rozumieš? Ty mi tu nebudeš nič dohovárať, kapišto?" Teraz som to už myslela fakt vážne. "Tomiškuu.." už na ňho volala Amber. "Pod už, láska!" Ja som len prekrútila očami a pozrela sa inde. "Ja mám s teba taký zmiešaný pocit. Raz si mylím, že sa somnou chceš skamarátiť a potom, že zas nie," howoril Tom ignorujúc Amber. Ja som nedokázala povedať nič. Iba som tam ticho stála a prešla ma už aj chuť na večeru.
Wždy ráno si idem zabehať, sama. Chodí aj Amber, tiež sama, ale teraz pôjde určite s Tomom. Ked som si ich predstavila ako spolu bežia, ruka v ruke, hned ma prešla chuť, aj ked behannie veľmi milujem. Vyšla som na ihrisko, že sa rozcvičím ked som uvidela Barbínu ako plače. Nevjem prečo, ale prišlo mi jej ľúto."Ahoj Amber," trošku som sa usmiala, tá sa pozrela na mňa a bola celá rozmazaná od šminiek. A ja som si uvedomila, že som si zabudla dať aspoň ceruzu. Newa, šak aj tak tu nieje nik na koho by som chcela zapôsobiť. Teda možno na Toma, ale to iba ako kamarátka, povedala som si ihned. A asi som si troška klamala. V tom som pokračovala, "ja viem, že niesme kamošky, ale je mi ťa ľúto. Povec Brbie, teda Amber," rýchlo som sa opravila lebo som nechcela aby začala plakať ešte viac, aj ked som sa v duchu trošku uškrnula,"čo sa stalo.. aa kde máš Toma?" W tom som si uvedomila, že som mala byť ticho. "Tam," ukázala prstom Amber. A ja akoby som dostala facku, stál tam Tom a bozkával sa s nejakou brunetou. V tom som sa neovládla, podyšla som k nemu bližšie, otrhla ich od seba a wylepila mu silnú facku. V celku som sa vedela celkom dobre byť, naučili ma to "kamoši" z ulice. Síce vtedy to pre mňa boli kamoši. "Si sviniar! Ja som to vedela, že tebe každá stačí tak na jeden večer čo?" Tom len vyhúkane stál, asi nechápal o čom ja Vicky, točím. "tam,"ukazala som na Amber. Tom sa na ňu pozrel a zjajkol, že si ju nevšimol. W tom mu jednu wrazilo aj to dievča. "Ty si ale debil! ved si mi tvrdil, že mi pomôžeš zapadnúť sem, kedže som dneska ráno prišla, a že si už asi 2 roky nemal žiadnu.." "Prepáč," povedal Tom. Ja som vybuchla smiechom. "čo ti je smiešne?" povedalo to dievča. " Ju si newšímaj, ona tak zvykne reagovať na wšetky veci." Povedal dosť povýšenecky.
Pokračovanie nabudúce =)
(Mysula)