Hneď ako som sa vrátila od Toma ,bez slova som sa hodila do postele a zaspala som. V poslednom čase ,nič len spím a nič sa mi nechce. Lenže na dnešní deň mam tie najkrajšie spomienky ,čo som kedy mala. Nikdy som neverila ,že sa zaľúbim a že budem šťastná. Mala úboha prostitútka a takto skončiť? Zaslúžim si to vôbec? Sama neviem. Najviac ma na Tomovi však dojalo to ,že mi povedal ,že ma miluje. Nikto mi to nikdy nepovedal ,ani mama ,ani otec ,ani sestra a už vôbec žiadny chalan. Prvý krát to počujem z cudzích úst. Som taka šťastná!
V tom som i zaspala.
V tom som i zaspala.
Zobudila som sa okolo 14:00 ,najedla som sa a vôbec som si nevšímala sestru. Postavila som sa pred skriňu ,aby som si vybrala to správne oblečenie. Nie príliš nápadne ,ani nie príliš nudné. Niečo medzi sexy a nudou... Nakoniec som si vybrala džínovú mini- sukňu ,kedže je vonku celkom teplo a krásny čierny svetrík s malinkým výstrihom. Doladila som to čiernymi čižmami a čiernou bundou. Už som sa len namachlila (jemne) a tak som si kľudne sadla a čakala dokiaľ nezazvoní zvonček. Je už po 18. Čo ak nepríde? Čo ak mi len pekne naklamal a urobil to len preto ,aby som ho milovala? Čo ak mu išlo len a len o sex? Ako každému?
Je už 18:30 ... Nepríde. Viem to! Môžem sa ísť pomaly zobliecť. Hneď ako som sa postavila ,niekto zazvonil.
"Je tu!" zajačala som a rýchlosťou blesku som vybehla z bytu ,otvoriť mu.
"Čaw ,prepáč ,že meškám ,ale zdržali ma fanynk..." a to už som ho jemne pobozkala. Obchytil ma okolo pásu a opreli sme sa o dvere.
"Čakala som ťa..." odlepila som sa od neho a hľadela som mu do tých jeho obrovitánských , hnedých očí ,ktoré sa leskli šťastím.
"Fakt prepáč." Urobil psie očká a to som už zamykala byt.
"Maš prepáčene!" pobozkala som ho na líce a tak sme ruka v ruke vyrazili. Pred panelákom stál húf nejakých dievčat z imegom ,ako Tomov brat. Tom ma pohotovo pustil a vbehol zase do budovy. Ja som tam ostala stáť ako priklincovaná ,lebo som vôbec nevedela o čo ide. Všetky tie dievčatá sa na mňa vrhli a začali ma ťahať za vlasy a biť ma do tváre. Keď si to Tom všimol ,vybehol von a ťahal ma od nich ,späť do budovy. Ja som už fakt nevládala a tak som vpadla Tomovi rovno do náručia. Počula som už len buchot vchodových dverí a privolávanie výťahu. Pred očami som mala temno a všade som videla Tomovu tvár.
Keď sme vstúpili do výťahu ,konečne som sa prebrala. Sedela som na zemi a tom sa nadomnou nakláňal a plakal.
"Ako ti je? Vôbec som ťa nemal nikam ťahať.Že ja blbec som nič netušil.. prepáč!" sadol si vedľa mňa a utieral si slzy.
"Tom? Čo to bolo?" poutierala som si oči a to som si všimla moje ruky. Boli celé od krvi.
"Čo? Čo to mám na tvári?" spanikárila som a chytala som sa za tvár ,s ktorej sa mi pravdepodobne liala krv.
"Tie beštie ťa poškrabali na tvári. Musím ti to ihneď ošetriť." To sa už zastavil výťah a my sme vyšli. Tom ma ťahal do môjho bytu a na moju nemoc , mi vybral kľúče z vrecka bundy a odmokol.
Vošli sme spoločne do bytu ,kde ma Tom pohotovo posadil.
"Kde tu máte obvezi?" bežal po byte ako splašený.
"Tom... upokoj sa ,prosím. Máme ich v kúpelni!" ukázala som na dvere do kúpeľni ,kde Tom ihneď pobehol. Hneď som to využila a pozrela som sa do zrkadla. Celú tvár som mala od krvi a na niektorých miestach som mala i modriny. Tie dievčata su naozaj zmyslov zbavené.
To som radšej už zrkadlo vrátila na svoje miesto ,lebo Tom sa už vrátil z kúpeľne z obvezmi a uterákom.
"Takže ide sa na to." Celý roztrasený namočil uterák do vody a opatrne mi ho priložil k tvári. Po prvé ma to hrozne zaštípalo ,ale nejako som to vydržala. Som rada ž je pri mne Tom a ochránil ma pred nimi.
Je už 18:30 ... Nepríde. Viem to! Môžem sa ísť pomaly zobliecť. Hneď ako som sa postavila ,niekto zazvonil.
"Je tu!" zajačala som a rýchlosťou blesku som vybehla z bytu ,otvoriť mu.
"Čaw ,prepáč ,že meškám ,ale zdržali ma fanynk..." a to už som ho jemne pobozkala. Obchytil ma okolo pásu a opreli sme sa o dvere.
"Čakala som ťa..." odlepila som sa od neho a hľadela som mu do tých jeho obrovitánských , hnedých očí ,ktoré sa leskli šťastím.
"Fakt prepáč." Urobil psie očká a to som už zamykala byt.
"Maš prepáčene!" pobozkala som ho na líce a tak sme ruka v ruke vyrazili. Pred panelákom stál húf nejakých dievčat z imegom ,ako Tomov brat. Tom ma pohotovo pustil a vbehol zase do budovy. Ja som tam ostala stáť ako priklincovaná ,lebo som vôbec nevedela o čo ide. Všetky tie dievčatá sa na mňa vrhli a začali ma ťahať za vlasy a biť ma do tváre. Keď si to Tom všimol ,vybehol von a ťahal ma od nich ,späť do budovy. Ja som už fakt nevládala a tak som vpadla Tomovi rovno do náručia. Počula som už len buchot vchodových dverí a privolávanie výťahu. Pred očami som mala temno a všade som videla Tomovu tvár.
Keď sme vstúpili do výťahu ,konečne som sa prebrala. Sedela som na zemi a tom sa nadomnou nakláňal a plakal.
"Ako ti je? Vôbec som ťa nemal nikam ťahať.Že ja blbec som nič netušil.. prepáč!" sadol si vedľa mňa a utieral si slzy.
"Tom? Čo to bolo?" poutierala som si oči a to som si všimla moje ruky. Boli celé od krvi.
"Čo? Čo to mám na tvári?" spanikárila som a chytala som sa za tvár ,s ktorej sa mi pravdepodobne liala krv.
"Tie beštie ťa poškrabali na tvári. Musím ti to ihneď ošetriť." To sa už zastavil výťah a my sme vyšli. Tom ma ťahal do môjho bytu a na moju nemoc , mi vybral kľúče z vrecka bundy a odmokol.
Vošli sme spoločne do bytu ,kde ma Tom pohotovo posadil.
"Kde tu máte obvezi?" bežal po byte ako splašený.
"Tom... upokoj sa ,prosím. Máme ich v kúpelni!" ukázala som na dvere do kúpeľni ,kde Tom ihneď pobehol. Hneď som to využila a pozrela som sa do zrkadla. Celú tvár som mala od krvi a na niektorých miestach som mala i modriny. Tie dievčata su naozaj zmyslov zbavené.
To som radšej už zrkadlo vrátila na svoje miesto ,lebo Tom sa už vrátil z kúpeľne z obvezmi a uterákom.
"Takže ide sa na to." Celý roztrasený namočil uterák do vody a opatrne mi ho priložil k tvári. Po prvé ma to hrozne zaštípalo ,ale nejako som to vydržala. Som rada ž je pri mne Tom a ochránil ma pred nimi.
Postupne mi takto ošetril celú tvár i krk . Potom som si dala dole budnu ,ktorá bola celá roztrhaná a od krvy. Ruky som tiež mala celé doškriabané. Hrozne to bolí.
"Asi ich všetky vystrieľam." Ošetroval ma.
"To nebude potrebné." sladko som sa usmiala a tichšie zasyčala.
"Ale bude. Nedovolím ,aby ti znova ublížili!" pobozkal ma na líce. To som sa vykašľala na bolesť a začala som Toma bozkávať . Prevalili sme sa na pohovku a bozkávali sme sa ďalej. I cez to čo mi urobili ,pre Toma ,tie dievčatá ,milujem ho a vždy budem! Teraz mu to i prejavím ako. I keď ma bolí celé telo.
"Som rád ,že som ťa stretol!" pobozkal ma a zobliekol si tričko. Takto sme pokračovali ,až sme sa spolu zase vyspali. To už som si všimla ,aka som dobitá a v únave som zaspala na Tomovi.
"Asi ich všetky vystrieľam." Ošetroval ma.
"To nebude potrebné." sladko som sa usmiala a tichšie zasyčala.
"Ale bude. Nedovolím ,aby ti znova ublížili!" pobozkal ma na líce. To som sa vykašľala na bolesť a začala som Toma bozkávať . Prevalili sme sa na pohovku a bozkávali sme sa ďalej. I cez to čo mi urobili ,pre Toma ,tie dievčatá ,milujem ho a vždy budem! Teraz mu to i prejavím ako. I keď ma bolí celé telo.
"Som rád ,že som ťa stretol!" pobozkal ma a zobliekol si tričko. Takto sme pokračovali ,až sme sa spolu zase vyspali. To už som si všimla ,aka som dobitá a v únave som zaspala na Tomovi.
Autor: Werča