Tak nádych a ide sa!
Výťahove dvere sa konečne otvorili na 6 poschodí ,kde má byť tá izba. No som fakt zvedavá ,kto to bude. V takomto hotely som ešte nikdy nebola.
,,250!" zastavila som sa pri dverách s týmto číslom a z veľkým uvážením som zaklopala. Už som počula dupanie nôh ,ako sa blížia k dverám.
Konečne sa tie dvere otvorili a v nich stál ,mladučký chalan . Mal blond dready a nádherne hnedé oči. Vyzerá úžasne. No myslím ,že sa mi konečne vyplnil sen. Dúfam ,že nebude nejaký nafúkany... Ak áno ,tak ma držte!
,,A-ahoj." zakoktal sa a tak na mňa hľadel. Myslím ,že som jeho prvá (prostitútka)
,,Ahoj ty si Kaulitz?" usmiala som sa na neho sladko.
,,No áno. Ty... ty si tá ...No ehm..." nemôže to ani povedať. Čo som to len za stvorenie ?! :(
,,Áno. Volám sa Chiki . Pustíš ma dnu ,či chceš začať na chodbe?" no to som asi žartovať nemala. Je hrozne nervózni. Ach preboha!
,,J- jasne." A to ma už vpustil dnu a pokojne zamkol dvere. Páni tu je ale neporiadok!
Sadla som si medzi to všetko na posteľ a z vrecka som si vytiahla 3 balíčky kondómov. Nech si vyberie chlapec!
On však len zarazene stál a čumel na mňa.
,,Tak?" zobliekla som si moju bundu a chystala som sa na tričko. Keď si ma zaplatil nech to bude čo najskôr!
,,Počkaj." Zastavil ma a ja som sa prestala zobliekať.
,,Čo je?"
,,No ja lenže... Ešte som to zo št... z..." nevie ako mi má povedať.
,,Zo šťetkou ako ja..." povedala som pokojne.
,,Nie ty niesi žiadna šťetka!" posadil sa vedľa mňa a pevne si tlačil dlaň o dlaň.
,,Ale som. Inu prácu nemám." Povedala som smutne a to som už nemohla udržať slzy. Keď si spomeniem ake to je hrozné ,spať každý deň -každú hodinu - z iným chlapom.
,,Ale ..." silno ma objal. To sa mi stalo snaď po prvý krát ,čo chalan nechce sex ale obíma ma.
,,Tak poďme na to." Utrela som si slzy a stiahla som zo seba tričko. On na mňa ďalej čumel.
,,Si snad na chlapov ,alebo čo?" spustila som na neho.
,,Nie niesom. Ja len ešte nikdy som to z prostitútkou nerobil. Vieš je to take čudné. Chceš to vôbec?"
,,Ja.. No. Je jedno či to chcem . Hlavne je ,že to zaplatíš ,využiješ ma a pekne odídem. Chapeš?" za tie slova by som si najradšej usekla hlavu.
,,Nie. Vieš takto som to robil asi rok. Vyspal som sa z dievčaťom a potom sme sa už nikdy nevideli. No a keďže mi to už chýba ,tak som si ťa zavolal. Ale nechcem to. Neviem čo sa to zomnou deje." ľahol si na posteľ a ja som pochopila ,že som tu zbytočne. Tomu chalanovi asi nepomôžem a on zase nepomôže mne.
,,Tak to nemá zmysel. Ahoj." Obliekla som si tričko ,bundu a chystala som sa na odchod.
,,Nie počkaj. Nechoď prosím." Zastavil ma .
Výťahove dvere sa konečne otvorili na 6 poschodí ,kde má byť tá izba. No som fakt zvedavá ,kto to bude. V takomto hotely som ešte nikdy nebola.
,,250!" zastavila som sa pri dverách s týmto číslom a z veľkým uvážením som zaklopala. Už som počula dupanie nôh ,ako sa blížia k dverám.
Konečne sa tie dvere otvorili a v nich stál ,mladučký chalan . Mal blond dready a nádherne hnedé oči. Vyzerá úžasne. No myslím ,že sa mi konečne vyplnil sen. Dúfam ,že nebude nejaký nafúkany... Ak áno ,tak ma držte!
,,A-ahoj." zakoktal sa a tak na mňa hľadel. Myslím ,že som jeho prvá (prostitútka)
,,Ahoj ty si Kaulitz?" usmiala som sa na neho sladko.
,,No áno. Ty... ty si tá ...No ehm..." nemôže to ani povedať. Čo som to len za stvorenie ?! :(
,,Áno. Volám sa Chiki . Pustíš ma dnu ,či chceš začať na chodbe?" no to som asi žartovať nemala. Je hrozne nervózni. Ach preboha!
,,J- jasne." A to ma už vpustil dnu a pokojne zamkol dvere. Páni tu je ale neporiadok!
Sadla som si medzi to všetko na posteľ a z vrecka som si vytiahla 3 balíčky kondómov. Nech si vyberie chlapec!
On však len zarazene stál a čumel na mňa.
,,Tak?" zobliekla som si moju bundu a chystala som sa na tričko. Keď si ma zaplatil nech to bude čo najskôr!
,,Počkaj." Zastavil ma a ja som sa prestala zobliekať.
,,Čo je?"
,,No ja lenže... Ešte som to zo št... z..." nevie ako mi má povedať.
,,Zo šťetkou ako ja..." povedala som pokojne.
,,Nie ty niesi žiadna šťetka!" posadil sa vedľa mňa a pevne si tlačil dlaň o dlaň.
,,Ale som. Inu prácu nemám." Povedala som smutne a to som už nemohla udržať slzy. Keď si spomeniem ake to je hrozné ,spať každý deň -každú hodinu - z iným chlapom.
,,Ale ..." silno ma objal. To sa mi stalo snaď po prvý krát ,čo chalan nechce sex ale obíma ma.
,,Tak poďme na to." Utrela som si slzy a stiahla som zo seba tričko. On na mňa ďalej čumel.
,,Si snad na chlapov ,alebo čo?" spustila som na neho.
,,Nie niesom. Ja len ešte nikdy som to z prostitútkou nerobil. Vieš je to take čudné. Chceš to vôbec?"
,,Ja.. No. Je jedno či to chcem . Hlavne je ,že to zaplatíš ,využiješ ma a pekne odídem. Chapeš?" za tie slova by som si najradšej usekla hlavu.
,,Nie. Vieš takto som to robil asi rok. Vyspal som sa z dievčaťom a potom sme sa už nikdy nevideli. No a keďže mi to už chýba ,tak som si ťa zavolal. Ale nechcem to. Neviem čo sa to zomnou deje." ľahol si na posteľ a ja som pochopila ,že som tu zbytočne. Tomu chalanovi asi nepomôžem a on zase nepomôže mne.
,,Tak to nemá zmysel. Ahoj." Obliekla som si tričko ,bundu a chystala som sa na odchod.
,,Nie počkaj. Nechoď prosím." Zastavil ma .
,,Tak fajn!" zase som zo seba stiahla bundu a sadla som si na posteľ.
,,Už ma to nebaví." Takže žiaden sex ,budeme sa iba rozprávať? Tak to sa mi páči.
,,A čo ťa nebaví?"
,,No gytara a to všetko okolo hudby..." ľahol si na posteľ a ja som sa o neho oprela.
,,Takže ty si nejaký gytarista?" zasmiala som sa. Vlastne tu ani nieje čo k smiechu. Ale teda je! Skoro som sa vyspala s nejakou hviezdou. Vedela som ,že mi je odniekiaľ povedomý.
,,Ano... Tokio Hotel... nepoznáš?" usmial sa na mňa a z ničoho nič sa uvoľnil.
Začali sme sa rozprávať ako starí kamoši ,akoby sme sa poznali roky. K tomu je i hrozne milý. Nie ako ostatný chlapi ... Je úplne iný ... Rozprávali sme asi takú hodinku a pol. Porozprával mi o svojom detstve ,čo za posledný čas prežil a ja som mu tiež porozprávala svoj hrozný život a o mojich zakaznikoch.
Cítim sa v jeho náruči veľmi dobre a keby nebolo toľko hodín ,ostala by som tu z ním až do rána. Čo do rána ,asi navždy!
,,Už ma to nebaví." Takže žiaden sex ,budeme sa iba rozprávať? Tak to sa mi páči.
,,A čo ťa nebaví?"
,,No gytara a to všetko okolo hudby..." ľahol si na posteľ a ja som sa o neho oprela.
,,Takže ty si nejaký gytarista?" zasmiala som sa. Vlastne tu ani nieje čo k smiechu. Ale teda je! Skoro som sa vyspala s nejakou hviezdou. Vedela som ,že mi je odniekiaľ povedomý.
,,Ano... Tokio Hotel... nepoznáš?" usmial sa na mňa a z ničoho nič sa uvoľnil.
Začali sme sa rozprávať ako starí kamoši ,akoby sme sa poznali roky. K tomu je i hrozne milý. Nie ako ostatný chlapi ... Je úplne iný ... Rozprávali sme asi takú hodinku a pol. Porozprával mi o svojom detstve ,čo za posledný čas prežil a ja som mu tiež porozprávala svoj hrozný život a o mojich zakaznikoch.
Cítim sa v jeho náruči veľmi dobre a keby nebolo toľko hodín ,ostala by som tu z ním až do rána. Čo do rána ,asi navždy!
,,Už budem musieť. Sestra sa bude hnevať." zliezla som z postele a navliekla som na seba bundu.
,,Fakt musíš?" mal taký krásny psí kukuč.
,,Bohužiaľ áno. Tom ,bolo mi s tebou veľmi dobre..." pobozkala som ho na rozlúčku ,na tvár a naposledy som mu pozrela do očí.
,,Uvidím ťa ešte niekedy?" chytil ma za obe ruky a pritiahol si ma k sebe.
,,To záleži len na tebe." To už som sa k nemu priblížila i perami a začali sme sa bozkávať. Tieto bozky su iné ,než ostatné. Su take pokojné... romantické a maju v sebe i trošku citu.
,,Tak ahoj." Odlepila som sa od neho .
,,Ahoj." Odomkol mi a ja som vypadla z izby i z hotelu.
Celou cestou domov sa mi v hlave motala otázka: Uvidím Toma ešte?
,,Fakt musíš?" mal taký krásny psí kukuč.
,,Bohužiaľ áno. Tom ,bolo mi s tebou veľmi dobre..." pobozkala som ho na rozlúčku ,na tvár a naposledy som mu pozrela do očí.
,,Uvidím ťa ešte niekedy?" chytil ma za obe ruky a pritiahol si ma k sebe.
,,To záleži len na tebe." To už som sa k nemu priblížila i perami a začali sme sa bozkávať. Tieto bozky su iné ,než ostatné. Su take pokojné... romantické a maju v sebe i trošku citu.
,,Tak ahoj." Odlepila som sa od neho .
,,Ahoj." Odomkol mi a ja som vypadla z izby i z hotelu.
Celou cestou domov sa mi v hlave motala otázka: Uvidím Toma ešte?
Autor: Werča