"Povedala si predsa ,že sme to už vyriešili nie?" hrala som ,že nemám záujem.
"Prepáč..." sklonila smutne hlavu.
"Hmmm...." odfrkla som a pozrela za seba ,aby som jej nemusela pozerať do očí.
"Fakt som sa v tebe mýlila. A viem ,že ma zato teraz nemáš rada. A to ma trápy ,tak ako to trápilo teba. Správala som sa ako krava ,ale bála som sa o Susi a Chika. K tomu to čo o tebe povedala sestrička ,nebolo práve najlepšie. Susi a Chik o tebe stále básnili ... Viem ,že si si ich nechcela získať ,aby som ostala sama. Prepáč mi to." Vydýchla si a ja som jej pozrela do očí. Tá istá úprimnosť ako u každého normálneho človeka.
"Nerob si zo mňa srandu. Nakoniec ,keď som nechala Chika ,Susi dokonca i Billa tak ,chceš byť zo mnou kamoška? Teraz keď som všetkých stratila? Nepotrebujem kamošov a už vôbec nepotrebujem teba." Snažila som sa byť hnusná a protivná ,ale nejak mi to nešlo -výrazom.
"Nerobím si s teba srandu. Počúvaj ma. Ja predsa nemôžem zato ,čo máte medzi sebou ty a ten Bill ... Ja som sa len v tebe mýlila a tupo som žiarlila. Preto som od seba odohnala Chika a Susi. Chcem sa ti len ospravedlniť ,ale tebe to je zrejme ukradnuté." Chystala sa odísť ,no zadržala som ju.
"Nieje mi to ukradnuté ,jasné? Prišla si mi ako super dievča a to aj zrejme si. Nemýlila som sa v tebe a chcela som byť kamoška i s tebou. Lenže bola si zaslepená. Hrozne ma to všetko mrzí." Sklonila som smutne hlavu.
"To by malo mrzieť skôr mňa nie?" milo sa na mňa usmiala.
"Tak to máš pravdu. Ale už nikdy neuvidim svojich nevlastných bratov." Vydýchla som si smutne.
"Kašli na nich. Hoci ten dredáč by sa tu mohol ešte ukázať." To sme sa obe začali smiať.
Nemyslela som si ,že sa zo mnou začne práve Katrin priateliť a mať ma rada . A už vôbec som si nemyslela ,že mi povie také veci. Mám pocit ,že som o veľa prišla ,ale viac našla...
"Prepáč..." sklonila smutne hlavu.
"Hmmm...." odfrkla som a pozrela za seba ,aby som jej nemusela pozerať do očí.
"Fakt som sa v tebe mýlila. A viem ,že ma zato teraz nemáš rada. A to ma trápy ,tak ako to trápilo teba. Správala som sa ako krava ,ale bála som sa o Susi a Chika. K tomu to čo o tebe povedala sestrička ,nebolo práve najlepšie. Susi a Chik o tebe stále básnili ... Viem ,že si si ich nechcela získať ,aby som ostala sama. Prepáč mi to." Vydýchla si a ja som jej pozrela do očí. Tá istá úprimnosť ako u každého normálneho človeka.
"Nerob si zo mňa srandu. Nakoniec ,keď som nechala Chika ,Susi dokonca i Billa tak ,chceš byť zo mnou kamoška? Teraz keď som všetkých stratila? Nepotrebujem kamošov a už vôbec nepotrebujem teba." Snažila som sa byť hnusná a protivná ,ale nejak mi to nešlo -výrazom.
"Nerobím si s teba srandu. Počúvaj ma. Ja predsa nemôžem zato ,čo máte medzi sebou ty a ten Bill ... Ja som sa len v tebe mýlila a tupo som žiarlila. Preto som od seba odohnala Chika a Susi. Chcem sa ti len ospravedlniť ,ale tebe to je zrejme ukradnuté." Chystala sa odísť ,no zadržala som ju.
"Nieje mi to ukradnuté ,jasné? Prišla si mi ako super dievča a to aj zrejme si. Nemýlila som sa v tebe a chcela som byť kamoška i s tebou. Lenže bola si zaslepená. Hrozne ma to všetko mrzí." Sklonila som smutne hlavu.
"To by malo mrzieť skôr mňa nie?" milo sa na mňa usmiala.
"Tak to máš pravdu. Ale už nikdy neuvidim svojich nevlastných bratov." Vydýchla som si smutne.
"Kašli na nich. Hoci ten dredáč by sa tu mohol ešte ukázať." To sme sa obe začali smiať.
Nemyslela som si ,že sa zo mnou začne práve Katrin priateliť a mať ma rada . A už vôbec som si nemyslela ,že mi povie také veci. Mám pocit ,že som o veľa prišla ,ale viac našla...
Tak sme obe šli k Chikovi a Susi. Hneď ma obaja objali.
"Prepáčite mi to?" urobila som psie očká.
"Jasne ,vieme prečo si to urobila." Usmial sa na mňa Chik milo.
"Ste moji naozajstný kamoši." Objala som oboch naraz a potom ešte Katrin ,aby nebola smutná.
Spoločne sme šli vonku ,keďže bol ďalší z krásných dní a pre mňa jeden s tých naozaj krásnych.
"Ako si vlastne podpálila ten svoj byt?" spýtala som sa Katrin uprostred debaty na tému - naše problémy a prečo tu vlastne naozaj sme.
"Nepodpálila. Len tak trochu ... Hovorila som ti ,že to bola nehoda." Zamračila sa.
"Ale ja tomu neverím. Preto by si tu predsa nesedela." Vyplazila som na ňu jazyk.
"No vieš , naša Katrin chcela zabiť vlastnú matku a napísala jej taký malý list ,ktorý si pri varení čaju jej mamka prečítala a prišla na to ,čo už bolo však neskoro." Usmieval sa Chik ako mesiačik na hnoji.
"To snaď nie." Smiala som sa.
"Nenávidím ju a nenávidela som ju. Musela zhorieť ,ako to vždy priala mňa. Pritom je to moja nevlastná matka. A mimochodom naozaj som nevedela ,že ten plyn je zapnutý. Jej chyba ja som chcela podpáliť len pohovku a obývačku...." robila božie xichty ,pričom sme sa šialene smialy.
"Ale ja stále nemôžem uveriť tomu ,že si to urobila." Krútila som hlavou.
"Je to jednoduché ,keď ťa chcejú zatvoriť na psychošku len preto ,že držiš dietu a hrozí ti anorexia ,tak to radšej urobím niečo iné nie?" milo sa na mňa usmiala.
"Anorexia? Tebe hrozila anorexia?" nechápala som.
"Mala som ju. Prešla ma ,keď som sa tu liečila. Vieš ,ty máš dobre začiatky. Ja som ich nemala. Matka ma navšťevovala každý deň s tými svojími obhoretými vlasmi. Nemala som žiadnych kamarátov. Až keď som sa dostala z anorexie a mala som sa vrátiť domov , mama povedala doktorovi ,že chce aby ma vyliečil i s toho ,že si stále prajem jej smrť. Tak som tu ostala o niečo dlhšie. Potom som strela Chika a Susi a tak sa už domov vrátiť nechcem a ani neviem ,kde ten domov mám . Vlastne mi to vyhovuje." Milo sa usmievala a mne je jasne ,že sa nechce vrátiť domov.
"Sme vlastne dobrý. Ani jeden z nás sa nechce vrátiť domov." Usmial sa Chik ,ale keď si uvedomil ,že to je vlastne vážne ,úsmev z tváre mu zmizol a zamyslel sa ,ako každy z nás.
"Prepáčite mi to?" urobila som psie očká.
"Jasne ,vieme prečo si to urobila." Usmial sa na mňa Chik milo.
"Ste moji naozajstný kamoši." Objala som oboch naraz a potom ešte Katrin ,aby nebola smutná.
Spoločne sme šli vonku ,keďže bol ďalší z krásných dní a pre mňa jeden s tých naozaj krásnych.
"Ako si vlastne podpálila ten svoj byt?" spýtala som sa Katrin uprostred debaty na tému - naše problémy a prečo tu vlastne naozaj sme.
"Nepodpálila. Len tak trochu ... Hovorila som ti ,že to bola nehoda." Zamračila sa.
"Ale ja tomu neverím. Preto by si tu predsa nesedela." Vyplazila som na ňu jazyk.
"No vieš , naša Katrin chcela zabiť vlastnú matku a napísala jej taký malý list ,ktorý si pri varení čaju jej mamka prečítala a prišla na to ,čo už bolo však neskoro." Usmieval sa Chik ako mesiačik na hnoji.
"To snaď nie." Smiala som sa.
"Nenávidím ju a nenávidela som ju. Musela zhorieť ,ako to vždy priala mňa. Pritom je to moja nevlastná matka. A mimochodom naozaj som nevedela ,že ten plyn je zapnutý. Jej chyba ja som chcela podpáliť len pohovku a obývačku...." robila božie xichty ,pričom sme sa šialene smialy.
"Ale ja stále nemôžem uveriť tomu ,že si to urobila." Krútila som hlavou.
"Je to jednoduché ,keď ťa chcejú zatvoriť na psychošku len preto ,že držiš dietu a hrozí ti anorexia ,tak to radšej urobím niečo iné nie?" milo sa na mňa usmiala.
"Anorexia? Tebe hrozila anorexia?" nechápala som.
"Mala som ju. Prešla ma ,keď som sa tu liečila. Vieš ,ty máš dobre začiatky. Ja som ich nemala. Matka ma navšťevovala každý deň s tými svojími obhoretými vlasmi. Nemala som žiadnych kamarátov. Až keď som sa dostala z anorexie a mala som sa vrátiť domov , mama povedala doktorovi ,že chce aby ma vyliečil i s toho ,že si stále prajem jej smrť. Tak som tu ostala o niečo dlhšie. Potom som strela Chika a Susi a tak sa už domov vrátiť nechcem a ani neviem ,kde ten domov mám . Vlastne mi to vyhovuje." Milo sa usmievala a mne je jasne ,že sa nechce vrátiť domov.
"Sme vlastne dobrý. Ani jeden z nás sa nechce vrátiť domov." Usmial sa Chik ,ale keď si uvedomil ,že to je vlastne vážne ,úsmev z tváre mu zmizol a zamyslel sa ,ako každy z nás.
Hoci sa pre chalanov vrátiť domov nechcem ,rada by som zase uvidela Simone ,alebo ocka. Chýba mi už aj Tom . Billa som videla včera ,ale ľutujem čo som mu povedala ,hoci to nebolo až take podlé. Hrozne ma preto bolí srdiečko ,ako pre každú vec ,ktorú vivediem.
Ale nechám to tak ,mám super kamošov ,s ktorými to preplávam. Aspoň myslím!
Ale nechám to tak ,mám super kamošov ,s ktorými to preplávam. Aspoň myslím!
Autor: Werča
toe super uz cu pokračovanie