close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Len nevlastná sestra VIII.

14. ledna 2007 v 17:11 | Werča |  ╬Len nevlastná sestra
"Viem ,že si o mne myslíš ,že som blázon ,ale to sa iba hrám." Sklonila hlavu.
"No jasne ..." pomyslela som si v duchu a nechcela som ju prerušovať.
"Bola som zaľúbená ...." začala a stále mala sklonenú hlavu. "Obaja sme nevedeli čo robíme ,ale spravili sme to ..." hovorila v tajničkách. Ale chápala som tomu.
"Potom sa stalo niečo hrozné a potom hroznejšom ešte horšie . Ale pre mňa to bolo to najkrajšie čo ma mohlo stretnúť." To sa jej spustila slza.
"O čom to hovoríš? Čo sa stalo?" nechápala som. Susi vstala z postele a zobrala zo stolíka nejakú fotku. Bol na nej čiernovlasý chalan ,z hnedými očami a čiernou bundou ,podobnou tej Billovej. Celý sa vlastne podobal na Billa.
"Toto je Jackie." Ukázala mi ho. To bol zrejme jej chalan.
"Podobá sa na Billa." Pošeptala som.
"Podobá a veľmi. Akoby mu z oka vypadol ,ale to je teraz jedno. Pýtala si sa ,čo sa stalo..." položila fotku späť na stolík a znova si sadla na posteľ.
"Keď sme išli domov ,narazilo do neho auto ,pred mojimi očami." Spustila sa jej slza. Nemala som na výber ,len než ju objať. Tak som to spravila. Plakala mi na ramene a keď sa jej uľavilo ,pokračovala.
"Potom mi povedali ,že čakám dieťa. Malého Tima." Pousmiala sa .
"A? Čo sa stalo potom?" vyzvedala som.
"Potom ma moja vlastná matka obvinila ,že som Jackieho podstrčila pod to auto. Ja som si to ,ale pripustiť nechcela a ... Chcela som zomrieť." Spustili sa jej dalšie slzy.
"Chápem ťa ... Už viem ,prečo tú si." Znova som ju začala obímať.
"Ja niesom blázon ,len sa tu na neho hrám." Hladila ma po ruke. Chúďa malé.
"Ale prečo? Prečo sa na neho hráš?" nechápala som. Nechce aby ju pustili domov? Predsa keď bude úplne normálna ,tak s tadeto môže odísť.
"Lebo nemám kam ísť a nikto to nevie." Poutierala si slzy a vrátila sa na svoju posteľ. Ja som na ňu len pozerala ,ale keď zhasla lampu ,prestala som na to myslieť a ľahla si.
Teraz mi po rozume chodia len Bill a Tom. Vôbec nerozumiem tomu ,čo mi Tom povedal...
"Nie počkaj! Tá tvoja láska .... To je len hlúpe pobláznenie a to vieš. Nič to neznamená! Žiadna láska neexistuje!"
Stále to isté . Možno že láska k Tomovi naozaj neexistuje ,možno to je fakt len pobláznenie. Mala by som s tým prestať ,inak s toho naozaj zošaliem. Ale keď to sa nedá  Nemôžem na to prestať myslieť. Nemôžem prestať myslieť na tie odporné slová a na Tomove myšlienky. Proste sa to nedá!
A čo Bill? Bill ma ľúbi a nechce si povedať. Nechce si dať pokoj ,chce bojovať. Je taký ako ja. Ale ja už končím. Nemám síl bojovať o Toma ,keď o mňa nestojí. Budem sa snažiť Billovi ukázať ,že ma naozaj neľúbi, že to nieje pravé a že pravá láska na neho ešte len čaká.
Takto som i zaspala.
Zatiaľ čo ja som spala a sníval sa mi divný sen , Bill a Tom ticho sedeli v obývačke a pozerali na telku.
"Ako sme ju tam mohli dať." Prehovoril Bill po chvíli.
"My? To ty si rozhodol ,aby ju dali na psychošku nie ja! Ja som to nechcel! Hovoril som ti ,že nás bude nenávidieť a to sa teraz plní." Hovoril naštvane Tom a popíjal pivo.
"Ale pre teba som sa tak musel rozhodnúť na to nezabúdaj! Ty si jej dal facku nie ja!" bránil sa.
"Zase ty si tu nebol ,keď sa to všetko dialo! Mohla sa otráviť ,ale tebe to je ako vždy fuk!" Tom sa postavil ,zobral si fľašu piva a odišiel do svojej izby.
"Magor hnusný. Nikdy nepochopí ,že to všetko čo sa z Niky deje je len jeho vina!" odfrkol si Bill a ľahol si na pohovku ,kde po dlhom čase nakoniec i zaspal.
Ráno sa z chodby ozýval veľký hluk a to sa nedalo ani spať.
"Raňajkýýýýýý." Vyskočila mi na posteľ ,usmievavá Susi ,až som sa jej zľakla.
"Koľko je hodín?" pretrela som si oči. Zdá sa mi to byť nejak skoro. Susi mi zliezla z posteľe a pozrela na hodinky.
"Bude 7 ,tak vstávaj ty povaľačka." Zase mi skočila na posteľ a začala ma štekliť ,čo ja úplne neznášam.
"Tak doosť ,doooooosť." Snažila som sa ju od seba dostať ,čo vôbec nešlo ,pretože je fakt silná.
"Už vstáávam." Vykríkla som v slzách smiechu a to sa Susi zo mňa konečne postavila.
"Teda ty niesi v poriadku." Vydýchla som si a nahrnula sa do kúpeľne ,kde som sa dala do poriadku. Potom som zo Susi šla na tie raňajky ,pretože ja neviem ,kde čo je ,tak aby som mala jasno.
Keď sme vstúpili do jedálne ,všetci na mňa zízali. To bude asi tým včerajším večierkom.
Susi ma chytila pevne za ruku a ťahala ku Katrin a Chikimu ,ktorý sa už napchávali.
Keď ma Katrin zbadala ,znova po mne hodila nenávistný pohľad a odsunula stoličku ,aby som si k nej nesadala.
Lenže ja som jej chcela urobiť naschvál a tak som si k nej sadla. :P
Tá len pogulila očami a chystala sa na odchod. To si ,ale ešte nemohla odpustiť ,vyliať na mňa všetok čaj ,čo mala v pohári.
"Si normálna?" vykríkla som a splašene sa postavila. Zase som cieľom pozornosti.
"Tu nikto nieje normálny ,moja milá." A s týmito slovami samozrejme odišla.
Chik ku mne ihneď pribehol a začal mi to utierať.
"Ďakujem." Poďakovala som mu a prisadla si k nemu. To sme všetci začali maškrtiť a potom som sa na povel sestričky musela ísť prezliecť....
Autor: Werča
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 AjušQa AjušQa | Web | 14. ledna 2007 v 17:22 | Reagovat

toe super uz daj pokračkoooo

2 romee romee | E-mail | Web | 14. ledna 2007 v 17:24 | Reagovat

No to je mazec. Já ta mse mnakonec jedinej opravdovej cvok xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama