Zatiaľ čo ja som bezducho stála pred všetkými tými ľuďmi , Bill s Tomom mali namierene na návštevu ku mne.
"Ja sa bojím že ma zabije." triasol sa Tom a v ruke držal kyticu bielych ruží.
"Neboj ,miluje biele ruže nie? Tu facku ti prepáči a mne prepáči to ,že som ju zatvoril do blázinca." Milo sa na neho Bill usmial. To si ešte obzrel mliečnu čokoládu ,ktorú tak hrozne milujem a ďalej z bratom pokračoval v ceste.
Keď už stali pred dverami nemocnice , Tom sa začal báť ešte viac.
"Ale ... Ale čo ak ... Čo ak ma zavraždí? Ona ma určite zabije. Zabije nás oboch." chytil Billa za ruku. Bill len pokrútil očami ,otvoril dvere a tak vošli do nemocnice ,kde to nasmerovali rovno k chodbe ,kde som bola ja.
"Ja sa bojím že ma zabije." triasol sa Tom a v ruke držal kyticu bielych ruží.
"Neboj ,miluje biele ruže nie? Tu facku ti prepáči a mne prepáči to ,že som ju zatvoril do blázinca." Milo sa na neho Bill usmial. To si ešte obzrel mliečnu čokoládu ,ktorú tak hrozne milujem a ďalej z bratom pokračoval v ceste.
Keď už stali pred dverami nemocnice , Tom sa začal báť ešte viac.
"Ale ... Ale čo ak ... Čo ak ma zavraždí? Ona ma určite zabije. Zabije nás oboch." chytil Billa za ruku. Bill len pokrútil očami ,otvoril dvere a tak vošli do nemocnice ,kde to nasmerovali rovno k chodbe ,kde som bola ja.
Zatiaľ u mňa to nevyzeralo najružovejšie.
"Prosím vás slečna ! Nekričte." Poprosila ma sestrička a chytila ma za ruku. Ja som sa len vyplašila a odtiahla ju.
"Nedotýkajte sa ma! Nie!" šla som o pár krokov do zadu.
"Tak ak tu byť nechcete choďte naspäť do izby!" hovorila hnusne sestrička.
"Ale ja nechcem do tej izby a nechcem byť ani tu. Chcem ísť domov. Chápete? Nepatrím medzi psychicky narušených ľudí!" hovorila som v zlosti a mala som sto chutí sestričke vraziť .
"Ale patríte ! Teraz vypadnite do izby." Vykríkla a to sa pozad tých ľudí ozval veľký rehot. Sestrička sa len nahnevane otočila a hľadala osobu ,ktorá sa tak smiala.
"Ach bože ,bože. Že sa správa ako ja? Nechápem prečo sem dávate ľudí ,ktorý sa chceli zabiť. Oni su blázni ale my sme úplne normálne." Vykročila do predu hnedovlasá dievčina z modrými očami. Usmievala sa ako mesiačik na hnoji a tvárila sa akoby tomu všetkému velila.
"Ano Katrin ..... Vieme ,teraz sa vráť k svojmu partnerovi a slečny sa vrátia do izby." Povedala sestrička kľudne.
"Ja sa nechcem vrátiť. Chcem byť s Katrin." Pribehla Susy ku Katrin a z úsmevom ju objala. Tak toto je slávna Katrin ,ktorá to tu chcela podpáliť. Tá môže byť ešte užitočná.
"Susy povedala som aby si sa vrátila z Niky do izby ,nie? Predsa nechceš aby tam ostala sama ..." povedala jej milo sestrička.
"Ale keď ja chcem byť s Katrin." Tisla sa k nej viac ,až to Katrin začínalo vadiť.
"Tak Katrin ťa odprevadí." to ma Susy čo najrýchlejšie chytila za ruku , Katrin za druhú a ťahala nás z tej miestnosti preč ,späť na chodbu.
"Katrin? Začo tu si?" spýtala som sa jej ,keď sme sa blížili k našej izbe a ja som už nevydržala byť ticho.
"Chcela som sa zabiť. Zle bolo to ,že bola doma mama a bol zapnutý plyn...." bola zaneprázdnená svojimi prstami.
"Ty si podpálila vlastný byt a rodičia boli doma?" spýtala som sa nechápavo.
"Bola doma iba mama ... Varila si čaj a to som nevedela. Len som sa hrala z ohňom ..." vysvetlila a to sme zastali. Boli sme už totiž pred našou izbou.
"Prosím Niky ,chcem ísť na tú diskotéku ,môžem?" spýtala sa ma zo psími očkami Susy.
"No jasne že môžeš. Je to len tvoja vec." Milo som sa na ňu usmiala.
"Je dobrá nie?" usmiala sa na Katrin ,ktorá si to nevšímala a otočila sa. Ja som na ňu stále čumela.
"Tak ahoj večer ...." pozdravila ma Susy a z Katrin sa vrátili späť na tú diskotéku.
Ja som sa zatvorila do izby .kde ma čakali dve prekvapenia. Jedno sedelo nervózne na strane mojej postele a držalo v rukách kyticu bielych ruží a to druhé prekvapenie sa milo usmievalo a zvieralo v rukách obľúbenú čokoládu.
"Čo tu robíte?" rozkríkla som sa .
"Ahoj sestrička." Snažil sa Tom o úsmev ,lenže mu to nejako nešlo. Bol nervózny a hrozne sa triasol. Určite sa bojí čo poviem a ako budem reagovať ,že? Tak to mu nedarujem. Zatvorili ma tu a chcem s tadeto vypadnúť. Nech to vybavia inak im to nedarujem .
"Tomíííšek a Billíšek prišli." Uškrnula som sa a Billovi zmizol úsmev z tváre. Asi vie ,že to myslím zle a prišli zbytočne.
"Tak ako sa máš?" snažil sa Bill ,keď som si sadla na Susynu posteľ.
"Ako sa mám? Viete ako sa mááááám?" postavila som sa. Tom len chytil Billa za ruku a znova sa začal triasť.
"Prepáč my sme naozaj nechceli. To nám odporučil ten doktor .... Nikdy by sme ťa nezatvorili do blázinca." Ohraďoval sa Bill.
"Aha ... A prečo tu vlastne som? Lebo mi môj milovaný nevlastný brat dal facku ? Pretože som chcela utiecť a on mi v tom zabránil? Vieš čo Tom? Keď budem trpieť ja ,budeš trpieť aj ty! Teraz ti niečo poviem." Posadila som sa k nemu. Tom si len nahlas preglgol a pozoroval ma. "Keď si ma vrátil dnu ,napadla ma len vďaka tebe jediná vec - zabiť sa. Keď si si ma nevšímal napadlo ma to isté . Vždy som chcela zomrieť len kvôli tebe! Chápeš?" to sa Tomovi spustila malinká slzička. Prišlo mi ho tak ľúto ,ale nevzdávala som sa. Kašľala som na slzy ktoré ronil . Kašľala som aj na lásku ,ktorú som k nemu cítila. Teraz mu to všetko vrátim a nevzdám sa. Hoci by som tu mala byť do svojej smrti !
"Prečo mi to hovoríš? Ja predsa nemôžem zato ,že si začala zo sebepoškodzovaním." Utrel si slzy.
Bill na mňa len pozeral a úplne tomu chápal.
"Práve že pre teba som s tým začala! Chápeš?" milo som sa na neho usmiala .
"Tak prepáč .... Prepáč že sme ťa sem zatvoril a prepáč mi i za tú facku. Ja som sa neovládal ale naštvala si ma s tými tabletkami. Prepáč mi to sestrička." chcel si ma pritisnúť k sebe ,ale to som si prisadla k Billovi. Ten jediny ma chápe a ľúbi. Má ma rád ,nie ako sestru ,ale ako ženu! A hoci ja to iste necítim ,všetko mu vrátim.
"Prepáč nám to." Prehovoril.
"Tebe odpúšťam . Predsa nebudeš žiť z bláznom a človekom ,ktorý myslí stále na smrť nie?" to mi pozrel do očí a chytil mi ruku.
"Niky . Ty niesi blázon a nepatríš sem. A ja to viem." To sa na mňa usmial a podal mi čokoládu.
"Dííík." Skočila som mu do náručia a objala ho.
"No ďakujem Bill ,že si ma tak statočne podržal ,si fakt skvelý brat!" vstal Tom naštvane.
"Mal si sa ohradiť sám. Ja som si to vyčistil ! Vieš je to naša sestra a nie fanynka Tom! Spamätaj sa konečne a nebuď agresívny ,lebo čím ďalej tím viac mám pocit ,že sem patríš ty a nie Niky."
"Takže ja? Ja totiž netrpím tím čo ty." To Billovi chytil silno ruku a odtiahol z rukáv bundy. Celé zápästie mal dorezané .
"To nie." Oddialila som sa od Billa a pustila jeho ruku . Nemôžem uveriť tomu ,že to robí tiež. To čo mi hovoril je pravda. Naozaj si ubližuje a to len pre mňa. Myslela som ,že to hovorí len preto ,aby ma dostal ,lenže som sa mýlila.
On ma naozaj miluje! Miluje ma od trinástich rokov. O môj bože!
"Niky ja .... Ja ti to vysvetlím." Snažil sa dostať z Tomovho zovretia ,lenže to nešlo. Ja som len čo najrýchlejšie otvorila dvere a posadila sa na okraj chodby ,kde som začala plakať. Mať tu teraz žiletku.
"Prosím vás slečna ! Nekričte." Poprosila ma sestrička a chytila ma za ruku. Ja som sa len vyplašila a odtiahla ju.
"Nedotýkajte sa ma! Nie!" šla som o pár krokov do zadu.
"Tak ak tu byť nechcete choďte naspäť do izby!" hovorila hnusne sestrička.
"Ale ja nechcem do tej izby a nechcem byť ani tu. Chcem ísť domov. Chápete? Nepatrím medzi psychicky narušených ľudí!" hovorila som v zlosti a mala som sto chutí sestričke vraziť .
"Ale patríte ! Teraz vypadnite do izby." Vykríkla a to sa pozad tých ľudí ozval veľký rehot. Sestrička sa len nahnevane otočila a hľadala osobu ,ktorá sa tak smiala.
"Ach bože ,bože. Že sa správa ako ja? Nechápem prečo sem dávate ľudí ,ktorý sa chceli zabiť. Oni su blázni ale my sme úplne normálne." Vykročila do predu hnedovlasá dievčina z modrými očami. Usmievala sa ako mesiačik na hnoji a tvárila sa akoby tomu všetkému velila.
"Ano Katrin ..... Vieme ,teraz sa vráť k svojmu partnerovi a slečny sa vrátia do izby." Povedala sestrička kľudne.
"Ja sa nechcem vrátiť. Chcem byť s Katrin." Pribehla Susy ku Katrin a z úsmevom ju objala. Tak toto je slávna Katrin ,ktorá to tu chcela podpáliť. Tá môže byť ešte užitočná.
"Susy povedala som aby si sa vrátila z Niky do izby ,nie? Predsa nechceš aby tam ostala sama ..." povedala jej milo sestrička.
"Ale keď ja chcem byť s Katrin." Tisla sa k nej viac ,až to Katrin začínalo vadiť.
"Tak Katrin ťa odprevadí." to ma Susy čo najrýchlejšie chytila za ruku , Katrin za druhú a ťahala nás z tej miestnosti preč ,späť na chodbu.
"Katrin? Začo tu si?" spýtala som sa jej ,keď sme sa blížili k našej izbe a ja som už nevydržala byť ticho.
"Chcela som sa zabiť. Zle bolo to ,že bola doma mama a bol zapnutý plyn...." bola zaneprázdnená svojimi prstami.
"Ty si podpálila vlastný byt a rodičia boli doma?" spýtala som sa nechápavo.
"Bola doma iba mama ... Varila si čaj a to som nevedela. Len som sa hrala z ohňom ..." vysvetlila a to sme zastali. Boli sme už totiž pred našou izbou.
"Prosím Niky ,chcem ísť na tú diskotéku ,môžem?" spýtala sa ma zo psími očkami Susy.
"No jasne že môžeš. Je to len tvoja vec." Milo som sa na ňu usmiala.
"Je dobrá nie?" usmiala sa na Katrin ,ktorá si to nevšímala a otočila sa. Ja som na ňu stále čumela.
"Tak ahoj večer ...." pozdravila ma Susy a z Katrin sa vrátili späť na tú diskotéku.
Ja som sa zatvorila do izby .kde ma čakali dve prekvapenia. Jedno sedelo nervózne na strane mojej postele a držalo v rukách kyticu bielych ruží a to druhé prekvapenie sa milo usmievalo a zvieralo v rukách obľúbenú čokoládu.
"Čo tu robíte?" rozkríkla som sa .
"Ahoj sestrička." Snažil sa Tom o úsmev ,lenže mu to nejako nešlo. Bol nervózny a hrozne sa triasol. Určite sa bojí čo poviem a ako budem reagovať ,že? Tak to mu nedarujem. Zatvorili ma tu a chcem s tadeto vypadnúť. Nech to vybavia inak im to nedarujem .
"Tomíííšek a Billíšek prišli." Uškrnula som sa a Billovi zmizol úsmev z tváre. Asi vie ,že to myslím zle a prišli zbytočne.
"Tak ako sa máš?" snažil sa Bill ,keď som si sadla na Susynu posteľ.
"Ako sa mám? Viete ako sa mááááám?" postavila som sa. Tom len chytil Billa za ruku a znova sa začal triasť.
"Prepáč my sme naozaj nechceli. To nám odporučil ten doktor .... Nikdy by sme ťa nezatvorili do blázinca." Ohraďoval sa Bill.
"Aha ... A prečo tu vlastne som? Lebo mi môj milovaný nevlastný brat dal facku ? Pretože som chcela utiecť a on mi v tom zabránil? Vieš čo Tom? Keď budem trpieť ja ,budeš trpieť aj ty! Teraz ti niečo poviem." Posadila som sa k nemu. Tom si len nahlas preglgol a pozoroval ma. "Keď si ma vrátil dnu ,napadla ma len vďaka tebe jediná vec - zabiť sa. Keď si si ma nevšímal napadlo ma to isté . Vždy som chcela zomrieť len kvôli tebe! Chápeš?" to sa Tomovi spustila malinká slzička. Prišlo mi ho tak ľúto ,ale nevzdávala som sa. Kašľala som na slzy ktoré ronil . Kašľala som aj na lásku ,ktorú som k nemu cítila. Teraz mu to všetko vrátim a nevzdám sa. Hoci by som tu mala byť do svojej smrti !
"Prečo mi to hovoríš? Ja predsa nemôžem zato ,že si začala zo sebepoškodzovaním." Utrel si slzy.
Bill na mňa len pozeral a úplne tomu chápal.
"Práve že pre teba som s tým začala! Chápeš?" milo som sa na neho usmiala .
"Tak prepáč .... Prepáč že sme ťa sem zatvoril a prepáč mi i za tú facku. Ja som sa neovládal ale naštvala si ma s tými tabletkami. Prepáč mi to sestrička." chcel si ma pritisnúť k sebe ,ale to som si prisadla k Billovi. Ten jediny ma chápe a ľúbi. Má ma rád ,nie ako sestru ,ale ako ženu! A hoci ja to iste necítim ,všetko mu vrátim.
"Prepáč nám to." Prehovoril.
"Tebe odpúšťam . Predsa nebudeš žiť z bláznom a človekom ,ktorý myslí stále na smrť nie?" to mi pozrel do očí a chytil mi ruku.
"Niky . Ty niesi blázon a nepatríš sem. A ja to viem." To sa na mňa usmial a podal mi čokoládu.
"Dííík." Skočila som mu do náručia a objala ho.
"No ďakujem Bill ,že si ma tak statočne podržal ,si fakt skvelý brat!" vstal Tom naštvane.
"Mal si sa ohradiť sám. Ja som si to vyčistil ! Vieš je to naša sestra a nie fanynka Tom! Spamätaj sa konečne a nebuď agresívny ,lebo čím ďalej tím viac mám pocit ,že sem patríš ty a nie Niky."
"Takže ja? Ja totiž netrpím tím čo ty." To Billovi chytil silno ruku a odtiahol z rukáv bundy. Celé zápästie mal dorezané .
"To nie." Oddialila som sa od Billa a pustila jeho ruku . Nemôžem uveriť tomu ,že to robí tiež. To čo mi hovoril je pravda. Naozaj si ubližuje a to len pre mňa. Myslela som ,že to hovorí len preto ,aby ma dostal ,lenže som sa mýlila.
On ma naozaj miluje! Miluje ma od trinástich rokov. O môj bože!
"Niky ja .... Ja ti to vysvetlím." Snažil sa dostať z Tomovho zovretia ,lenže to nešlo. Ja som len čo najrýchlejšie otvorila dvere a posadila sa na okraj chodby ,kde som začala plakať. Mať tu teraz žiletku.
Medzi tým Tom z Billom o tom všetko diskutovali v izbe.
"Vidíš čo robíš?" konečne sa Bill dostal z Tomovho zovretia.
"Hej vidím. Povedz mi čo máte vy dvaja medzi sebou! Alebo presnejšie čo cítiš k Niky a čo si mi nepovedal." hovoril Tom v zlosti.
"Ľúbim ju! Ľúbim Niky od svojich trinástich a ešte som ju ľúbiť neprestal. Včera pred tým ,než sa to všetko stalo sme sa bozkávali. A pobozkala ma ona. Rozprávali sme sa snaď o všetkych pocitoch i o tom čo cíti k tebe a pochopil som ,že to je niečo viac než cit ku mne. Tom už som ti to povedal a hovorím ti to znova! Ona ťa miluje a netrápi ju to ,že si jej brat ,ako mňa netrápi že je moja sestra. Pre teba sa stále trápi!" vysvetlil mu zo slzami v očiach ,zobral si svoje veci a pobral sa z izby.
Tom tam smutne ostal sedieť a nad všetkým čo mu Bill povedal ,začal uvažovať.
"Vidíš čo robíš?" konečne sa Bill dostal z Tomovho zovretia.
"Hej vidím. Povedz mi čo máte vy dvaja medzi sebou! Alebo presnejšie čo cítiš k Niky a čo si mi nepovedal." hovoril Tom v zlosti.
"Ľúbim ju! Ľúbim Niky od svojich trinástich a ešte som ju ľúbiť neprestal. Včera pred tým ,než sa to všetko stalo sme sa bozkávali. A pobozkala ma ona. Rozprávali sme sa snaď o všetkych pocitoch i o tom čo cíti k tebe a pochopil som ,že to je niečo viac než cit ku mne. Tom už som ti to povedal a hovorím ti to znova! Ona ťa miluje a netrápi ju to ,že si jej brat ,ako mňa netrápi že je moja sestra. Pre teba sa stále trápi!" vysvetlil mu zo slzami v očiach ,zobral si svoje veci a pobral sa z izby.
Tom tam smutne ostal sedieť a nad všetkým čo mu Bill povedal ,začal uvažovať.
Autor: Werča