close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Len nevlastná sestra III.

7. ledna 2007 v 17:08 | Werča |  ╬Len nevlastná sestra
Uprostred balenia mi niekto zaklopal na dvere.
"Nechcem s nikým hovoriť!" zakričala som v zlosti a balila sa ďalej.
"Prosím Niky otvor mi . Ja sa s tebou chcem porozprávať." Hovoril Bill zúfalo.
"Ja s tebou nie. Vypadni." Sadla som si na posteľ.
"Prosím." To som vstala a šla mu otvoriť. Ihneď sa navliekol do izby ,zatvoril dvere a sadol si vedľa mňa na posteľ.
"Prepáčiš mi to?" urobil na mňa psie očká.
"Nikdy!" hovorila som v nenávistí.
"Veď som si prečítal len tvoj denník ,nič hrozné sa nestalo!" že nič hrozné ...
"Nič hrozné sa nestalo? A kto povedal Tomovi že ho milujem? Kto mu povedal ,že si ubližujem pre jeho neopetovanu lásku? Ja nie!!!" to sa mi spustili slzy.
"Niky .. Zo mňa to vyšlo ,ani neviem ako. Tom hovoril tak hrozne a už som si myslel ,že si naozaj niečo spravíš i keď som cítil ,že si v poriadku. Vyšlo to zo mňa tak ľahko ,ako to ... že ... že k tebe cítim niečo viac ,než - bratsku lásku. Ale ty to asi nikdy nepochopíš ,ako Tom nikdy nepochopí ,že si do neho zaľúbena. Sme nevlastný súrodenci ,ale nikdy som si to neuvedomoval. Vždy som k tebe cítil niečo viac. Niečo čo som pri žiadnom dievčati necítil." To som mu pozrela do očí tak hlboko ,až som jeho slovám uverila. Chápem ,čo ku mne cíti. Chápem ako ho to bolí. Prežíva to čo ja ,prežíva to isté.
Chvíľu som bola ticho a počula len Billove slzy ,ako dopadujú na môj vankúš. Počula som len tlkot svojho srdca ,ktoré mi na jednej strane vravelo ,aby som na všetkých zabudla a stratila tento život a zase na tej druhej ,aby som Billovi dala šancu a tak zabudla na Toma.
"Prečo nič nevravíš? Prečo si ticho?" utrel si slzy.
"Čo vlastne po mne chceš? Aby som ťa pobozkala a hodila sa ti do náručia ,lebo ma ľúbiš a že si mi tu vyznal lásku? Gratulujem ,dojal si ma ! Ale to neznamená ,že ťa ľúbim. Nič okrem nenávisti k tebe necítim. Nič viac!" tieto slová ,som vysloviť nechcela ,ale srdce si vybralo tú prvú stranu . Zabudnem na tento život . Zabudnem na lásku ,zabudnem na Billa i na Toma.
"Tak prepáč ,že som sa do teba niekedy zaľúbil. Prepáč ,že som chcel aby si ma ľúbila. Prepáč ,že som chcel aby si zabudla na Toma. Prepáč ,že ťa tak hrozne ničím a že pre mňa si ubližuješ. Prepáč ,že sa kvôli tebe trápim ,prepáč ,že som kvôli tebe vykrvácal. Prepáč ,že kvôli tebe plačem každú jednú noc a neprestávam myslieť nato ,ako si mi dala v 13 rokoch pusu. Prepáč ,že som sa narodil. Prepáč ..." to som ho zastavila a pobozkala. Neznesiem už ďalšie prepáč... Neznesiem už jeho slzy a všetke tie slová!
"Že to bolo iba na umlčanie?" odialil sa odo mňa.
"Len trošku. Iba trošičku." Priblížila som sa k nemu zase a začala ho bozkávať.
To predsa nemôžem robiť ,keď Billa neľúbim. Nemôžem sa zahrávať z jeho citmi. Niesom až taká mrcha.
Hneď ako som si to uvedomila ,odtiahla som sa od neho a zakryla si tvár.
"Niky ..." chcel sa ma dotknúť.
"Nie! Som odporná. Nechaj ma!" odstrčila som ho a znovu sa začala baliť.
"Niesi odporná prečo by si mala?" pozeral na mňa.
"Lebo sa s tebou zahrávam. Prosím ťa Bill choď a nechaj ma tak!" hádzala som veci do kufra. Bill len sklonil hlavu a odišiel.
"O bože ,čo som to len spravila?" posadila som sa zo slzami na posteľ a ďalej si hádzala veci do kufru. Tak už by sme to mali ,jedna taška ,jeden kufor ,môžem odísť.
Je už 5 a chalani už určite spia. Tak idem. Vypadnem s tadeto ...
Vyhodila som tašku s kufrom von oknom na našu záhradu ,kde určite už snorí Scooty . Ja som vyšla zadnými dverami na záhradu ,zobrala si veci a vrátila sa z nimi naspäť do vnútra ,aby som vyšla vchodovými dverami.
"Kam sa chystáš?" ozvalo sa za mnou. Ja som sa radšej ani neotáčala a šla ďalej.
"Niky kam chceš ísť?" pribehol ku mne Tom.
"Odísť od vás. Aby som vás už nikdy nevidela a aby ste mali svätý pokoj." Otvorila som dvere a chcela výjsť ,lenže to ma Tom chytil za tričko a pritiahol späť dnu. Stále ma držal a nohou zatvoril dvere.
"Pusť ma počuješ?" snažila som sa od neho dostať. To ako som sa od neho čím ďalej ťahala ,to sa mi tričko v zadu roztrhlo a spadlo zo mňa ,akoby nič. Stála som tam len tak pred Tomom v podprsenke a dívala sa na neho ,ako sa on díva na mňa.
"Že si to urobila naschvál?" pozrel na mňa z údivom.
"Ja som nič neurobila!" povedala som cela červená.
"Tak nikam nepôjdeš!" milo sa na mňa usmial ,chytil ma za ruku a potiahol ma do obývačky ,kde ma z vecami posadil.
"Tom..." oprela som sa a Tom sa posadil vedľa mňa. To som zbadala na stole fľašu piva . Napadla ma taka fascinujúca vec ! Nemusím s tohto domu odísť tak aby o tom nikto nevedel. Odídem s tadeto a budú to vedieť úplne všetci.
"Bolí ma hlava ,neviem čo robím ,idem si po paralen." Zdvihla som sa. Tom len kývol a tak som šla do kuchyne po ten paralen. Ako to rýchlo berie.... Pred chvíľou som chcela odísť ,vie že ho ľúbim a on sa ku mne správa ,tak ako pred tým. Možno to všetko berie ako žart ! A možno mu je jedno ,čo zo mnou bude. Teraz to je jedno mne ,čo si myslí a čo si bude myslieť po tom.
Zobrala som si do ruky asi 10 tabletiek a 9 som si dala do huby. To som sa vrátila späť k Tomovi ,pohodlne sa posadila na kreslo ,kde som tie tablety ešte rozkúsla a pred Tomom som si vložila do huby ešte tu jednu . Zapila som to ako inak pivom ,ktoré bolo na stole. Tom čumel na telku a ani si ma nevšímal.
"Nemáš ešte pivo?" spýtala som sa Toma ,keď som mu vypila všetko.
"Si normálna? Pivo a tabletku?" surovo mi vzal fľašu. To som ešte nestihla rozžuvať tie tabletky takže mi ostali v hube a Tom si to všimol.
"Otvor ústa." Chytil ma surovo za ruku.
"Ee..." snažila som sa brániť. To ma ale Tom pritiahol k sebe a otvoril mi ústa s kadiaľ vypadali všetky tie tabletky. To sa na mňa Tom najprv len nechápavo pozeral ,ale bolo vidno ,že má toho už plné zuby. Z hlboka dýchal ,ale toto by už naštvalo aj čerta. Silno sa namachol a strelil mi facku ,až ma zvalilo k zemi.
"Si normálna?" plakal a nahnevane ma podvihol zo zeme. Mne sa už všetko motalo a už som ani nevedela ,čo hovorím a čo robím.
"Čo si to predstavuješ položiť na mňa ruku? Veď ti to je jedno ,čo zo mnou bude ,sám si to povedal." Posadila som sa z plačom na pohovku ,kde som pevne uchytila svoju hlavu do rúk a začala sa hrabať vo vlasoch.
"Niky. Niky prepáč... Si ok?" kľakol si oproti mne a díval sa na mňa.
"Som v poriadku...Som v poriadku." Opakovala som tieto slova niekoľko krát a začala hýbať hlavou do zadu a do predu ,ako to robia ty blázni. Tom sa zľakol a hneď zavolal Billa....
Autor: Werča
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama