,,Tak ty si bývala v tejto budove?" spýtal sa ma Gustav ,keď sa Tom išiel visťať =D.,,No áno...z rodičmi a potom dva týždne sama!" povedala som smutne... ,,Čoje?" chytil ma za ruku. Teda to je krásne! ,,Ale že mi chýbaju rodičia." nechýbaju mi. Len to hrám ,aby som ho dostala...Teda ide nato =D. ,,To je mi ľuto." vstal zo stoličky a ja tiež ...ide weľke obímanie. To i bolo. Gustav ma krásne vistískal....(Teda on ,ale krásne wonia!) Je proste užasny....Tak som začala akože plakať ..teda som sa snažila! Nato ma začal hladiť po chrbte..ešťe príjemnejšie.,,A...to prejde!" ešte stále sme sa obímali.... ,,Budeš u Kaulitzovich ,tam ti predsa bude fajn!" nato som sa odneho odťiahla a zo smutnými očičkami som sa usmiala. ,,No áno..." nato namňa žmurkol. On je faakt perfektný ,asi som sa zaľubila! Ale čo trepem...to je ešťe skoro,nie??? ,,Tak oco je už tu.Pôjdeme Marianne..." vrátil sa Tom z WCka a pozrel namňa takým debilným pohľadom.Newiem ten pohľad ani opísať. Jednoducho ZLÝ a debilný!Ja som sa snažila si Toma nevšímať a začali sme sa na seba z Gustavom pozerať. Od pier som prešla na oči a on tiež. Teda sme si krásne hľadeli do oči a usmiewali sme sa na seba...prawá romanitka! =D,,Marianne..." mával mi rukou pred očami. Tak som sa podvihla zo stoličky (ešťe stále pozeriac na Gustava) a višlo zomňa len: ,,Tak ahoj Gustav..." a Tom ma ťahal preč. ,,Ahoj!" ešťe kričal. Chce ma ,či nie??? Teda ja ho chcem ,je strašne pekný a milučký! Je proste užasny! ,,Čo ste na seba tak mrkali?" pýtal sa ma ,keď sme odnášali moju batožinu do auta. ,,No hrali sme kto dlhšie vydrži ....ehm ,nezawrieť oči!" lepšiu somarinu som vymyslieť nemohla! Ja som ale pošahaná. ,,Aha, i keď newiem čo to je...no nezahráme si to i my niekedy?" ťľapol ma po zadku zo smiechom a nastúpili sme do auta.,,Nie!Tom preteba to je weľmi zložité!" zase začínam rípať. Teda doneho som ešťe nerípala ,ale ja do niekoho raz rípať musím =D.,,Hey ,ja sa nechcem hádať...Lebo by som bol weľmi zlý!" vyplazil namňa jazyk .Je jasne že to hovorí iba pred svojim newlastným ockom ,inak by namňa nadáwal až by sa mu z nosa dymilo....,,Ale ja áno!" začínam byť zlá protivná mrcha! =D Teda ja som vždy ,len teraz sa to prejawuje.,,Tak fajn.Pokračowanie bude doma...MILÁČIK!!!" urobil pusinku a mala som sto chutí mu po nej tresnúť.Ale nemôžem si urobiť zlú powesť ,hned prvý den ,nie? Radšej som ostala tichučko ...,,Ešťe raz mi powec miláčik a máš ten stôl v riti i z obruskom!" nadáwala som mu hned ako sme vstúpili do domu. ,,No som zwedavý!Čo tak-Maruška?" smial sa. Potvora jedna ,tu prezivku neznášam!,,Chceš na držku?" ťahala som batožinu do svojej izby. ,,Ano!" to snad nie..už som na poslednom schode. No ale tak ľahko sa predsa odbiť nedám. Pekné to dorobím a pôjdem mu jednu šlehnuť!,,Si zbabelec!" naháňala som ho po dome,bojí sa. Utekal predomnou. ,,Zbabelec?" uškeril sa a zastavil. ,,Ano zbabelec!" vyplazila som na neho jazyk a vtom si na schody sadol Bill z vreckom popcornu. Pozeral na nás ako na telku.,,Buzík!" super. Nato sa fakt naštval ,prikročil kumne a powedal: ,,Ty hlupaňa...takto hovor môjmu bráškovi a nie mne! Syrota!" a odišiel do svojej izby. Ešťe som počula ten jeho debilný smiech. Tú prezívku si mohol fakt odpustiť. Je prawda že som ...SYROTA ,ale počuť od niekoho cudzieho ,aleo rodiny ,to je namňa fakt priweľa. ,,Si v pohode?" ozval sa zamnou Bill. Ja som len priblbo čumela do zeme a chcelo sa mi plakať. Otočila som sa knemu a spustila som: ,,Nie.." začala som rewať .Som fakt sprostá ....ale newedela som že Tom ma wie tak vyprowokowať.,,Tom je blbec nevšímaj si!" objal ma. ,,Nie on powedal prawdu!" plakala som mu na ramene. ,,Ale weď ty niesi žiadna syrota ,a ja niesom žiadny buzík!" to je idiot.,,Nemám nikoho! Som syrota!" odstrčila som ho odseba. ,,Maš predsa nás a wždy budeme pri tebe!" rozmachoval sa rukami a chystal sa ma zase objať. Lenže ja som ho odseba odstrčila. ,,To je jedno...Keď budem dospela ,hned stadeto zmiznem." povedala som drzo a zmizla som do svojej izby ,kde som sa z plačom vybaľovala. ,,To je sviňa...SYROTA! Otec mu je syrota...Debil.... Nenávidim ho!" kričala som nahnewane pri vybaľovaní ,teda hádzani weci do skrine. V tom mi niekto zaklopal na dwere....ak som šla otworiť.,,Marianne..." bol to Tom....bol weľmi smutný a v ruke držal ružičku. Asi ho poslal Bill,aby sa mi osprewadlnil. Teda isto! Poznám to medzi dvoma surodencami ,sama som medzi niečim takým vyrastala.,,Prepáč!" to som čakala.... =D su to debili,,Powedz Billovi že to namňa neplatí!" zatvorila som mu dvere pred nosom a dalej som nahnewane hádzala weci do skrine. To je ale drzosť....Ked som "dopracovala" tak som si unawene ľahla na posteľ a vtom mi zazvonil mobil.,,Ano?" zdvihla som. ,,Ahoj Marianne,tu je Gustav." ooo Gustav! Aspoň niečo dobré v dnešný den! Ale skade má moje číslo???,,Ahoj." hura hura... ,,Tak ma napadlo ,či by si nechcela isť na zajtrajšiu párty !?" povedal milo. To teda odmietnuť nemôžem.,,A-ano ,samozrejme. Rada prídem!" ,,Fajn ,tak už sa tešim!" povedal radostne. ,,Aj ja!" hovorila som trošku znudene. To tá unáva.,,Tak teda ahoj a dobru noc!" ,,Ahoj!" zložila som.Ten Gustav je fakt sladký,ale teraz ma nejak nezaujíma. Jedine čo ma zaujíma ,je tá hadka s Tomom. Newiem prečo...Pri tom rozmýšlani som sladko zaspala =) Pokráčko budúce =D Werča