AuToRkA: WeRčA
"To chceš už ísť naozaj spať?" pozrela som na hodinky a na neho.
"No nie." Povedal sklamane a ja som ho len chytila za ruku a potiahla do obývačky. Tam sme sa obaja posadili a blbo na seba čumeli.
"To nemohli tí dvaja vymyslieť nič lepšie?" povedala som zase po tichu.
"No to ja neviem ,ale .. Podľa mňa je fajn ,že tu sme iba my dvaja..." povedal a záhadne na mňa pozrel.
"Ehm.. štyria." Opravila som ho. No načo ten sviniar myslí?
"Aha ,zabudol som na tie dve... tvoje milované sestry." Zdôraznil.
"To teda su milované." Zamumľala som a Bill sa rozosmial.
"Tak čo budeme robiť?" prerušil smiech.
"Buď tu budeme trčať ,alebo si niečo pozrieme ,alebo pôjdeme zasa na sneh." Milo som sa usmiala a Bill sa zamyslel.
"No trčať tu nechcem ,čumieť na niečo tiež nie a už vôbec nechcem ísť do snehu." Povedal rýchlo.
"Vybrať si musíš. Ja by som povedala ,že by sme sa mohli ísť prejsť." kukla som na neho. Jeho výraz tváre sa totálne zmenil ,na horší. Urobil smiešny kyslí xicht.
"Hej tak to nie. Nesúhlasim." Kýval hlavou.
"Takže sa ide." Vyskočila som radostne a utekala na seba obliecť ,niečo teplé.
"Povedal som ,nesúhlasim." Utekal za mnou.
"Ale no ták Bill." Urobila som na neho zase psie oči .
"Blázonko nie!" skoro zakričal.
"Deti spia ,tichšie... A keby bežala telka ,iba by sa zobudili a oxidovali. Bill ..." zase som na neho vyškulila psie očká.
"Ale naposledy!" obliekol sa i on a ja som zase radostne vyskočila.
Konečne sme vyšli z domu a Bill hneď spustil.
"Žiadna ohadzovačka ,žiaden ľad!" upozornil ma a ja som len nemo prikývla.
"Takže kam pôjdeme?" spýtal sa ma a vopchal si ruky do vreciek ,jeho čiernej bundy.
"No mohli by sme ísť do kaviarne." Navrhla som .
"Nie ,ja tam takto nejdem. Čo ak ma uvidia fanynky?" pozrel si svoje ,teda moje , široké nohavice.
"Kašli na ne ,máš predsa mňa." Žmurkla som na neho a Bill sa len usmial. Tak sme pokračovali v ceste a namierili si to rovno ku kaviarni.
"Nie ,ale ja to radšej risknem s tým ľadom." Zastavil sa ,keď sme stáli pred kaviarňou.
"Bill !!!" vrhla som na neho vražedný pohľad.
"Prosím !" tentoraz urobil psie očká on ,tak som ho teda poslúchla a vrátili sme sa znova k domu. Šli sme na to isté miesto ,kde sme dnes blbi.
"Teda večer to tu vyzerá úplne inak." Povedal a sadol si na lavičku. Tento krát sa uistil ,či nieje mokrá.
"To teda hej. Ja a Niky tu radi chodíme. Najmä v lete." Usmiala som sa na neho a posadila sa vedľa neho.
"Take romantické miesto." Obzrel sa . To mi nemohla újsť predstava na ten bozk .. násilnícky ,že som skoro Billa zabila.
"No vlastne ani nie. Hlavne keď som tu s tebou. Mám s teba už naozaj strach." Povedala som veselo. To sa zamyslel aj Bill a spomenul si na ten večer ...
"Bol som opitý." Bránil sa.
"Aj ja." Krútila som hlavou.
"Ale to je iné. Vieš ,keď teba som stále stretával a vždy si skončila na zemi. Príde mi to ,akoby som ti nosil smolu ,alebo akoby si bola blázon." Zasmial sa.
"No možno i som blázon." Povedala som si v duchu a mlčky pozorovala Billa ,ako sa trasie.
"Možno je to šťastie i nešťastie." Pošeptal mi a bol tak blízko mňa ,že som si to ani nevšimla.
"Teda ... Ehm ,možno to je iba náhoda." Čo to hovorím?
"Ale ,vieš čo? Som šťastný ,že nás tá "náhoda" stretla ,lebo inak by som nespoznal takého blázonka ,ako si ty a nikdy by som sa tak nezasmial ako pri tebe. I keď sa mi zadok prilepil k tej lavičke ,nechcel som plakať ,ale myslel som, že sa počúram od smiechu ,lenže tajil som to. Nechcel som ,aby Gustav vedel ,že som s tebou šťastný." no teda... Bill sa mi páči ,čím ďalej tým viac. A tento "prejav" je .. vau!
"Krásne. Ale nechápem ,čo na mne je take smiešne." Pozrela som sa na seba.
"No tvoj nos a ... proste to že si blázon." Zasmial sa a ja som na neho zhrozene pozrela.
"Môj nos ,že je smiešny?" nenápadne som si zo zeme urobila guľu zo snehu.
"No áno ,taky malý smiešny." Chytil ma zaň a priblížil sa ku mne ešte viac. To som už cítila na tvári jeho dych. Pustila som guľu a priblížila som k jeho perám ,až sa stretli a začali sme sa bozkávať.
Tak toto je krajšie ,než v onen večer u nich doma. Akurát ,že minulý piatok ,to bolo viac ,len než romantické hrajkanie sa pier. Minule to bolo divoké a iné .. Teraz neviem ,čo sa mi páči viac.
Pomaly som sa od Billa odlepila a pozrela mu do očí.
"Tak toto sme nemali." Pošepla som mu a Bill sa odo mňa vzdialil.
"To teda nie. Prepáč." Sklonil hlavu .
"Ale no ták .. Ser na to ." skočila som na neho. Obkročmo som si na neho sadla a znova ho začala bozkávať. Teraz už nie romanticky ,ako on mňa ,ale divoko ,ako to viem ja.
Zase som sa od neho odlepila ,pozrela mu do očí a tentoraz začal Bill.
"To si nemala." Zasmial sa a ja som z neho zliezla.
"Vieš ako dlho som potom túžila?" stála som pred ním.
"To teda neviem ,ale ja som potom túžil celý týždeň." Chcel si ma k sebe zase pritiahnuť ,lenže ja som sa od neho vzdialila a urobila si snehovú guľu. Hneď som ju do neho hodila. Urobil len kyslí xicht a hneď sa za mnou rozbehol. Naháňali sme sa ,až kým som nevliezla dnu a nezamkla sa. Bill ostal vonku .
"Hej otvor mi!" kričal a búchal na dvere ,ja som zo seba len dala dole bundu a sadla si na moje obľúbene miesto - na okno.
"Joe no ták ,chceš aby som zmrzol?" postavil sa pred okno . Ja som si len uchmatla keksík a zo smiechom ho pozorovala ,ako stále niečo mumľe a trasie sa.
"OTVOR MI." Buchol na okno ,až som sa zľakla.
"Ee." Smiala som z neho ďalej.
"BLáZONKO!" zakričal a ja som sa začala dusiť zo smiechu keksíkom.
"Nie!" povedala som tvrdohlavo po dusení.
"Prosím." zase tie jeho oči.
"Buď šťastný." Vyplazila som na neho jazyk.
"Ako mam byť teraz šťastný ,keď sa nezmôžem ani len na úsmev?" triasol sa ďalej.
"Veď si povedal ,že ti je zo mnou stále dobre. A stále ti je do smiechu. Tak sa predveď , Gustav tu nieje." zasmiala som sa a pozrela na hodinky. Je už 11 .
"No je ,ale práve mi mrzne zadok , ruky a pery. Prosím otvor mi." Prilepil sa na okno. To sa mu pery smiešne roztiahli a myslela som ,že sa naozaj počúram od smiechu,ako to vyzerá.
"Tak fajn." zliezla som z okna a šla mu otvoriť. Bill len rýchlo pribehol dnu a rozbehol sa rovno do obývačky ,kde sa votrel pod deku.
"A čo tak sa zobliecť? Vyzuť? Mamka ťa neučila poriadku?" sadla som si vedľa neho.
"Učila ,ale nenaučila ma ,keď ma dievča nechá vonku mrznúť ,asi pol hodiny a potom ma vpustí dnu." Vyplazil na mňa trasiuc sa , jazyk.
"Tak prepáč ,ale začal si si to sám." Usmiala som sa na neho a priniesla si i druhú deku.
"A ako ?" pozrel na mňa nazúrene.
"No tak ,že si ma začal bozkávať." Obranila som sa.
"Hej !!! Veď si mi povedala ,že už potom dlho túžiš a vrhla si sa na mňa. To nieje fér." Zobul sa a nožičky si vopchal pod deku.
"Ale je." Ľahla som si na neho. Bill si len vzdychol (asi z mojej váhy) a tak položil na mňa svoju ruku. Ja som zapla telku .
"Je ti už teplejšie?" spýtala som sa ho asi po pol hodine. To som si nevšimla ,že Bill si už sladko oddychoval.
"No nie." Povedal sklamane a ja som ho len chytila za ruku a potiahla do obývačky. Tam sme sa obaja posadili a blbo na seba čumeli.
"To nemohli tí dvaja vymyslieť nič lepšie?" povedala som zase po tichu.
"No to ja neviem ,ale .. Podľa mňa je fajn ,že tu sme iba my dvaja..." povedal a záhadne na mňa pozrel.
"Ehm.. štyria." Opravila som ho. No načo ten sviniar myslí?
"Aha ,zabudol som na tie dve... tvoje milované sestry." Zdôraznil.
"To teda su milované." Zamumľala som a Bill sa rozosmial.
"Tak čo budeme robiť?" prerušil smiech.
"Buď tu budeme trčať ,alebo si niečo pozrieme ,alebo pôjdeme zasa na sneh." Milo som sa usmiala a Bill sa zamyslel.
"No trčať tu nechcem ,čumieť na niečo tiež nie a už vôbec nechcem ísť do snehu." Povedal rýchlo.
"Vybrať si musíš. Ja by som povedala ,že by sme sa mohli ísť prejsť." kukla som na neho. Jeho výraz tváre sa totálne zmenil ,na horší. Urobil smiešny kyslí xicht.
"Hej tak to nie. Nesúhlasim." Kýval hlavou.
"Takže sa ide." Vyskočila som radostne a utekala na seba obliecť ,niečo teplé.
"Povedal som ,nesúhlasim." Utekal za mnou.
"Ale no ták Bill." Urobila som na neho zase psie oči .
"Blázonko nie!" skoro zakričal.
"Deti spia ,tichšie... A keby bežala telka ,iba by sa zobudili a oxidovali. Bill ..." zase som na neho vyškulila psie očká.
"Ale naposledy!" obliekol sa i on a ja som zase radostne vyskočila.
Konečne sme vyšli z domu a Bill hneď spustil.
"Žiadna ohadzovačka ,žiaden ľad!" upozornil ma a ja som len nemo prikývla.
"Takže kam pôjdeme?" spýtal sa ma a vopchal si ruky do vreciek ,jeho čiernej bundy.
"No mohli by sme ísť do kaviarne." Navrhla som .
"Nie ,ja tam takto nejdem. Čo ak ma uvidia fanynky?" pozrel si svoje ,teda moje , široké nohavice.
"Kašli na ne ,máš predsa mňa." Žmurkla som na neho a Bill sa len usmial. Tak sme pokračovali v ceste a namierili si to rovno ku kaviarni.
"Nie ,ale ja to radšej risknem s tým ľadom." Zastavil sa ,keď sme stáli pred kaviarňou.
"Bill !!!" vrhla som na neho vražedný pohľad.
"Prosím !" tentoraz urobil psie očká on ,tak som ho teda poslúchla a vrátili sme sa znova k domu. Šli sme na to isté miesto ,kde sme dnes blbi.
"Teda večer to tu vyzerá úplne inak." Povedal a sadol si na lavičku. Tento krát sa uistil ,či nieje mokrá.
"To teda hej. Ja a Niky tu radi chodíme. Najmä v lete." Usmiala som sa na neho a posadila sa vedľa neho.
"Take romantické miesto." Obzrel sa . To mi nemohla újsť predstava na ten bozk .. násilnícky ,že som skoro Billa zabila.
"No vlastne ani nie. Hlavne keď som tu s tebou. Mám s teba už naozaj strach." Povedala som veselo. To sa zamyslel aj Bill a spomenul si na ten večer ...
"Bol som opitý." Bránil sa.
"Aj ja." Krútila som hlavou.
"Ale to je iné. Vieš ,keď teba som stále stretával a vždy si skončila na zemi. Príde mi to ,akoby som ti nosil smolu ,alebo akoby si bola blázon." Zasmial sa.
"No možno i som blázon." Povedala som si v duchu a mlčky pozorovala Billa ,ako sa trasie.
"Možno je to šťastie i nešťastie." Pošeptal mi a bol tak blízko mňa ,že som si to ani nevšimla.
"Teda ... Ehm ,možno to je iba náhoda." Čo to hovorím?
"Ale ,vieš čo? Som šťastný ,že nás tá "náhoda" stretla ,lebo inak by som nespoznal takého blázonka ,ako si ty a nikdy by som sa tak nezasmial ako pri tebe. I keď sa mi zadok prilepil k tej lavičke ,nechcel som plakať ,ale myslel som, že sa počúram od smiechu ,lenže tajil som to. Nechcel som ,aby Gustav vedel ,že som s tebou šťastný." no teda... Bill sa mi páči ,čím ďalej tým viac. A tento "prejav" je .. vau!
"Krásne. Ale nechápem ,čo na mne je take smiešne." Pozrela som sa na seba.
"No tvoj nos a ... proste to že si blázon." Zasmial sa a ja som na neho zhrozene pozrela.
"Môj nos ,že je smiešny?" nenápadne som si zo zeme urobila guľu zo snehu.
"No áno ,taky malý smiešny." Chytil ma zaň a priblížil sa ku mne ešte viac. To som už cítila na tvári jeho dych. Pustila som guľu a priblížila som k jeho perám ,až sa stretli a začali sme sa bozkávať.
Tak toto je krajšie ,než v onen večer u nich doma. Akurát ,že minulý piatok ,to bolo viac ,len než romantické hrajkanie sa pier. Minule to bolo divoké a iné .. Teraz neviem ,čo sa mi páči viac.
Pomaly som sa od Billa odlepila a pozrela mu do očí.
"Tak toto sme nemali." Pošepla som mu a Bill sa odo mňa vzdialil.
"To teda nie. Prepáč." Sklonil hlavu .
"Ale no ták .. Ser na to ." skočila som na neho. Obkročmo som si na neho sadla a znova ho začala bozkávať. Teraz už nie romanticky ,ako on mňa ,ale divoko ,ako to viem ja.
Zase som sa od neho odlepila ,pozrela mu do očí a tentoraz začal Bill.
"To si nemala." Zasmial sa a ja som z neho zliezla.
"Vieš ako dlho som potom túžila?" stála som pred ním.
"To teda neviem ,ale ja som potom túžil celý týždeň." Chcel si ma k sebe zase pritiahnuť ,lenže ja som sa od neho vzdialila a urobila si snehovú guľu. Hneď som ju do neho hodila. Urobil len kyslí xicht a hneď sa za mnou rozbehol. Naháňali sme sa ,až kým som nevliezla dnu a nezamkla sa. Bill ostal vonku .
"Hej otvor mi!" kričal a búchal na dvere ,ja som zo seba len dala dole bundu a sadla si na moje obľúbene miesto - na okno.
"Joe no ták ,chceš aby som zmrzol?" postavil sa pred okno . Ja som si len uchmatla keksík a zo smiechom ho pozorovala ,ako stále niečo mumľe a trasie sa.
"OTVOR MI." Buchol na okno ,až som sa zľakla.
"Ee." Smiala som z neho ďalej.
"BLáZONKO!" zakričal a ja som sa začala dusiť zo smiechu keksíkom.
"Nie!" povedala som tvrdohlavo po dusení.
"Prosím." zase tie jeho oči.
"Buď šťastný." Vyplazila som na neho jazyk.
"Ako mam byť teraz šťastný ,keď sa nezmôžem ani len na úsmev?" triasol sa ďalej.
"Veď si povedal ,že ti je zo mnou stále dobre. A stále ti je do smiechu. Tak sa predveď , Gustav tu nieje." zasmiala som sa a pozrela na hodinky. Je už 11 .
"No je ,ale práve mi mrzne zadok , ruky a pery. Prosím otvor mi." Prilepil sa na okno. To sa mu pery smiešne roztiahli a myslela som ,že sa naozaj počúram od smiechu,ako to vyzerá.
"Tak fajn." zliezla som z okna a šla mu otvoriť. Bill len rýchlo pribehol dnu a rozbehol sa rovno do obývačky ,kde sa votrel pod deku.
"A čo tak sa zobliecť? Vyzuť? Mamka ťa neučila poriadku?" sadla som si vedľa neho.
"Učila ,ale nenaučila ma ,keď ma dievča nechá vonku mrznúť ,asi pol hodiny a potom ma vpustí dnu." Vyplazil na mňa trasiuc sa , jazyk.
"Tak prepáč ,ale začal si si to sám." Usmiala som sa na neho a priniesla si i druhú deku.
"A ako ?" pozrel na mňa nazúrene.
"No tak ,že si ma začal bozkávať." Obranila som sa.
"Hej !!! Veď si mi povedala ,že už potom dlho túžiš a vrhla si sa na mňa. To nieje fér." Zobul sa a nožičky si vopchal pod deku.
"Ale je." Ľahla som si na neho. Bill si len vzdychol (asi z mojej váhy) a tak položil na mňa svoju ruku. Ja som zapla telku .
"Je ti už teplejšie?" spýtala som sa ho asi po pol hodine. To som si nevšimla ,že Bill si už sladko oddychoval.