close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

I blázni majú šťastie VII.

7. ledna 2007 v 17:03 | Werča |  ╬I blázni maju šťastie
AuToRkA: WeRčA
"Prosím nesmejte sa zo mňa." Plakal ďalej Bill ,ale to sa proste prestať nedalo.
Asi po pol hodine ,keď som si do úst pohádzala asi liter snehu ,konečne som sa prestala smiať ,lebo ma hrozne štípalo hrdlo.
"Bill , Gustav ,poďme dnu." Povedala som chrapľavým hlasom a obaja prikývli. Lenže Gustavov smiech sa predsa len nezastavil a Billov plač tiež nie.
"Moje obľúbené nohavice Joe. OBĽUBENÉ !!" zdôraznil a ja som len prikyvovala.
"Kúpiš si nové ,obľúbené."
"Ale ,ako pôjdem domov?" utrel si slzy.
"Požičiam ti moje." A to sa Gustav začal smiať ešte viac.
"Čo sa rehlíš ?" drgla som do neho ,ale on nič.
"Predstav si Billa ... v ružových nohaviciach." Smial sa ďalej. To sme obaja nahodili kyslí xicht .
"Ja nenosím ružové nohavice!" vrhla som na neho zlostný pohľad.
"Prepáč zlato." To sme už vošli dnu a rozbehli sa k radiátoru .
"Bill môžeš sa zobliecť?" teda ,to bude zážitok.
"Nie nie ,pred tebou sa teda vyzliekať nebudem! Daj mi nejaké gate a tak sa prezlečiem ,niekde v kúpeľni." Navrhol a ja som vybehla hore ,uchmatla zo skrini nohavice a zišla znova dole.
"Tu máš. Kúpeľna je tam." Ukázala som mu na kúpeľňu .
"Kde?" spýtal sa ma ešte raz Bill. Ja som len usadila Gustava ,chytila Billa za ruku a odviedla ho do kúpeľne. Chcela som sa vrátiť znova ku Gustavovi ,lenže Bill ma zadržal.
"Čo blbneš?" otočila som sa na neho . On mi len pozrel do očí a spustil.
"Čo máš z Gustavom?" no niekto nám tu žiarli? ...
"Prečo sa pýtaš? Čo ťa do toho?"
"No ja lenže ,ťa volá zlato a zavolala si ho sem. Ten náš bozk ,pre teba nič neznamenal? Veď si ma v ten večer predsa chcela pobozkať ,nie?"
"Chcela ,ale to je už minulosťou. Bol si opitý a pre mňa to už neznamená nič. Takže máš smolu ,mám hrozne rada Gustava." Vyplazila som na neho jazyk a vyšla z kúpeľne.
Nenávidim sa ,zato ,čo som mu teraz povedala . Že vraj mam radšej Gustava a ten bozk pre mňa nič neznamená... No jasnačka ,nič pre mňa neznamená. Veď ma pobozkal Bill Kaulitz do riti! Raz sa s toho zbláznim.
"No konečne ." vyhlásil Gustav a prepínal si televízne stanice.
"Ehm..." sadla som si vedľa a oprela sa o Gustavove rameno.
"Čo si mala z Billom?" oni sa na mňa snaď dohodli ,alebo čo?
"Nič ... Bola som jeho veľká fanynka." Povedala som milo .
"Aha ,takže ... chcel som ťa zavolať vonku ,len pretože ,som ti chcel položiť jednu otázku..." v tom z kúpeľne vyšiel Bill a na sebe mal moje nohavice.
"Teda tebe to sekňééééé." Zasmiala som sa. Pri pohľade na voľné nohavice ,ktoré na ňom len tak viseli ,som sa rozrehotala .
"Prestaň . Pripadám si ako Tom.. neznášam to." Neuvoľnene prišiel k nám a posadil sa.
"Ale aspoň ,že maš istotu ,že ti neprasknú ,keď sa posadíš." Vyplazila som na neho jazyk a Bill sa uškrnul.
"Koľko je vlastne hodín?" spýtal sa ma Gustav pri rozhovore z Billom.
"No 7." Pozrela som na hodinky.
"Sedem? Už musím ísť zlato ... takže ahoj." pobozkal ma na líce a ja som nahodila len vystrašený pohľad.
Chce ma nechať samu z Billom? Je normálny?
"Ahooj." Pobozkal ma na pery a to som sa už cítila lepšie.
"Ahoj." odprevadila som ho k dverám ,kde sme si dali ešte jednu malú pusu a konečne zmizol.
Teda trochu sa bojím Billovich rečí.
"Takže zlato." Povedal potichu a vopchal sa pod deku.
"Vadí ti niečo na tom? Ak chceš môžeš ma tak volať i ty." Zase som na neho vyplazila jazyk a potiahla si od neho trochu deky ,lebo mi je hrozná zima.
"Ja ťa nechcem volať zlato. Budem ta radšej volať blázonko ,platí?" to sa mi páči.
"Tak teda fajn." Milo som sa na neho usmiala a čumela na telku.
"A kde su vlastne Niky , Tom a decká?" opýtal sa.
"No decká už spia . Tom a Niky... kde vlastne sú?" to som zo seba zhodila deku a postavila sa.
"Kde asi budú? Ako poznám Toma ,už su v posteli ..." postavil sa tiež .
"Ale Niky taká nieje. Iba keď ma vypité ,často sa vyspí s chalanom bez vedomia." Pošepla som ,lebo Bill sa ku mne pomaly blížil.
"Aha. Všimla si si ,aký su z nás teraz kamoši? Vôbec sme sa nepoznali ,čo viac skoro si ma zabila . Blázonko." Pohladil ma po tvári ,až som s toho dostala zimomriavky na rukách.
"Všimla som si ... Ale mali by sme ich nájsť." Oddialila som sa od neho a vyšla hore ,kde som to namierila rovno do mojej izby.
"Tu niesu." Zakričala som na Billa ,lenže ten stál nečakane za mnou.
"Tak čo tak v posteli rodičov?"
"Možno." Vybehla som z izby ,vedľa ,do izby rodičov ,ale ani tu som ich nenašla.
"Tak jej zavolám."
"A ja zavolám Tomovi." Vyhlásil a obaja sme uchopili svoje mobili .
Vytočila som Nikyne čislo a musela som si počkať ,dokiaľ to zdvihne.
"Čo je?" povedala zaspato.
"No kde trčíš?"
"No my sme v .... bufete ." povedala dosť sekajúc ,akoby si to "v bufete" musela vymyslieť.
"Povedz mi pravdu." trochu nazúreny hlások mám ,to nič... prejde... časom..
"No fakt sme v bufete. Neboj niesme v hotely a nevyspali sme sa spolu. Joe ukľudni sa." hmm....
"Ja som kľudná ... Len som sa bála ,kde ste obaja zmizli . Mohli ste nám niečo povedať."
"Ale keď ty a Bill ste boli taky hrozne zlatí ,ako ste ležali na tej pohovke a čumeli na telku." No ja ju zabijem . Veď sme tak spolu boli iba hodinku a pol. Iba sme čumeli na telku...
"Hej!" zakričala som a Niky sa zasmiala.
"Budem musieť končiť. Počuj ,čo keby ostal Bill u nás a ja by som šla ku Kaulitzovcom?" navrhla.
"Nie ,nebudem tu z Billom sama."
"Nieste sami . Je tam predsa i Sarah a Linda." Toto je diablik.
"Nie."
"Prosííííííím Joe..." ten jej hlas ,tomu sa proste nedá odolať . Keď tak milo zaprosí ,nedá sa tomu uhnúť. To je hrozná potvora!!!
"Tak teda fajn ,ale hneď ráno sa vrátiš." Upozornila som ju a zložila .
Bill už tiež skončil a tak sme sa na seba pozreli. Myslím ,že mu povedal Tom to isté.
"Takže? Kde budem spať?" povedal po minúte ticha a ja som si len nahlas vydýchla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama