AuToRkA : WeRčA
Tak som si sadla pod okno a pozorovala sneh ,ako dopadá na zem .
"Tý vole ,pozri koľko je tam snehu." Zajačala som na Niky a tá čo najrýchlejšie pribehla k oknu.
"To som si už všimla ráno." Uškrnula sa . Ja som ďalej čumela z okna a napchávala sa popcornom.
Ako som tak zbadala čiernu dodávku ,ktorá zastavila pred našim domom a vyšli z nej Bill a Tom Kaulitzovci ,hneď mi zabehlo a začala som sa dusiť.
"Niky! Niky čo tu oni robia?" machala som rukou a dusila sa. Niky ku mne len pribehla pozrela sa z okna. Obe sme si všimli ,že z druhého auta vyšiel Gustav a niekomu zamával. Všetci traja bez povšimnutia ,vykročili k našej bránke ,otvorili ju a to sme už počuli zvonček.
"Preboha su tu .. všetci traja su tu!" povedala som po namáhavom dusení sa.
"Nemôžu sa dostať dnu." Vykríkla Niky .
"Ale.. Vieš čo ma teší? Bill žije..." usmiala som a už som sa chystala otvoriť im . Lenže Niky mi v tom zabránila tak ,že ma potiahla za tričko ,až som sa šmykla a spadla.
"Tý vole ,pozri koľko je tam snehu." Zajačala som na Niky a tá čo najrýchlejšie pribehla k oknu.
"To som si už všimla ráno." Uškrnula sa . Ja som ďalej čumela z okna a napchávala sa popcornom.
Ako som tak zbadala čiernu dodávku ,ktorá zastavila pred našim domom a vyšli z nej Bill a Tom Kaulitzovci ,hneď mi zabehlo a začala som sa dusiť.
"Niky! Niky čo tu oni robia?" machala som rukou a dusila sa. Niky ku mne len pribehla pozrela sa z okna. Obe sme si všimli ,že z druhého auta vyšiel Gustav a niekomu zamával. Všetci traja bez povšimnutia ,vykročili k našej bránke ,otvorili ju a to sme už počuli zvonček.
"Preboha su tu .. všetci traja su tu!" povedala som po namáhavom dusení sa.
"Nemôžu sa dostať dnu." Vykríkla Niky .
"Ale.. Vieš čo ma teší? Bill žije..." usmiala som a už som sa chystala otvoriť im . Lenže Niky mi v tom zabránila tak ,že ma potiahla za tričko ,až som sa šmykla a spadla.
>>Medzi tým u chalanov<<
"Čo ty tu robíš?" zvrešťal Bill na Gustava.
"Ja som prišiel za Joe a čo vy dvaja?"
"Ja som prišiel za Niky a Bill musel ísť so mnou..." povedal Tom a nahodil pyšný pohľad.
"Čože? Takže tu býva ta pošahaná Joe?" povedal zo strachom Bill.
"Nieje pošahaná. Náhodov je hrozne sexi a dobre sa ..."
"Bozkáva ja viem ja viem..." povedal Bill unudene.
"Ako že vieš ako sa bozkáva?" pozrel na neho Gustav nahnevane .
"Skúška stála zato." Žmurkol na neho a nechýbalo veľa ,už by Bill dostal po hube.
"Čo ty tu robíš?" zvrešťal Bill na Gustava.
"Ja som prišiel za Joe a čo vy dvaja?"
"Ja som prišiel za Niky a Bill musel ísť so mnou..." povedal Tom a nahodil pyšný pohľad.
"Čože? Takže tu býva ta pošahaná Joe?" povedal zo strachom Bill.
"Nieje pošahaná. Náhodov je hrozne sexi a dobre sa ..."
"Bozkáva ja viem ja viem..." povedal Bill unudene.
"Ako že vieš ako sa bozkáva?" pozrel na neho Gustav nahnevane .
"Skúška stála zato." Žmurkol na neho a nechýbalo veľa ,už by Bill dostal po hube.
>>>MY<<<
Tak ,keď sme sa naťahovali na koberci sestričky zišli dole a keď počuli zvuk zvončeka ,ihneď šli otvoriť. "Zabijem ... zabijem iiiiiiich." Zajačala Niky a postavila sa zo mňa. Ja som si ďalej ležala na koberci a čumela na Niky ako ťahá ,už otvarájúce Lindu a Sarah . No však nestihla to. Tie potvorky otvorili a vo dverách stáli Gustav , Tom a Bill.
Ja som sa na nich dívala zo zeme a Niky pred ními stála ako zjavenie z neba.
"Ahoj Niky." Pozdravil ju Tom a kašľal na hádku medzi Gustavom a Billom.
"Ahoj Tom..." pobozkala ho na líce a potiahla ho dnu.
Ja som sa už konečne postavila na nohy a prišla bližšie k dverám.
"Ahoj Joe..." pozdravil ma Gustav ,ale ani chvíľku svojej pozornosti som mu nevenovala. Dívala som sa len na Billa. Akoby som ho videla po prvý krát v živote.
Lenže nie... Niečo sa na ňom zmenilo... má čiapku ... aleee .... preboha ,veď on ma na hlave obvez . Jasné .. nezabila som ho ,iba sa buchol. Chudáčik.
"Tak poďťe ďalej nemrznite v tej zime." Potiahla som oboch dnu . Šli sme si sadnúť do obývačky ,kde bol všade porozhadzovaný popcorn ,ale ani ma to netrápilo.
"Teda ,máte krásny dom." pochválil Gustav.
"Ano máme ,ale keď sme same doma ,krásny teda nieje." usadila som sa medzi nich dvoch. Ja a Bill sme na seba stále čumeli. Myslíte si ,že sa pamätá nato ,čo sa stalo pred týždňom?
Ja som sa na nich dívala zo zeme a Niky pred ními stála ako zjavenie z neba.
"Ahoj Niky." Pozdravil ju Tom a kašľal na hádku medzi Gustavom a Billom.
"Ahoj Tom..." pobozkala ho na líce a potiahla ho dnu.
Ja som sa už konečne postavila na nohy a prišla bližšie k dverám.
"Ahoj Joe..." pozdravil ma Gustav ,ale ani chvíľku svojej pozornosti som mu nevenovala. Dívala som sa len na Billa. Akoby som ho videla po prvý krát v živote.
Lenže nie... Niečo sa na ňom zmenilo... má čiapku ... aleee .... preboha ,veď on ma na hlave obvez . Jasné .. nezabila som ho ,iba sa buchol. Chudáčik.
"Tak poďťe ďalej nemrznite v tej zime." Potiahla som oboch dnu . Šli sme si sadnúť do obývačky ,kde bol všade porozhadzovaný popcorn ,ale ani ma to netrápilo.
"Teda ,máte krásny dom." pochválil Gustav.
"Ano máme ,ale keď sme same doma ,krásny teda nieje." usadila som sa medzi nich dvoch. Ja a Bill sme na seba stále čumeli. Myslíte si ,že sa pamätá nato ,čo sa stalo pred týždňom?
"Tak čo budeme robiť?" prehovoril po dlhom tichu Bill.
"No čo keby sme si pustili mtv?" navrhla som . Obaja na mňa zazerali akoby som spadla z neba. V tom som si všimla ,ako Niky a Tom bežia po schodoch hore . A ja ,že kam zmizli.
"Nie ,poďme vonku." Navrhol Gustav a ja som teda súhlasila. Mám v pláne niečo fakt geniálne!
"Nie ,zase do tej zimy?" povedal Bill unavene a pozrel na schody ,ktore viedli hore.
"Bill prosím." Urobila som na neho psie očká a on teda prikívol.
Tak som si uchmatla bundu ,čižmičky ,šál ,rukavice a tak sme všetci vyšli vonku. Zaviedla som ich za náš dom ,kde maju chalani ihrisko a v zime sa tam bláznime.
"Tak čo teda budeme robiť tu?" spýtal sa Bill .
"No mám jeden nápad." To som si zobrala z okna ,vedľajšej budovi , fľašu z vodou (čudujem sa ,že nieje zamrznutá) a poliala som ňou nenápadne lavičky .
"Aký?" zahodila som fľašu a nabrala si do ruky sneh. Urobila som obrovskú guľu a hodila ju do postávajúceho Gustava . Ten to zbadala až po dobrej minúte.
"Tak na toto nemám náladu." Povedal Bill a sadol si na lavičku. Tak rada by som ho varovala ,lenže je neskoro. Už tam sedí.
"Ideš." Zakričala som na Gustava ,ktorý už po mne hádzal snehové gule. Nedalo sa tomu uchýbať ,tak som sa zvalila na zem a robila ,že som sa pošmykla..
"Joe? Je ti niečo?" snažil sa Bill postaviť ,lenže nejako mu to nešlo . Gustav ku mne ihneď pribehol , to som už mala plnú ruku snehu.
Keď sa na do mňa naklonil , dala som mu to všetko rovno do xichtu . Ten hrozne spanikáril a ja som sa musela začať smiať.
Gustav si kľakol a odhadzoval si sneh z tváre. To som si začala všímať Billa ,ktorý sa snažil postaviť z lavičky.
"Čo sa deje?" panikáril Bill.
"Asi.. asi ti zamrzol zadok." Premáhal som smiech . No nejako to nešlo. Musela som sa smiať ,pri Billovom kyslom xichte a ako sa z lavičky pokúša vstať ,chudák.
"To snaď nie. Pomooooc." Snažil sa znova postaviť ,lenže zasa nič.
"Tak podaj mi ruku." Chytila som ho za ruku a začala ho ťahať. Dúfam ,že sa nám to teraz podarí.
Silno som sa zaprela a Bill tiež. Tak som potiahla a ...
"PRASK." Bill vyletel z lavičky rýchlosťou vetra . Ja som sa mu uhla a dopadol rovno na kolená ,čo nemohlo byť až tak bolestivé ,ale pre Billa asi bolo ,lebo sa rozplakal.
"Bill neplač preboha ,maš šťastie ,že si nedopadol na gebuľu..." povedala som mu úprimne a z diaľky som počula len Gustavov smiech.
"Ale ja neplačem preto... Fňuk... Roztrhli sa mi nohavice na zadku." Plakal ďalej a pomaly vstával zo zeme. V tom som si všimla na lavičke kúsok látky z Billovich nohavíc. To som už naozaj nemohla a začala som sa smiať ako totálny blázon ,až som sa hodila do snehu aby to prestalo.
Lenže nejako to nezabralo.
"No čo keby sme si pustili mtv?" navrhla som . Obaja na mňa zazerali akoby som spadla z neba. V tom som si všimla ,ako Niky a Tom bežia po schodoch hore . A ja ,že kam zmizli.
"Nie ,poďme vonku." Navrhol Gustav a ja som teda súhlasila. Mám v pláne niečo fakt geniálne!
"Nie ,zase do tej zimy?" povedal Bill unavene a pozrel na schody ,ktore viedli hore.
"Bill prosím." Urobila som na neho psie očká a on teda prikívol.
Tak som si uchmatla bundu ,čižmičky ,šál ,rukavice a tak sme všetci vyšli vonku. Zaviedla som ich za náš dom ,kde maju chalani ihrisko a v zime sa tam bláznime.
"Tak čo teda budeme robiť tu?" spýtal sa Bill .
"No mám jeden nápad." To som si zobrala z okna ,vedľajšej budovi , fľašu z vodou (čudujem sa ,že nieje zamrznutá) a poliala som ňou nenápadne lavičky .
"Aký?" zahodila som fľašu a nabrala si do ruky sneh. Urobila som obrovskú guľu a hodila ju do postávajúceho Gustava . Ten to zbadala až po dobrej minúte.
"Tak na toto nemám náladu." Povedal Bill a sadol si na lavičku. Tak rada by som ho varovala ,lenže je neskoro. Už tam sedí.
"Ideš." Zakričala som na Gustava ,ktorý už po mne hádzal snehové gule. Nedalo sa tomu uchýbať ,tak som sa zvalila na zem a robila ,že som sa pošmykla..
"Joe? Je ti niečo?" snažil sa Bill postaviť ,lenže nejako mu to nešlo . Gustav ku mne ihneď pribehol , to som už mala plnú ruku snehu.
Keď sa na do mňa naklonil , dala som mu to všetko rovno do xichtu . Ten hrozne spanikáril a ja som sa musela začať smiať.
Gustav si kľakol a odhadzoval si sneh z tváre. To som si začala všímať Billa ,ktorý sa snažil postaviť z lavičky.
"Čo sa deje?" panikáril Bill.
"Asi.. asi ti zamrzol zadok." Premáhal som smiech . No nejako to nešlo. Musela som sa smiať ,pri Billovom kyslom xichte a ako sa z lavičky pokúša vstať ,chudák.
"To snaď nie. Pomooooc." Snažil sa znova postaviť ,lenže zasa nič.
"Tak podaj mi ruku." Chytila som ho za ruku a začala ho ťahať. Dúfam ,že sa nám to teraz podarí.
Silno som sa zaprela a Bill tiež. Tak som potiahla a ...
"PRASK." Bill vyletel z lavičky rýchlosťou vetra . Ja som sa mu uhla a dopadol rovno na kolená ,čo nemohlo byť až tak bolestivé ,ale pre Billa asi bolo ,lebo sa rozplakal.
"Bill neplač preboha ,maš šťastie ,že si nedopadol na gebuľu..." povedala som mu úprimne a z diaľky som počula len Gustavov smiech.
"Ale ja neplačem preto... Fňuk... Roztrhli sa mi nohavice na zadku." Plakal ďalej a pomaly vstával zo zeme. V tom som si všimla na lavičke kúsok látky z Billovich nohavíc. To som už naozaj nemohla a začala som sa smiať ako totálny blázon ,až som sa hodila do snehu aby to prestalo.
Lenže nejako to nezabralo.