AuToRkA : WeRčA
Zatiaľ čo ja sa môžem vonku zmrznúť v tej sukienke , Niky si určite užíva s Tomom.
"Nieje ti zima?" ozval sa za mnou niekto a ja som sa pohotovo otočila. Vo dverách klubu stál Gustav z colou v ruke a milo na mňa čumel. Tak teraz ma napadá len jediný plánik ,ako sa zase dostať k Billovi ,alebo čo lepšie zbaliť ho.
"Je mi zima a dosť veľká." Uškrnula som sa a Gustav si sadol vedľa mňa.
"Tak prečo nejdeš dnu?" zobliekol si svojú bundu a hodil ju cezo mňa . Hneď mi je teplejšie.
"Lebo ma vyhodili pre nafúkanca ..." povedala som a kopla som do neho omylom. Fakt som nechcela ,ale keď jeho nožičky mi tam prekážajú.
"Au... tak poď dnu. Zo mnou ťa tam určite pustia." Chytil ma za ruku ,postavil sa a mňa potiahol zo sebou. No keď až takto ...
"Fajn." Tak som šla za nim a ako zázrak ma dnu bez problémov znova pustili. Ďalej som nasledovala Gustava ,až sme si sadli k Georgovi a nejakému dievčaťu. Moment kde je moja milovaná sestrička?
"Ahoj Georg. Kde je moja sestra?" prisadla som si k nemu a obidvaja na mňa len udivene zízali.
"Neviem. Ja už mám náhradu." Pobozkal to dievča na líce a ja som to nechala tak. Je to predsa problém mojej "milovanej" sestričky a nie môj.
"Vy sa poznáte?" pozrel na nás Gustav.
"Ano ,to je Kajina sestra. Tá čo vypadla z auta pred Billom." všetci sa rozosmiali ,len ja som ostala ako tvrdý penis ,ktorý sa nechce postaviť.
"Haha. To vôbec nebolo smiešne." Povedala som uštipačne a obidvaja stíchli.
"Mimochodom Bill ťa spomínal ." smial sa ďalej Georg. Asi som vám ešte nepovedala ,ako veľmi ho neznášam ,už od chvíle ,keď začal chodiť zo sestrou a vyhodil ma z nejakého klubu. Je taký.. hrozný...
"Ako .. Kde je?" panikárim.
"Je pri bare a ... poviem ti len toľko že som dostal záchvat smiechu ,keď mi to vyrozprával." Gustav po mne hodil len nechápavy pohľad a ja som mala čo robiť ,aby som mu jednu nevrazila.
"No... ale ..." to som sa k nemu naklonila a pošeptala mu "Nehovor nič Gustavovi ,inak niečo zažiješ." A zase som sa od neho odtrhla.
"Čo predo mnou skrývaš? A ako sa vlastne voláš?" pritiahol si ma Gustav viac k sebe a ja som sa na neho len milo usmiala.
"Volám sa Joe ,nič pred tebou netajíme ,neboj sa." Pobozkala som ho na líce a Georg sa zase začal rehotať.
"Fajn Joe. Pozívam ťa na drink." Začervenal sa a ja som len prikívla. Ak pôjdeme k baru ,kde je Bill ,dúfam ,že na nás bude čumieť ... Ak áno ,pobozkám Gustava ,ak nie ... tak nič.... nepobozkám ho.
"Fajn." Obidvaja sme vstali a smerovali to k baru ,kde bolo more ľudí. V tom som zaostrila na Toma a Niky ako sa zabávaju pri tanci. Júú ,tá sa má. Ona je zo svojou opitov hviezdou a ja som tu z milou hviezdou. Ako mam svetu vysvetliť ,že chcem tu nafúkanú hviezdu? (Billa)
"Nieje ti zima?" ozval sa za mnou niekto a ja som sa pohotovo otočila. Vo dverách klubu stál Gustav z colou v ruke a milo na mňa čumel. Tak teraz ma napadá len jediný plánik ,ako sa zase dostať k Billovi ,alebo čo lepšie zbaliť ho.
"Je mi zima a dosť veľká." Uškrnula som sa a Gustav si sadol vedľa mňa.
"Tak prečo nejdeš dnu?" zobliekol si svojú bundu a hodil ju cezo mňa . Hneď mi je teplejšie.
"Lebo ma vyhodili pre nafúkanca ..." povedala som a kopla som do neho omylom. Fakt som nechcela ,ale keď jeho nožičky mi tam prekážajú.
"Au... tak poď dnu. Zo mnou ťa tam určite pustia." Chytil ma za ruku ,postavil sa a mňa potiahol zo sebou. No keď až takto ...
"Fajn." Tak som šla za nim a ako zázrak ma dnu bez problémov znova pustili. Ďalej som nasledovala Gustava ,až sme si sadli k Georgovi a nejakému dievčaťu. Moment kde je moja milovaná sestrička?
"Ahoj Georg. Kde je moja sestra?" prisadla som si k nemu a obidvaja na mňa len udivene zízali.
"Neviem. Ja už mám náhradu." Pobozkal to dievča na líce a ja som to nechala tak. Je to predsa problém mojej "milovanej" sestričky a nie môj.
"Vy sa poznáte?" pozrel na nás Gustav.
"Ano ,to je Kajina sestra. Tá čo vypadla z auta pred Billom." všetci sa rozosmiali ,len ja som ostala ako tvrdý penis ,ktorý sa nechce postaviť.
"Haha. To vôbec nebolo smiešne." Povedala som uštipačne a obidvaja stíchli.
"Mimochodom Bill ťa spomínal ." smial sa ďalej Georg. Asi som vám ešte nepovedala ,ako veľmi ho neznášam ,už od chvíle ,keď začal chodiť zo sestrou a vyhodil ma z nejakého klubu. Je taký.. hrozný...
"Ako .. Kde je?" panikárim.
"Je pri bare a ... poviem ti len toľko že som dostal záchvat smiechu ,keď mi to vyrozprával." Gustav po mne hodil len nechápavy pohľad a ja som mala čo robiť ,aby som mu jednu nevrazila.
"No... ale ..." to som sa k nemu naklonila a pošeptala mu "Nehovor nič Gustavovi ,inak niečo zažiješ." A zase som sa od neho odtrhla.
"Čo predo mnou skrývaš? A ako sa vlastne voláš?" pritiahol si ma Gustav viac k sebe a ja som sa na neho len milo usmiala.
"Volám sa Joe ,nič pred tebou netajíme ,neboj sa." Pobozkala som ho na líce a Georg sa zase začal rehotať.
"Fajn Joe. Pozívam ťa na drink." Začervenal sa a ja som len prikívla. Ak pôjdeme k baru ,kde je Bill ,dúfam ,že na nás bude čumieť ... Ak áno ,pobozkám Gustava ,ak nie ... tak nič.... nepobozkám ho.
"Fajn." Obidvaja sme vstali a smerovali to k baru ,kde bolo more ľudí. V tom som zaostrila na Toma a Niky ako sa zabávaju pri tanci. Júú ,tá sa má. Ona je zo svojou opitov hviezdou a ja som tu z milou hviezdou. Ako mam svetu vysvetliť ,že chcem tu nafúkanú hviezdu? (Billa)
"Tak čo si dáš?" zastavil ma Gustav . Ak by to neurobil ,šla by som ďalej a natrafila by som d nejakej blondýnky ,ktorá sedela na stoličke a z niekym sa rozprávala. No keď ma Tom a Niky tak hrozne upútali.
"Ehm... No čo ja viem. Niečo alkoholické ,na lepšiu náladu." Zasa ... No čo ... musím zabudnúť na ten trapas ,ktorý sa mi stal z Billom ,len pre moju bláznivu lásku k nemu.
Gustav niečo objednal a ja som zrakom hľadala Billa ,no nejako to nešlo.
"Haló..." mával mi Gustav pohárikom pred očami. Vôbec som ho nevnímala.
"Prepáč .. Ďakujem." Vzala som si od neho pohárik a vypila som to. Teda fuj ,to je ale drsné. Čo to ten magor objednal?
"Aké to je?" pozrel na môj kyslí xicht.
"Výborne." nahodila som úsmev ,že ma to vôbec nedostalo a vzala som si ďalší. Zatiaľ čo Gustav už pil asi 6 ja som do seba tlačila len druhý. No neznesiem toľko čo on ... Hlavne nie teraz ,keď musím nájsť Billa.
"Daj si ešte." Podával mi asi už piaty pohárik . No ja už nevládzem . Dnes je toho na mňa až príliš veľa ,nezvládnem to.
"Nie nie ,už necem.." vytárala som zo seba a vtedy sa konečne zjavil. Bill sa pozeral zlostným pohľadom na mňa a Gustava ,ako do seba tlačíme . Teraz je správna príležitosť. Teraz to musím urobiť.
Chytila som sa okolo Gustavovho krku ,priblížila sa k nemu viac a pobozkala ho. Okrem alkoholického pachu z úst by bol bozk naprosto úžasný.
Gustav sa mi nechal a pustil pohárik ,ktorý práve zvieral v ruke na zem ,čo sa pohotovo rozbil. Nik si to však nevšímal . Pritlačil ma k pultu a ja som konečne otvorila očičká ,aby som zistila ,či nás Bill sleduje alebo nie.
SLEDUJE. Naštvane sa na nás díva . No jasne ,že si nemyslím ,že žiarli alebo čo... alebo hej? Nie .nie... Nežiarli ,lebo ma ani nepozná ,vlastne pozná ,ale vôbec sa mu nepáčim... Tak to je!
"Ehm... No čo ja viem. Niečo alkoholické ,na lepšiu náladu." Zasa ... No čo ... musím zabudnúť na ten trapas ,ktorý sa mi stal z Billom ,len pre moju bláznivu lásku k nemu.
Gustav niečo objednal a ja som zrakom hľadala Billa ,no nejako to nešlo.
"Haló..." mával mi Gustav pohárikom pred očami. Vôbec som ho nevnímala.
"Prepáč .. Ďakujem." Vzala som si od neho pohárik a vypila som to. Teda fuj ,to je ale drsné. Čo to ten magor objednal?
"Aké to je?" pozrel na môj kyslí xicht.
"Výborne." nahodila som úsmev ,že ma to vôbec nedostalo a vzala som si ďalší. Zatiaľ čo Gustav už pil asi 6 ja som do seba tlačila len druhý. No neznesiem toľko čo on ... Hlavne nie teraz ,keď musím nájsť Billa.
"Daj si ešte." Podával mi asi už piaty pohárik . No ja už nevládzem . Dnes je toho na mňa až príliš veľa ,nezvládnem to.
"Nie nie ,už necem.." vytárala som zo seba a vtedy sa konečne zjavil. Bill sa pozeral zlostným pohľadom na mňa a Gustava ,ako do seba tlačíme . Teraz je správna príležitosť. Teraz to musím urobiť.
Chytila som sa okolo Gustavovho krku ,priblížila sa k nemu viac a pobozkala ho. Okrem alkoholického pachu z úst by bol bozk naprosto úžasný.
Gustav sa mi nechal a pustil pohárik ,ktorý práve zvieral v ruke na zem ,čo sa pohotovo rozbil. Nik si to však nevšímal . Pritlačil ma k pultu a ja som konečne otvorila očičká ,aby som zistila ,či nás Bill sleduje alebo nie.
SLEDUJE. Naštvane sa na nás díva . No jasne ,že si nemyslím ,že žiarli alebo čo... alebo hej? Nie .nie... Nežiarli ,lebo ma ani nepozná ,vlastne pozná ,ale vôbec sa mu nepáčim... Tak to je!
Keď sa prestal dívať ,znova som zatvorila oči ,ešte sa trochu pohrala z Gustavovým jazykom a pustila ho.
"A.. Joe." opito na mňa pozrel a ja som sa musela zasmiať ,nad tým ,ako sa kýval na mieste.
"Nič nehovor. Kde bývate ?" rukou som mu prešla k pásu a nižšieee ...
"Všetci chalani ,spíme u Kaulitzovcov ,za ten čas ,čo sme tuto v Magdeburgu." Vyšlo z neho a ja som len nadšene vyskočila.
"Ideme ?" pozrela som na neho záhadne a oblízla si pery.
"J.. jasne ,že ideme." Pobozkal ma ešte a ja som ho chytila za ruku. Tak sme spolu tackavo vyšli z klubu ,kde som hneď zbystrila na Toma a Niky ,ako si sedia na múriku a obidvaja všetok alkohol v sebe dávali vonku ... Čiže tykali ! :c)
"Čaw Tom. Ideme domov?" to sa Tom prestal nakláňať ,poutieral si ústa a pozrel na nás. Niky spravila to isté a veselo na mňa pozrela.
"Joeeeeeeeeeeeeeeeeee." zliezla z múrika a pribehla ku mne. Teda fuj.. smrdí...
"Joeeeeee." Vyskočil i Tom a obidvaja na mňa skočili. Ja som sa však neudržala na nohách a skotúľala sa na zem. Všetci traja sa rozosmiali a Gustav si potiahol ďalej od nás (dievčat) Toma.
Niečo si pošepkali a potom sa k nám dvom zase vrátili.
"Takže ideme do mňa domov." Vyhlásil Tom a my sme len nadšene vykríkli.
Tak ma Gustav znova chytil za ruku , Niky - Toma a tak sme odkráčali ,až k autobusovej zástavke ,kde sme asi hodinu museli čakať na autobus.
Keď konečne dorazil ,ako jediný sme sa tam vopchali a pekne nás odviezol až do Loitsche.
I keď cesta bola dosť drsná (Toma pár krát chytilo ... Tak to všetko vyšlo oknom ,alebo sa to zišlo i na smiacej sa Niky) ale každy to prežil a šťastne sme došli !
"A.. Joe." opito na mňa pozrel a ja som sa musela zasmiať ,nad tým ,ako sa kýval na mieste.
"Nič nehovor. Kde bývate ?" rukou som mu prešla k pásu a nižšieee ...
"Všetci chalani ,spíme u Kaulitzovcov ,za ten čas ,čo sme tuto v Magdeburgu." Vyšlo z neho a ja som len nadšene vyskočila.
"Ideme ?" pozrela som na neho záhadne a oblízla si pery.
"J.. jasne ,že ideme." Pobozkal ma ešte a ja som ho chytila za ruku. Tak sme spolu tackavo vyšli z klubu ,kde som hneď zbystrila na Toma a Niky ,ako si sedia na múriku a obidvaja všetok alkohol v sebe dávali vonku ... Čiže tykali ! :c)
"Čaw Tom. Ideme domov?" to sa Tom prestal nakláňať ,poutieral si ústa a pozrel na nás. Niky spravila to isté a veselo na mňa pozrela.
"Joeeeeeeeeeeeeeeeeee." zliezla z múrika a pribehla ku mne. Teda fuj.. smrdí...
"Joeeeeee." Vyskočil i Tom a obidvaja na mňa skočili. Ja som sa však neudržala na nohách a skotúľala sa na zem. Všetci traja sa rozosmiali a Gustav si potiahol ďalej od nás (dievčat) Toma.
Niečo si pošepkali a potom sa k nám dvom zase vrátili.
"Takže ideme do mňa domov." Vyhlásil Tom a my sme len nadšene vykríkli.
Tak ma Gustav znova chytil za ruku , Niky - Toma a tak sme odkráčali ,až k autobusovej zástavke ,kde sme asi hodinu museli čakať na autobus.
Keď konečne dorazil ,ako jediný sme sa tam vopchali a pekne nás odviezol až do Loitsche.
I keď cesta bola dosť drsná (Toma pár krát chytilo ... Tak to všetko vyšlo oknom ,alebo sa to zišlo i na smiacej sa Niky) ale každy to prežil a šťastne sme došli !