Ako som sa tak ďalej bozkávala s Tomom a Lisa na nás celá od krvi čumela , sa Bill a Marianne niekam spolu pobrali . (Táto veta mi príde ako z nejakej rozprávky :cD)
"Počuj Tom. Čo keby sme išli do kina?" navrhla som a pozorne ich sledovala ,ako spolu odchádzajú z telocvične. Asi neviem ,čo hovorím.
"No ak chceš ísť iba v tomto." Prešiel si ma pohľadom . Ja som mu miesto slov darovala buchnutie po hlave.
"Au ,kľud." Pošomral sa a znova si ma k sebe pritiahol viac.
"Tak o 8?" navrhujem ďalej.
"Fajn ,fajn." Prevrátil očami a tak mi podal svoju bundu ,aby sme už konečne s tadeto vypadli. Obliekla som sa a bez slov ,sme sa pobrali z telocvične.
"Večer ti bundu vrátim. Čaw." Pobozkala som ho na líce a vybrala som sa svojou cestou domov. Tom mi len zamával a tiež sa pobral domov.
"Počuj Tom. Čo keby sme išli do kina?" navrhla som a pozorne ich sledovala ,ako spolu odchádzajú z telocvične. Asi neviem ,čo hovorím.
"No ak chceš ísť iba v tomto." Prešiel si ma pohľadom . Ja som mu miesto slov darovala buchnutie po hlave.
"Au ,kľud." Pošomral sa a znova si ma k sebe pritiahol viac.
"Tak o 8?" navrhujem ďalej.
"Fajn ,fajn." Prevrátil očami a tak mi podal svoju bundu ,aby sme už konečne s tadeto vypadli. Obliekla som sa a bez slov ,sme sa pobrali z telocvične.
"Večer ti bundu vrátim. Čaw." Pobozkala som ho na líce a vybrala som sa svojou cestou domov. Tom mi len zamával a tiež sa pobral domov.
"WERA!" prvé slovíčko ,teda krik , ktorý som zastihla pri vstupe do môjho "milovaného" domu.
"Čo je?" znechutene som nasledovala hlas ,teda krik ,ktorý vychádzal z kuchyne.
"PREKVÁPKO!" vykríkol veselo otec ,až som sa zľakla. Teda jeho xicht...
"Čo .. čo robíš doma?" mal byť predsa v Berlíne.
"Prišiel som si po rodinu." Chcel ma objať ,lenže som mu uhla. Segra sa hneď po tomto výstupe zatvorila do svojej izby.
"Ako to myslíš?" zízala som na neho ďalej celá prekvapená a moje otvorené ústa to len doplňovali.
"Sťahujeme sa do Berlína." Povedal šťastne a moje ústa sa zatvorili.
"Čože? Že žartuješ ..." prekvapene i smutne som mu pozerala do očí. To snaď nemyslí vážne.
"No nežartujem. Kúpil som nám veľký domček. Máš tam dve izby a je tam i posilovňa ,ring ,proste všetko o čom si vždy snívala. Bude to úplne super. Môžeš sa tešiť!" nie! Nie... nieeeeeeeeeee. Bodaj by iba žartoval a nič s toho nemyslel vážne. Keby to nebola pravda ,iba hlúpy sen. Nemôžeme sa odtiaľto predsa odsťahovať . Veď tu mám Toma , Ajku a ostatných kámošov. Nemôžeme sa stadeto odsťahovať ,nemôžeme!
"Ale otec ja sa s tadeto odsťahovať nechcem. Do Berlína nejdem v žiadnom prípade!" nazúrene som sa posadila na stoličku ,oproti otcovi ,ktorý si práve zapálil cígo.
"Fajn. Takže si môžeš nájsť nejaký most ,kde sa usadíš ,zo školy ťa vyhodia a budeš doslova žobrať? To naozaj chceš?" e... e... nemám slov.
"To by si urobil svojej dcére?" urobila som na neho psie očká a chce sa mi naozaj revať.
"Je mi ľúto ,ale musíme sa odsťahovať. Chcem byť i s vami a nie každú noc spať sám v tom veľkom dome. Je mi to naozaj ľúto."
"Tebe nieje ľúto nič! Nehraj sa na niečo. Mam tu kamošov a narodila som sa tu. Nemôžeme s tadeto vypadnuť." Ďalej som protestovala.
" Ale musíme." Povedal kľudne.
"To teda nie! Kedy by si chcel odísť?" zatiaľ hovorím v jednotnom čísle.
"O týždeň. Ešte sa pobalíte ,vybavíme pár vecí a ideme." Hovoril z úsmevom na tvári. No zbohom. Nemám slov a radšej mlčím.
"Takže sa môžeme začať baliť." povedala veselo i matka a ja som sa na ňu znechutene pozrela.
"A tebe nevadí ,že stratíš kamarátky? Telocvičňu? Všetko..." vrhla som na ňu vražedný pohľad.
"Kamarátky su klebetnice ,takže nie. A čo sa týka tej telocvične... Doniesla sa mi taká správička o tebe !" a mam prúšvich. Už to vie.
"Naozaj a akú?" pozrela som na ňu nevinne.
"Čo mala znamenať tá bitka s Lisou ? A kde máš tričko? Skoro si ju zabila ,má vybité predné zuby! Nechápem ,ako som mohla vychovať takéto dievča!" vyšla na mňa akoby som Lisu naozaj zabila.
"Miláčik kľud. Chcem sa z Werou porozprávať osamote." Vyhnal matku ,otec. Mama hneď odišla do obývačky.
"Si fakt dobrá ,že si ju zmlátila ,kto to vlastne je?"
"Jedna barbínka ,ktorá si to naozaj zaslúži. Oco ,nesťahujme sa ,prosím." Zase psie očká.
"No..." to som sa nazúrené podvihla a odpakovala sa do svojej izby. Nechcem už žiadne vysvetlenia. Neznášam svoju šialenú rodinu. Neznášam.
"Čo je?" znechutene som nasledovala hlas ,teda krik ,ktorý vychádzal z kuchyne.
"PREKVÁPKO!" vykríkol veselo otec ,až som sa zľakla. Teda jeho xicht...
"Čo .. čo robíš doma?" mal byť predsa v Berlíne.
"Prišiel som si po rodinu." Chcel ma objať ,lenže som mu uhla. Segra sa hneď po tomto výstupe zatvorila do svojej izby.
"Ako to myslíš?" zízala som na neho ďalej celá prekvapená a moje otvorené ústa to len doplňovali.
"Sťahujeme sa do Berlína." Povedal šťastne a moje ústa sa zatvorili.
"Čože? Že žartuješ ..." prekvapene i smutne som mu pozerala do očí. To snaď nemyslí vážne.
"No nežartujem. Kúpil som nám veľký domček. Máš tam dve izby a je tam i posilovňa ,ring ,proste všetko o čom si vždy snívala. Bude to úplne super. Môžeš sa tešiť!" nie! Nie... nieeeeeeeeeee. Bodaj by iba žartoval a nič s toho nemyslel vážne. Keby to nebola pravda ,iba hlúpy sen. Nemôžeme sa odtiaľto predsa odsťahovať . Veď tu mám Toma , Ajku a ostatných kámošov. Nemôžeme sa stadeto odsťahovať ,nemôžeme!
"Ale otec ja sa s tadeto odsťahovať nechcem. Do Berlína nejdem v žiadnom prípade!" nazúrene som sa posadila na stoličku ,oproti otcovi ,ktorý si práve zapálil cígo.
"Fajn. Takže si môžeš nájsť nejaký most ,kde sa usadíš ,zo školy ťa vyhodia a budeš doslova žobrať? To naozaj chceš?" e... e... nemám slov.
"To by si urobil svojej dcére?" urobila som na neho psie očká a chce sa mi naozaj revať.
"Je mi ľúto ,ale musíme sa odsťahovať. Chcem byť i s vami a nie každú noc spať sám v tom veľkom dome. Je mi to naozaj ľúto."
"Tebe nieje ľúto nič! Nehraj sa na niečo. Mam tu kamošov a narodila som sa tu. Nemôžeme s tadeto vypadnuť." Ďalej som protestovala.
" Ale musíme." Povedal kľudne.
"To teda nie! Kedy by si chcel odísť?" zatiaľ hovorím v jednotnom čísle.
"O týždeň. Ešte sa pobalíte ,vybavíme pár vecí a ideme." Hovoril z úsmevom na tvári. No zbohom. Nemám slov a radšej mlčím.
"Takže sa môžeme začať baliť." povedala veselo i matka a ja som sa na ňu znechutene pozrela.
"A tebe nevadí ,že stratíš kamarátky? Telocvičňu? Všetko..." vrhla som na ňu vražedný pohľad.
"Kamarátky su klebetnice ,takže nie. A čo sa týka tej telocvične... Doniesla sa mi taká správička o tebe !" a mam prúšvich. Už to vie.
"Naozaj a akú?" pozrela som na ňu nevinne.
"Čo mala znamenať tá bitka s Lisou ? A kde máš tričko? Skoro si ju zabila ,má vybité predné zuby! Nechápem ,ako som mohla vychovať takéto dievča!" vyšla na mňa akoby som Lisu naozaj zabila.
"Miláčik kľud. Chcem sa z Werou porozprávať osamote." Vyhnal matku ,otec. Mama hneď odišla do obývačky.
"Si fakt dobrá ,že si ju zmlátila ,kto to vlastne je?"
"Jedna barbínka ,ktorá si to naozaj zaslúži. Oco ,nesťahujme sa ,prosím." Zase psie očká.
"No..." to som sa nazúrené podvihla a odpakovala sa do svojej izby. Nechcem už žiadne vysvetlenia. Neznášam svoju šialenú rodinu. Neznášam.
Už som to v sebe nemohla vydržať , uchmatla som mobil a zavolala Ajke.
"Čo je?" podvihla unavene. Vie ,že jej volám a na tu hádku pre Andyho ,určite nezabudla. Ale je to moja najka a musím jej všetko vytárať.
"Iva sťahujem sa!" povedala som zo slzami.
"Čože? Kam? Kedy? A vie o tom Tom?" vyšla na mňa z veľa otázkami a tak som jej to všetko vysvetlila.
Ach Tom... Ako to zoberie Tom? Čo ak to zoberie veľmi dobre ,a čo ak veľmi zle?
Mám mu zavolať ,alebo mu to povedať pred filmom? Bože čo mám robiť?
No nič ,teraz mu radšej nezavolám ,poviem mu to v kine.
Tak som si ľahla na posteľ a zatvorila oči.
"Čo je?" podvihla unavene. Vie ,že jej volám a na tu hádku pre Andyho ,určite nezabudla. Ale je to moja najka a musím jej všetko vytárať.
"Iva sťahujem sa!" povedala som zo slzami.
"Čože? Kam? Kedy? A vie o tom Tom?" vyšla na mňa z veľa otázkami a tak som jej to všetko vysvetlila.
Ach Tom... Ako to zoberie Tom? Čo ak to zoberie veľmi dobre ,a čo ak veľmi zle?
Mám mu zavolať ,alebo mu to povedať pred filmom? Bože čo mám robiť?
No nič ,teraz mu radšej nezavolám ,poviem mu to v kine.
Tak som si ľahla na posteľ a zatvorila oči.
No a je 8! Môžem vyraziť . Radšej som sa namaľovala len slabučko ,aby som potom nešla z rozmazaným xichtom domov ,od sĺz.
"Čaw." Pozdravila som ho smutne.
"Ahoj láska." Pobozkal ma . Ehm.. no... Nieje to čudné???
Bez slov som ho chytila za ruku a ťahala ho k veľkej nástenke ,kde boli vylepené plagáty z filmami ,ktoré dnes premiétajú.
Po dlhom uvažovaní sme si vybrali nejaký horor.
Počas neho som sa celý čas držala Toma ako kliešť. Nepúšťala som ho preto ,že sa bojím ,ale preto ,že som s ním v kine možno posledný krát. Už o týždeň možno odchádzame a ja ho už nikdy neuvidím. Už len čo nato pomyslím ,lepím sa k nemu viac a viac .
Keď už konečne skončil tento "nudný" horor ,vybrala som sa s Tomom do parku ,kde som mu minule urobila tú nezabudaťeľnú šou .
Nádych a ideš!
"Čaw." Pozdravila som ho smutne.
"Ahoj láska." Pobozkal ma . Ehm.. no... Nieje to čudné???
Bez slov som ho chytila za ruku a ťahala ho k veľkej nástenke ,kde boli vylepené plagáty z filmami ,ktoré dnes premiétajú.
Po dlhom uvažovaní sme si vybrali nejaký horor.
Počas neho som sa celý čas držala Toma ako kliešť. Nepúšťala som ho preto ,že sa bojím ,ale preto ,že som s ním v kine možno posledný krát. Už o týždeň možno odchádzame a ja ho už nikdy neuvidím. Už len čo nato pomyslím ,lepím sa k nemu viac a viac .
Keď už konečne skončil tento "nudný" horor ,vybrala som sa s Tomom do parku ,kde som mu minule urobila tú nezabudaťeľnú šou .
Nádych a ideš!
"Tom musím ti niečo povedať." Hneď po týchto slovách ma objal. Neviem prečo ,ale príde mi taký čudný. Všimli ste si ,že ma privítal slovami "ahoj láska" a stále sa ku mne tak nežne správa. Odkedy sme spolu ,tak chcel iba sex a dnes... dnes je fakt čudný!
"Aj ja ti musím niečo povedať." Hovorí to celkom veselo.
"Tak teda hovor prvý." No určite to bude niečo oveľa šťastnejšie ako to moje "Sťahujeme sa"
Tom ma však miesto slov pobozkal . "Ľúbim ťa." pošeptal mi po vášnivom bozku... čo? Čo to povedal? Je chorý? Ma horúčku? Predávkoval sa? Niekto mu zomrel? Snaď sa mi to iba zdalo...
"Si v poriadku? Čo si pobral?" dala som mu ruku na čelo ,no horúčku nemá.
"Nič mi nieje. Som okey. Viem ,že to je pre teba čudné ,ale dosť to zaskočilo i mňa. Tie dve slovíčka som si cvičil asi hodinu . Poviem ti ,je to fuška ti to povedať ,ale cítim to . Konečne cítim to ,o čom mi Bill dlhé noci rozprával. Sám neviem ,ako to je možné ,ale... Wau." Celý ten čas mi pozeral do očí a ja cítim ,že mi neklame a hovorí to otvorene. Naozaj ma ľúbi?
Tom ty si mi to teraz urobil naozaj ľahšie ,veľmi pekne ti ďakujem.
:ć( Magor!
"Aj ja ti musím niečo povedať." Hovorí to celkom veselo.
"Tak teda hovor prvý." No určite to bude niečo oveľa šťastnejšie ako to moje "Sťahujeme sa"
Tom ma však miesto slov pobozkal . "Ľúbim ťa." pošeptal mi po vášnivom bozku... čo? Čo to povedal? Je chorý? Ma horúčku? Predávkoval sa? Niekto mu zomrel? Snaď sa mi to iba zdalo...
"Si v poriadku? Čo si pobral?" dala som mu ruku na čelo ,no horúčku nemá.
"Nič mi nieje. Som okey. Viem ,že to je pre teba čudné ,ale dosť to zaskočilo i mňa. Tie dve slovíčka som si cvičil asi hodinu . Poviem ti ,je to fuška ti to povedať ,ale cítim to . Konečne cítim to ,o čom mi Bill dlhé noci rozprával. Sám neviem ,ako to je možné ,ale... Wau." Celý ten čas mi pozeral do očí a ja cítim ,že mi neklame a hovorí to otvorene. Naozaj ma ľúbi?
Tom ty si mi to teraz urobil naozaj ľahšie ,veľmi pekne ti ďakujem.
:ć( Magor!
Autor: Werča