close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

"Daj tie pracky preč" XVI.

6. ledna 2007 v 14:08 | Werča |  ╬"Daj tie pracky preč"
,,Ehmm.." ozvalo sa odniekiaľ . Vôbec ma nezaujíma odkiaľ ,predsa spím ďalej nie?
,,Tom." Niekto na neho položil ruku a ja som už musela otvoriť viečka ,aby som videla na tú ,alebo toho neznámeho.
,,Aaaa... Pani Kaulitzová." Hneď som dala Tomovu ruku preč ,z môjho pásu a šikovne a zároveň som i uľakane vstala z pohovky. Tom sa ešte natiahol ,ale po dlhom trasení sa zobudil i on. Opravila som si tričko a vlasy a pozorne som sledovala pani Kaulitzovú ,ako hľadí na Toma.
,,Čaw ma... MAMI!" to "mami" tak zajačal ,až som sa zľakla.
,,Ty.. ty... si nás videla??" hovoril vystrašene a opravoval pohovku a deku na nej.
,,Videla som iba ako si hlasito odfukujete a pekne obímate. Tom máme dôležitý rozhovor. KUCHYŇA!" zavelila a vybrala sa do kuchyne. Tom na mňa len zhrozene pozrel a ja už tuším ,že niečo nieje okay.
Tak som si sadla na chvíľku na pohovku ,lenže ja a moja zvedavosť... No musela som si vypočuť ich rozhovor:
,,Tom niečo som ti o dievčatách v tomto dome povedala!" jačala na neho ako divá.
,,Ja viem mami ,ale ona nemá kde bývať... a je to moja baba. Ľúbim ju mami... vieš zaspali sme ,pri..." to nakukol do obývačky na telku (chválabohu mňa si nevšimol) ... ,,Pri peknej rozprávke. Nič nebolo. Fakt!" nevinne sa usmial. Ach pani Kaulitzová ,prísť tak skôr ...
,,To dievča poznám. Jej otec je podnikateľ a matka zástupkyňa telocvične. Prosím ťa neklam mi! Su bohatý ,a žeby nemala kde bývať sa mi to zrovna nezdá. Poznám celu jej rodinu!" fakt? Aha... spomínam si ,že ako malej mi nosila super lízatka... Mňam ,mňam!
,,Prepáč mami. Že som ti to prvé zaklamal... ale... no fakt nič nebolo! Inak by sme nespali asi tu na pohovke!" pogúlil očami a už to vyzerá ,že sa vracajú ... musím zaujať zase svoje miesto (pohovka)
,,Tak fajn ,ale už nikdy viac." To už sa vracali.
,,Tak idem na nákupy a kde je Bill?" otočila sa na mňa ,akoby som bola veštkyňa.
,,Z... Kamarátkou!" zastal sa ako naozajstný brat! No ty vole!
,,Fajn. Čaw." Pobozkala ho na líce a zmizla z domu.
Hneď po tom si Tom unavene ľahol na pohovku ,vedľa môjho zadku a spokojne si vyfúkol.
"Ty vole tá mi dá zabrať." Pohladil ma po stehne a uchmatol si ovládač.
,,A to ti nič nepovedala ,že by sme mali byť v škole?" zasmiala som sa. Pane bože ,veď dnes je škola!
,,Čo? Dnes je škola... do riti!" rozbehol sa najväčšou rýchlosťou do svojej izby a ja som si rýchlo hľadala druhú botasku. Ako sme len mohli zabudnúť na školu? Na tu debilnú školu? Ach...
,,Ideme!" vyhlásil ,keď sa vrátil z izby ,s taškou a kompletne oblečení. Ja som však stále hľadala moju botasku.
,,Kurva kde je?" jačala som na celý dom.
,,To ja neviem ,skús kuchyňu!" kuchyňu? To sa zbláznil? Veď som u nich v živote v kuchyni nebola! Ale predsa len som sa tam išla kuknúť. A predsa tu je! Rýchlo som sa obula a padala domov. Tom išiel zo mnou ...
,,Pohni si ,jo?" ostal stáť pred domom a ja som čo najrýchlejšie vpadla do domu ,do izby a rýchlo som sa prezliekla a upravila. Iba trochu ,lebo na ostatné nemáme čas.
,,Konečne." Skákal na jednom mieste ako postihnutý zajac a konečne sme vyrazili do školy.
,,Koľko je vlastne hodín?" spýtala som sa uprostred cesty.
,,No 8!" aaa to už začala hodina.
,,Čo máme prvé?" dychčala som.
,,Neviem! Ale všimla si si ,že nemáš batoh?" to som sa zastavila zo smiechom. Tom sa musel smiať tiež. Myslím na všetko ,ale tašku som si zabudla.
,,Vieš čo? Môžem sa vysrať na tašku! Hlavné je ,že v škole som!" vyplazila som na neho jazyk a ďalej sme pokračovali ruka v ruke ,ako pááárik!
Veselo sme vstúpili do školy ,i keď asi 20 minút meškáme ... Tom sa oprel unavene o skrinku a čakal dokiaľ nezazvoní. Ja som si sadla na zem ,vedľa neho ,kde stál a hrala som sa s prsteňom.
,,Ako im to vysvetlíme?" prerušil ticho.
,,Čo také?"
,,No to ,že sme neprišli na čas do školy a k tomu SPOLU!" no to "spolu" tak odporne zvíraznil.
,,No povieme im pravdu." To som sa už postavila a pritlačila som sa viac k Tomovi.
,,Si si tím istá?" pozrel mi úprimne do očí.
,,Jasne že som." zahryzla som si do spodnej pery a jemne som ruku ťahala po jeho hrudi ,až k rozkroku ,čo s Tomom hrozne otriaslo.
,,Poď sem." pritisol si ma k sebe bližšie a chytil ma za zadok. Len tak sme sa na seba dívali a hladili sa (Ja jeho po hrudi a on mňa po zadošku xD) No to už zazvonilo a tak sme sa od seba museli odtiahnuť ,aby nás niekto nenačapal. Hneď sme zbadali riaditeľku a to sme padali do triedy.
Nikto tam však nebol! Totiž... do riti ,veď máme telesnu!!!
Rýchlo som si uchmatla vrecuško a bežala s Tomom do šatní. Tam sme sa už museli naozaj rozdeliť .
,,Kde si do riti bola celý večer?" hneď na mňa vyšla Ajka. Ach a je to tu! Veľke vypočúvanie! To bude...
,,No s Tomom predsa. Veď som ti to vravela!" hodila som vrecuško na lavičku ,kde som sa ihneď začala prezliekať.
,,Aha. A na Emu si sa vykašľala ,čo? Vieš čo? Veď ona ťa teraz neznáša!!!" no ty vole! Tak to ma podržte!
,,Pekná novinka. Viem čo sa včera stalo ,tak mi tu nedohováraj. A ak ste vy dve také kamošky ,tak choď za ňou a nie za mnou!" tak to som asi hovoriť nemala...
,,Jasne ,teraz sa na mňa už môžeš vysrať. Chodiš predsa s Kaulitzom !" to už hovorila zo slzami v očiach a všetky dievčatá ,čo boli v šatni sa na nás začudovane dívali. Teda aspoň na mňa. Videla som v nich nenávisť . Veľku nenávisť. Som mrtva!
,,Ale to... To nieje pre Kaulitza!" bránila som sa a po líci mi stekala slza za slzou.
,,Ale je! Ema s nim... ehm.. spala! A ty si ju pekne zradila a chodiš s ním!" to už stíšila hlas.
,,Ako som mala ja vedieť ,že z nim spala? Som ja azdaj veštkyňa?!" utrela som si slzy. Tak toto som ešte za 17 rokov nezažila. Od kedy poznám Ajku (od narodenia) som sa z ňou ešte nikdy takto nehádala.
,,Nie to niesi!"
,,Tak čo potom?! Vieš on ju iba využil ako všetky! A mňa si vybral mňa ľúbi! Čo považujem za pokrok. Tak sa drž dole a choď si za Emou alebo Billom ,ak ti tak vadím." Bože! Mam taku podrezanú papuľu ,žeby som si ju najradšej zalepila.
,,Fajn. Neviem ,čo ma na tebe také zaujalo! Veď si iba debilná , namyslená mrcha ,ktorá musí mať vždy to čo chce inak budu padať hlavy. A to by mali vedieť všetci v tejto škole a triede!" ešte sa jej spustila slza a odišla zo šatne. Tak to sa teraz hrozne neznášam. Chcem zomrieť! Hrozne! Hrozne!
Zo slzami som sa posadila na lavičku a ďalej som revala. To bola moja prvá a zároveň i posledná hádka v mojom živote z Ajkou. Už ku mne nikdy neprehovorí ,už sa na mňa ani nepozrie. Za moje debilé slová. Vlastne ... Ona ma pravdu! Vždy mala pravdu... Neznášam sa!
,,Teraz si spokojná?" prišla ku mne nafúkane Karol. Ja som si len rýchlo utrela slzy a pozrela som na ňu vražedným pohľadom.
,,Vypadni a neozívaj sa ku mne ! Si úboha!" to som jej nechcela povedať ,ale ... Proste som k nej taká ,a nikdy sa to nezmení.
,,Viac úbohejšia ako ty niesom!" s tím sa odo mňa oddialila.
Ja si asi niečo spravím! Veď môj život bez Ajki nemá zmysel.
Tak som sa pozbierala a vyšla som zo šatne. Kde je??? Kde zmizla?
Autor: Werča
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama