Zobudila som sa až v nemocnici ,ako ma niekto fackoval. Okolo mňa bolo snaď 5 sestričiek a 3 doktori.
"Ahoj." chcela som si pretrieť oči ,ale v tom mi bránili nejaké kábliky pripojené na mojich rukách.
"Čo sa tu tu deje?" obzrela som sa. Tom tu nieje.
"Tom? Tom kde si?" panikárila som. V tom medzi doktorovo vtrhol Tom a chytil ma za ruku. Z toho všetkého ma však zase prebrali tie hrozné bolesti.
"Au ,auuuu." Zasyčala som.
"Fajn slečna. Potrebujeme aby ste ho vytlačili vonku. Skúste pomaly dýchať." Povedal mi jeden z doktorov . Ja som len pozrela na Toma ,ktorý bol celý bledý. Tak som začala z hlboka dýchať.
"Dýchajte." To začal dýchať i Tom . No mne to dýchanie nejako nepomáhala ,skôr tie bolesti ešte pribúdali.
"Teraz tlačte." Zakričala jedna zo sestričiek. Zase som pozrela na Toma ,ktorý nabral už modrú farbu. Vidno že mu to všetko nerobí dobre.
"Budeš pri mne?" vyšlo zo mňa.
"Jasne ,neopustím ťa." Stlačil mi silno ruku. To som silno , na povel sestričky ,pár krát zatlačila a to som už Tomovu ruku necítila. Bolo počuť len nejaký buchot a nič viac.
V tom som ale začula detský plač a posledné slová doktora "Je to chlapec" v tom som si už naposledy vydýchla a znova zaspala.
"Ahoj." chcela som si pretrieť oči ,ale v tom mi bránili nejaké kábliky pripojené na mojich rukách.
"Čo sa tu tu deje?" obzrela som sa. Tom tu nieje.
"Tom? Tom kde si?" panikárila som. V tom medzi doktorovo vtrhol Tom a chytil ma za ruku. Z toho všetkého ma však zase prebrali tie hrozné bolesti.
"Au ,auuuu." Zasyčala som.
"Fajn slečna. Potrebujeme aby ste ho vytlačili vonku. Skúste pomaly dýchať." Povedal mi jeden z doktorov . Ja som len pozrela na Toma ,ktorý bol celý bledý. Tak som začala z hlboka dýchať.
"Dýchajte." To začal dýchať i Tom . No mne to dýchanie nejako nepomáhala ,skôr tie bolesti ešte pribúdali.
"Teraz tlačte." Zakričala jedna zo sestričiek. Zase som pozrela na Toma ,ktorý nabral už modrú farbu. Vidno že mu to všetko nerobí dobre.
"Budeš pri mne?" vyšlo zo mňa.
"Jasne ,neopustím ťa." Stlačil mi silno ruku. To som silno , na povel sestričky ,pár krát zatlačila a to som už Tomovu ruku necítila. Bolo počuť len nejaký buchot a nič viac.
V tom som ale začula detský plač a posledné slová doktora "Je to chlapec" v tom som si už naposledy vydýchla a znova zaspala.
Keď som konečne otvorila oči nado mnou sa nadkláňal Bill s Ajkou celý šťastný s kyticami bielých ruží.
"Kde je Tom?" šepla som.
"No Tom... On odpadol ,tak teraz leží u sestričky ,ale bude v poriadku ,len sa mu trošku zatočila hlava." Povedal Bill celý červený.
"Všimla som si ,že nejak menil tie farby." Zasmiala som sa.
"A kde je ???" obzrela som sa po izbe ,no dieťatko a ani nič podobné som nezbadala.
"No v miestnosti pre kojencov. Zachvíľku by ti ho mali priviesť." Povedala Ajka
"A kde je Sendy ???" obzrela som sa.
"No Sendy je ešte doma ... Povedala že príde neskôr . Moja veď je ešte len 7 ráno." Pohladila ma po tvári.
"Ja ho už chcem vidieť." Chcela som vstať ,lenže nejak to nejde.
"Hej hej ,ešte nie." Podržala ma Ajka. To som sa vrátila do spätnej polohy a rozmýšľala som nad tým ,ako asi tak môže vyzerať.
"Ták mamička ,tu máte svojho synčeka." Vošla do izby sestrička z malým dieťatkom v náruči . Mál bielu čiapočku a modré dupačky.
To mi ho sestrička vložila do náručia. Aspoň že viem ,ako ho dobre držať ,pretože som vyrastala zo ségrou o ktorú som sa musela starať.
"Ten je nádherny." Vyšlo z Billa a chytil ho za malú ručičku. Tie pršteky mal tak hrozne krásne a malinké ,až sa ich bojim dotknúť. A ten noštek ,tak hrozne malinký. Je taký nádherný. Moje dieťa ... Môj syn!
"Bill aj ja chcem dieťa." Hladila ho po tváričke Ajka. Bill na ňu pozrel len z úsmevom a naďalej sa hral z prštekmi.
"A aké mu vlastne dáme meno?" spýtal sa Bill.
"To ja neviem ,to tu potrebujeme ocka." Usmiala som sa. Nemôžem spustiť oči s toľkej krásy a nevinnosti. Ďalej sme všetci traja na neho zízali.
V tom do izby vstúpil ešte stále bledý Tom a jedno oko mal zatvorené.
"Ahoj." pretrel si oči. Hrozne sa motal a mala som strach ,že každú chvíľu si rozbije hubu.
"E..." zastavil sa keď zbadal ,čo za malé mam v náruči. To chvíľu ostal stáť na mieste z otvorenou papuľkou no potom sa znova zvalil na zem.
"Toom." Mával mu rukou pred očami Bill. Tom mal totiž otvorené oči i ústa.
"Nemôžem uveriť ...." hovoril. Bill sa na neho usmial a pomohol mu vstať.
Tak prišli k mojej posteli ,kde Toma ,Bill posadil.
"Je to naozaj on?" pozrel na mňa Tom psími očičkami.
"Áno je. Je to chlapček ,tak ako si sníval." Chytil som ho za ruku. Tom sa na neho nemohol vynadívať.
"Tak ahoj... Ja som Tom ,tvoj ocko." Podal mu ruku . Malý sa len pošomral.
"On je nádherný." Pozrel na mňa .
"Ako sa bude volať?" spýtala sa Ajka.
"No nech mamička rozhodne." Pobozkal ma na líce.
"No ja neviem. Dúfala som ,že ty mi pomôžeš." Pozrela som na neho.
"Hmmm... Ja naozaj neviem!" zamyslel sa.
"A čo tak Jerry?" odpovedal Bill otázkou. Teda ten vie nádherne meno a mlčí celý ten čas?
"Myslím ,že Jerry je úžasne." Prikývla som.
"To si myslím aj ja. Tak fajn ,bude sa volať Jerry." Zavelil Tom a všetci sme sa na neho znova zadívali. Tak sme ho všetci postupne vybozkávali a zase sa na neho dívali :D
No to už si po neho prišla sestrička ,takže sme jej ho dali ,aby sa nám o neho pekne postarala
"Kde je Tom?" šepla som.
"No Tom... On odpadol ,tak teraz leží u sestričky ,ale bude v poriadku ,len sa mu trošku zatočila hlava." Povedal Bill celý červený.
"Všimla som si ,že nejak menil tie farby." Zasmiala som sa.
"A kde je ???" obzrela som sa po izbe ,no dieťatko a ani nič podobné som nezbadala.
"No v miestnosti pre kojencov. Zachvíľku by ti ho mali priviesť." Povedala Ajka
"A kde je Sendy ???" obzrela som sa.
"No Sendy je ešte doma ... Povedala že príde neskôr . Moja veď je ešte len 7 ráno." Pohladila ma po tvári.
"Ja ho už chcem vidieť." Chcela som vstať ,lenže nejak to nejde.
"Hej hej ,ešte nie." Podržala ma Ajka. To som sa vrátila do spätnej polohy a rozmýšľala som nad tým ,ako asi tak môže vyzerať.
"Ták mamička ,tu máte svojho synčeka." Vošla do izby sestrička z malým dieťatkom v náruči . Mál bielu čiapočku a modré dupačky.
To mi ho sestrička vložila do náručia. Aspoň že viem ,ako ho dobre držať ,pretože som vyrastala zo ségrou o ktorú som sa musela starať.
"Ten je nádherny." Vyšlo z Billa a chytil ho za malú ručičku. Tie pršteky mal tak hrozne krásne a malinké ,až sa ich bojim dotknúť. A ten noštek ,tak hrozne malinký. Je taký nádherný. Moje dieťa ... Môj syn!
"Bill aj ja chcem dieťa." Hladila ho po tváričke Ajka. Bill na ňu pozrel len z úsmevom a naďalej sa hral z prštekmi.
"A aké mu vlastne dáme meno?" spýtal sa Bill.
"To ja neviem ,to tu potrebujeme ocka." Usmiala som sa. Nemôžem spustiť oči s toľkej krásy a nevinnosti. Ďalej sme všetci traja na neho zízali.
V tom do izby vstúpil ešte stále bledý Tom a jedno oko mal zatvorené.
"Ahoj." pretrel si oči. Hrozne sa motal a mala som strach ,že každú chvíľu si rozbije hubu.
"E..." zastavil sa keď zbadal ,čo za malé mam v náruči. To chvíľu ostal stáť na mieste z otvorenou papuľkou no potom sa znova zvalil na zem.
"Toom." Mával mu rukou pred očami Bill. Tom mal totiž otvorené oči i ústa.
"Nemôžem uveriť ...." hovoril. Bill sa na neho usmial a pomohol mu vstať.
Tak prišli k mojej posteli ,kde Toma ,Bill posadil.
"Je to naozaj on?" pozrel na mňa Tom psími očičkami.
"Áno je. Je to chlapček ,tak ako si sníval." Chytil som ho za ruku. Tom sa na neho nemohol vynadívať.
"Tak ahoj... Ja som Tom ,tvoj ocko." Podal mu ruku . Malý sa len pošomral.
"On je nádherný." Pozrel na mňa .
"Ako sa bude volať?" spýtala sa Ajka.
"No nech mamička rozhodne." Pobozkal ma na líce.
"No ja neviem. Dúfala som ,že ty mi pomôžeš." Pozrela som na neho.
"Hmmm... Ja naozaj neviem!" zamyslel sa.
"A čo tak Jerry?" odpovedal Bill otázkou. Teda ten vie nádherne meno a mlčí celý ten čas?
"Myslím ,že Jerry je úžasne." Prikývla som.
"To si myslím aj ja. Tak fajn ,bude sa volať Jerry." Zavelil Tom a všetci sme sa na neho znova zadívali. Tak sme ho všetci postupne vybozkávali a zase sa na neho dívali :D
No to už si po neho prišla sestrička ,takže sme jej ho dali ,aby sa nám o neho pekne postarala
"Tak myslím ,že už pôjdeme sme tu boli celú noc." Zívol si Bill. Ajka len prikývla. Tak sme sa rozlúčili a oni odišli.
"Tak mamička." Ľahol si ku mne Tom. Tieto postele su hrozne úzke ,tak neviem ako sa ku mne natisol.
"Tak otecko." To sme sa obaja začali rehliť ,čo skončilo bozkávaním.
"Prepáč že som pri tebe nebol." Ospravedlnil sa.
"Nevadí aj tak som nič nevnímala." Zasmiala som sa.
"Dnes zariadím tú izbičku ,bude to jeho raj!" zahryzol sa do spodnej pery.
"To sa už teším ,keď to uvidím ,ale ..." v tom ma prerušil doktor zo sestričkou.
"Ahojte mlady párik. Potreboval by som hovoriť zo slečnou ,ak dovolíš mladý muž." Pobúchal slabo Toma po pleci a Tom sa na neho vyhukane pozrel.
"Tak fajn. Ahoj ,dnes večer určite prídem." Pobozkal ma a zdúchol.
"Tak mamička." Ľahol si ku mne Tom. Tieto postele su hrozne úzke ,tak neviem ako sa ku mne natisol.
"Tak otecko." To sme sa obaja začali rehliť ,čo skončilo bozkávaním.
"Prepáč že som pri tebe nebol." Ospravedlnil sa.
"Nevadí aj tak som nič nevnímala." Zasmiala som sa.
"Dnes zariadím tú izbičku ,bude to jeho raj!" zahryzol sa do spodnej pery.
"To sa už teším ,keď to uvidím ,ale ..." v tom ma prerušil doktor zo sestričkou.
"Ahojte mlady párik. Potreboval by som hovoriť zo slečnou ,ak dovolíš mladý muž." Pobúchal slabo Toma po pleci a Tom sa na neho vyhukane pozrel.
"Tak fajn. Ahoj ,dnes večer určite prídem." Pobozkal ma a zdúchol.
"Čo potrebujete?" spýtala som sa. To si obaja sadli a v niečom listovali. Som teda zvedavá ,čo to bude! :)
Autor: Werča