Tak a som zase tu. Vo veľkom Berlíne a zase bez Toma.
"Tak vystupovať ,si zase doma dcérenka." Tak to ma už prestáva baviť.
"Nehrajte sa tu na niečo ... Povedzte mi radšej prečo ste ma zobrali zase domov. Už vám nevadí moje dieťa? To že som brala drogy a pila?" vyšla som na nich naštvane ,zatiaľ čo otec vyberal môj kufor .
"Tak už dosť. Chceš vedieť prečo? Aby sme ťa vychovali a vrátili ťa späť tam ,kde si začínala. Ani nevieš ,ako si nám chýbala a báli sme sa o teba." Povedala matka dosť úprimne ,až by som jej uverila.
"Pravdu prosím." zamračila som sa.
"Až vo vnútri." Otvorili mi dvere a ja som vošla. Teda vôbec sa to tu nezmenilo. Hneď som zbadala segru ,ako čumí nezaujímavo na telku.
"Ahoj." Pozdravila som ju. To sa na mňa otočila a uvidela som na jej tvári veľkú modrinu.
"Čo sa ti to stalo?" pribehla som k nej a objala ju. V tejto chvíľi mi napadlo len to ,ako mi Nina (ségra ) pomohla ukradnúť tie prachy. Oni na to určite prišli a tak ju zbili. Tak toto im nedarujem.
"Ale nič. Len som spadla." Pozrela na rodičov a ja tiež. Mala som sto chutí ich zabiť zato ,čo jej spravili. Veď ona za nič nemôže ,to len ja.
"Tak toto ti neverím. Ani vám neverím ,tú vaše "milú" verziu. Nehrajte tu na mňa niečo." Vykríkla som.
"Tak fajn. Chcela si pravdu tak ti ju teda povieme. Vieme o všetkom čo si spravila. Celý tvoj život sme sledovali. Keď si bola i u tej hnusáčky . Keď si prišla tu a povedala Nine ,aby ukradla naše prachy. Sledovali sme ťa i keď si bola v Magdeburgu. Až potom nám zavolala Simone a tak sme po teba šli. Nemohli sme už počúvať akým životom žiješ. Nemohol som ťa nechať s tým chalanom a vychovať dieťa ktoré čakáš takým životom. Hneď po narodení nájdeme nejakú pestúnku a ty pôjdeš študovať. Bez tej feťačky si už v bezpečí." To som sa neovládla a otcovi vrazila. Za to ako nazýva Sendy a za tie odporné slova.
"S tohto domu sa nepohneš ani na krok." Povedala matka a silno ma chytila za ruku. Ja som sa jej len vytrhla z hnevom v očiach.
"Nikdy tu s vami neostanem. Som už dospelá a ja rozhodujem čo bude ďalej. Vy sa dajte vypchať. A ak ju budete ďalej mlátit za to ,čo nikdy neurobila ,zahlásim vás." Povedala som vyhrozne.
"Si iba myslíš ,mladá dáma." Postrčila do mňa matka. To som nevydržala a vrazila i jej ,čo mi pohotovo vrátila.
"Čo si o sebe myslíš? Že si môžeš robiť čo chceš? Že len tak si otehotnieš ,utečieš s ňou do Magdeburgu a budeš si žiť s Tomom Kaulitzom?" kričala na mňa.
"Vieš čo? Dlho tu nebudem a toto si zapíšťe !!!! Nikdy ma nebudete ovládať a to vám sľubujem." Chytila som Ninu za ruku a zatvorila sa z ňou vo svojej izbe.
"Sestrička." Objala som ju zo slzami.
"Kedy na to prišli?" utrela som jej slzy.
"Asi pre mesiacom ... Nechcela som sa im priznať ,lenže videli ,že prachy zmizli a ten čo ťa sledoval ,videl ako vchádzaš domov. Prepáč." objala ma.
"Ty za nič nemôžeš. Sľubujem ,že ak ti ešte ublížia ,pôjdu obaja za mreže." Pobozkala som ju na líce.
To sme si obe ľahli na posteľ a zhovárali sa o všetkom ,čo sme za tie dve mesiace zažili.
"Tak vystupovať ,si zase doma dcérenka." Tak to ma už prestáva baviť.
"Nehrajte sa tu na niečo ... Povedzte mi radšej prečo ste ma zobrali zase domov. Už vám nevadí moje dieťa? To že som brala drogy a pila?" vyšla som na nich naštvane ,zatiaľ čo otec vyberal môj kufor .
"Tak už dosť. Chceš vedieť prečo? Aby sme ťa vychovali a vrátili ťa späť tam ,kde si začínala. Ani nevieš ,ako si nám chýbala a báli sme sa o teba." Povedala matka dosť úprimne ,až by som jej uverila.
"Pravdu prosím." zamračila som sa.
"Až vo vnútri." Otvorili mi dvere a ja som vošla. Teda vôbec sa to tu nezmenilo. Hneď som zbadala segru ,ako čumí nezaujímavo na telku.
"Ahoj." Pozdravila som ju. To sa na mňa otočila a uvidela som na jej tvári veľkú modrinu.
"Čo sa ti to stalo?" pribehla som k nej a objala ju. V tejto chvíľi mi napadlo len to ,ako mi Nina (ségra ) pomohla ukradnúť tie prachy. Oni na to určite prišli a tak ju zbili. Tak toto im nedarujem.
"Ale nič. Len som spadla." Pozrela na rodičov a ja tiež. Mala som sto chutí ich zabiť zato ,čo jej spravili. Veď ona za nič nemôže ,to len ja.
"Tak toto ti neverím. Ani vám neverím ,tú vaše "milú" verziu. Nehrajte tu na mňa niečo." Vykríkla som.
"Tak fajn. Chcela si pravdu tak ti ju teda povieme. Vieme o všetkom čo si spravila. Celý tvoj život sme sledovali. Keď si bola i u tej hnusáčky . Keď si prišla tu a povedala Nine ,aby ukradla naše prachy. Sledovali sme ťa i keď si bola v Magdeburgu. Až potom nám zavolala Simone a tak sme po teba šli. Nemohli sme už počúvať akým životom žiješ. Nemohol som ťa nechať s tým chalanom a vychovať dieťa ktoré čakáš takým životom. Hneď po narodení nájdeme nejakú pestúnku a ty pôjdeš študovať. Bez tej feťačky si už v bezpečí." To som sa neovládla a otcovi vrazila. Za to ako nazýva Sendy a za tie odporné slova.
"S tohto domu sa nepohneš ani na krok." Povedala matka a silno ma chytila za ruku. Ja som sa jej len vytrhla z hnevom v očiach.
"Nikdy tu s vami neostanem. Som už dospelá a ja rozhodujem čo bude ďalej. Vy sa dajte vypchať. A ak ju budete ďalej mlátit za to ,čo nikdy neurobila ,zahlásim vás." Povedala som vyhrozne.
"Si iba myslíš ,mladá dáma." Postrčila do mňa matka. To som nevydržala a vrazila i jej ,čo mi pohotovo vrátila.
"Čo si o sebe myslíš? Že si môžeš robiť čo chceš? Že len tak si otehotnieš ,utečieš s ňou do Magdeburgu a budeš si žiť s Tomom Kaulitzom?" kričala na mňa.
"Vieš čo? Dlho tu nebudem a toto si zapíšťe !!!! Nikdy ma nebudete ovládať a to vám sľubujem." Chytila som Ninu za ruku a zatvorila sa z ňou vo svojej izbe.
"Sestrička." Objala som ju zo slzami.
"Kedy na to prišli?" utrela som jej slzy.
"Asi pre mesiacom ... Nechcela som sa im priznať ,lenže videli ,že prachy zmizli a ten čo ťa sledoval ,videl ako vchádzaš domov. Prepáč." objala ma.
"Ty za nič nemôžeš. Sľubujem ,že ak ti ešte ublížia ,pôjdu obaja za mreže." Pobozkala som ju na líce.
To sme si obe ľahli na posteľ a zhovárali sa o všetkom ,čo sme za tie dve mesiace zažili.
3 dlhé mesiace som prežila vo svojej izbe a sem tam u doktora ,aby sa presvedčil ,že som naozaj v poriadku. S Tomom a ostatnými som si telefonovala tajne ,aby o tom naši nevedeli. Pripravili sme si náš plán ,ako ma dostať z Berlína ,aby o tom nik nevedel. Ajka mi dokonca oznámila ,že Simone z manželom sa odsťahovali ,pretože si to chalani želali.
Dnes v noci znova uvidím Toma a Sendy. Neskôr i Ajku , Billa a ostatných.
"Kam idete?" spýtala som sa rodičov ,keď boli nachystaný na nejaký ples ,či čo.
"Ideme na ples ,keby si nemala to brucho ,šla by si z nami:" povedala matka a ja som sa len uškrnula.
"Fajn ,tak príjemnu zábavu." Zatvorila som sa znovu do izby a otvorila okno ,aby som videla ,kedy odídu. Po prvý krát nás v noci nechávajú same. Takúto šancu musím využiť.
Zavolala som Sendy ,aby po mňa prišli ,pretože naši už odišli . To som si čo najrýchlejšie pobalila najdôležitejšie veci a vyhodila kufor von oknom. Neviem ako ,ale musím nejak vyliezť. Tak pôjdem cez kuchyňu ,kde je terasa a dá sa tamade vyliezť na ulicu.
To som už zbadala čierne auto ,stáť pred domom. Rýchlo som vyšla z domu a šla k ním.
"Tom ,Sendy." Zaradovala som sa ,keď som ich uvidela. Rýchlo som si zobrala kufor a nastúpila do auta. Tak toto mi pripomína ,akoby som utekala z vezenia.
Rýchlo som si prisadla k Tomovi a začala ho bozkávať.
"Tak hrozne si mi chýbala." Bozkával ma.
"Ty mne tiež. Všetci ste mi hrozne chýbali." To som sa od neho odlepila a privítala sa i zo Sendy.
"Teda ty maš ale balón." Zasmiala sa.
"No tak dík." Vyplazila som na ňu jazyk.
"Som tak hrozne rada ,že som opäť s vami." To sme už mali namierené na letisko.
"Takže letenky kúpené ,všetko zariadené. Nemali by zistiť kde si šla..." usmial sa na mňa Tom. To sme už boli na letisku a vyberali si batožinu.
Potom sme vošli do haly ,kde nám skontrolovali pasy a batožinu . Tak sme si asi hodinku počkali na lietadlo a konečne odleteli ,znova do Magdeburgu.
Celú cestu som znova prespala.
Dnes v noci znova uvidím Toma a Sendy. Neskôr i Ajku , Billa a ostatných.
"Kam idete?" spýtala som sa rodičov ,keď boli nachystaný na nejaký ples ,či čo.
"Ideme na ples ,keby si nemala to brucho ,šla by si z nami:" povedala matka a ja som sa len uškrnula.
"Fajn ,tak príjemnu zábavu." Zatvorila som sa znovu do izby a otvorila okno ,aby som videla ,kedy odídu. Po prvý krát nás v noci nechávajú same. Takúto šancu musím využiť.
Zavolala som Sendy ,aby po mňa prišli ,pretože naši už odišli . To som si čo najrýchlejšie pobalila najdôležitejšie veci a vyhodila kufor von oknom. Neviem ako ,ale musím nejak vyliezť. Tak pôjdem cez kuchyňu ,kde je terasa a dá sa tamade vyliezť na ulicu.
To som už zbadala čierne auto ,stáť pred domom. Rýchlo som vyšla z domu a šla k ním.
"Tom ,Sendy." Zaradovala som sa ,keď som ich uvidela. Rýchlo som si zobrala kufor a nastúpila do auta. Tak toto mi pripomína ,akoby som utekala z vezenia.
Rýchlo som si prisadla k Tomovi a začala ho bozkávať.
"Tak hrozne si mi chýbala." Bozkával ma.
"Ty mne tiež. Všetci ste mi hrozne chýbali." To som sa od neho odlepila a privítala sa i zo Sendy.
"Teda ty maš ale balón." Zasmiala sa.
"No tak dík." Vyplazila som na ňu jazyk.
"Som tak hrozne rada ,že som opäť s vami." To sme už mali namierené na letisko.
"Takže letenky kúpené ,všetko zariadené. Nemali by zistiť kde si šla..." usmial sa na mňa Tom. To sme už boli na letisku a vyberali si batožinu.
Potom sme vošli do haly ,kde nám skontrolovali pasy a batožinu . Tak sme si asi hodinku počkali na lietadlo a konečne odleteli ,znova do Magdeburgu.
Celú cestu som znova prespala.
Autor: Werča