close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

"Daj tie pracky preč" 2. - III.

7. ledna 2007 v 17:09 | Werča |  ╬"Daj tie pracky preč" 2
Zaklopala som ,no Tom vďaka hudbe nič nepočul.
Nemohla som už vydržať a tak som vošla dnu. Tom ležal na posteli ,zo zatvorenými očami a kýval hlavou na hudbu ,ktorá sršala z veži .
Je taký sladký ,nezmenený a stále tak hrozne krásny. Ani sa mi nechce vyrušiť ho.
"Ehm..." zakašľala som potichu a to Tom otvoril oči a pozrel na mňa.
"Kto si ,čo tu robíš?" sadol si na posteľ.
"To ,až tak hrozne som sa zmenila?" usmiala som sa .
"Hmm?" nechápavo na mňa pozrel. To som si len sadla k nemu a pošeptala mu moje meno. On sa odo mňa vzdialil a ešte raz na mňa pozrel.
"To si naozaj ty?"
"Áno ,som to ja. Ako ti to mam dokázať?" zasmiala som sa.
"No čo ja viem. Sníva sa mi?" krútil hlavou.
"Pripadá ti to ako sen?" uštipla som ho a Tom zo sebou len cukol.
"Wera?" dýchal silnejšie.
"No konečne." Objala som ho. Po dvoch rokoch ho konečne cítim. Jeho objatie ,vôňu a dotyky . Spomienky sa obnovujú a ja mám pocit ,že konečne ma môj život znova zmysel.
"Ako ... kedy si prišla?" odtlačil sa odo mňa.
"Dnes . Potrebovala som pomoc a tak som ťa brala za jediné riešenie." usmiala som sa.
"To teda hej. Pomôžem ti vždy ,keď to budeš potrebovať." Znova ma objal. Verím mu a nikdy mu veriť neprestanem. Je to vlastne moja prvá láska a prvý človek ,ktorého som ľúbila a zároveň i nenávidela.
"Chýbal si mi. Hrozne si my chýbal." Hladila som ho .
"Ty mne tak isto. Ani nevieš ,ako. Každú noc som na teba myslel ,ako sa tam máš a či ťa ešte niekedy uvidím. Moje želanie sa splnilo. Konečne." pozrel mi do očí.
Ja som na neho len mlčky pozerala a nemohla odolať ,jeho perám. Proste som ho začala bozkávať. Chýbal mi a najviac mi chýbali jeho bozky.
V tom nás niekto vyrušil.
"Teda vy ste rýchli." Zasmial sa . Kto iný než Bill to mohol byť. Viem ,že som ho v láske príliš nemala ,ani nemám ,pretože stále vyzerá ako buzna. Ale teraz aspoň trochu vyzerá ako muž!
"Ahoj." Vstala som od Toma a objala ho.
"Chýbala si nám." Odlepil sa odo mňa.
"Ty mne nie." Povedala som si pre seba a na Billa sa len milo usmievala.
"Tak poď dole ,chcela by som ti predstaviť moju fakt dobrú kámošku ,ktorá sa o mňa starala rok a musím povedať ,že je fakt skvelá." potiahla som Toma a on ma len mlčky nasledoval.
Keď sme prišli do obývačky ,kde sedeli Ajka ,Sendy a Bibi , Tom sa len zastavil a tak čudne sa pozrel na Sendy.
"Čo je?" kývla som ním. Sendy sa tiež zastavila a čumeli na seba ,akoby sa od narodenia nenávideli.
"Toto ,že je Se.. Sendy?" pregĺgol si nahlas.
"Áno máš problém?" posadila som ho. Stále zo seba nespúšťali oči.
"Poznáte sa?" spýtala sa Ajka a obaja prikývli.
"Teda to je super ,skade sa poznáte?" spýtala som sa ich šťastne.
"To ti poviem potom." Povedala Sendy a stale sledovala Toma. Tom robil to isté.
"Teda už na seba aspoň tak nehľadťe ,lebo si pripadám ,akoby ste ... No som ticho." Vyplazila som na Toma jazyk a pritiahla si ho k sebe.
"Tak ako si sa mala vo veľkom Berlíne?" spýtal sa ma Tom a už prestal pozorovať Sendy .
"Fajn i dosť zle ..." usmiala som sa.
"Prečo zle? Veď je to úžasne mesto ,že Sendy?" pozrel na ňu pyšne. Tá len nabrala červenú farbu a bola ticho.
"To mesto teda je úžasne ..." zamumľala som a radšej som držala už hubu ,aby som im nepovedala o drogách a o tom "všetkom" .
"Tak čo budeme robiť?" spýtal sa Bill a sadol si k Ajke.
"No neviem ako vy ,ale ja som unavená." Zývla som .
"Ale veď si spala v lietadle." Upozornila ma Sendy.
"To hej ,ale aj tak som unavená." Oprela som si hlavu o Toma.
"Tak teda budeš spať v mojej izbe ,ako vždy fajn?" pohladil ma po tvári.
"Jasne a čo Sendy?"
"Sendy môže spať v hosťovskej." Premýšľal.
"Tak fajn ,poď hore ,musím si s tebou pohovoriť." ťahala som ho zase do jeho izby.
Tam sme sa hodili na posteľ a začali sa rozprávať.
"Takže čo ste mali spolu ty a Sendy?" spýtala som sa.
"No .. Vieš ,koncert v Berlíne ,fanynky ,krásne baby a tak... Tak sme sa spoznali a ..." zmĺkol. Ja som si už iba domyslela ,čo spolu asi robili. No jasné ,ale prečo mi o tom nič Sendy nepovedala? Prečo to predo mnou
tajila? Prečo?
"Aha ,takže tak..." vstala som z postele a pozerala na neho z výšky.
"Ale kašli na to ,bolo to pred dvoma- troma rokmi." Usmial sa na mňa a ja som si k nemu zase ľahla.
"Ja ... No vieš ,ona je moja veľmi dobra kámoška a bývala som u nej rok. Nechápem ,prečo mi nič nepovedala." Povedala som sklamane.
"Ale nerieš to. Teraz sme iba my dvaja a nikto nás predsa nerozdelí." Pobozkal ma na líce a ja som sa na neho len milo usmiala.
"Takže zase spolu?" pozrela som mu do očí.
"Ako vždy." pobozkal ma .
"Tom? Ako si sa mal vlastne ty?" odlepila som sa od neho.
"No prvý rok sa ma pokúšali zbaliť všetky baby zo školy ,no ja som stále myslel ,že sa vrátiš a budeme znova spolu ,ale asi som sa mýlil ,lebo stále si sa nevracala a keď som ti volal ,počul som nejakého chalana ,ako na teba hovorí zlatko a také veci. Cítil som sa ako kokot ,ale neprešla ma láska k tebe. Iba som si znova začal užívať."
"Chápem. Vieš Tom ... Ja som ťa nechcela ... No nechcela som chalana ,ale vieš ,ja .. Ani som nevedela ako som k nim prišla. Ako som žila. Točila sa okolo mňa toľko vecí ,že som niekoľkokrát spadla a nevedela sa postaviť. Boli to najhoršie okamžiky v mojom živote. Som rada ,že som zase pri tebe." Objala som ho silnejšie.
"Aj ja som hrozne rád ,že ťa mám znova. Teraz ma aspoň Lisa a Marianne nechajú na pokoji." Zasmial sa a to som po ňom vrhla len prekvapený pohľad.
"Takže tie dve mrchy?"
"No ... Z Lisou poriadne zatočilo ,keď si odišla. Hneď ma začala baliť a pozívať ma niekam. Lenže ja som bol dosť sklamaný a tak som na ňu kašľal. Marianne sa tiež pokúšala zbaliť Billa ,lenže na tej rozlúčkovej párty si ho Ajka znova získala. A poviem ti ,teraz Bill ľutujem." Zasmial sa.
"Prečo ho ľutuješ? Veď Ajka je ta najlepšia dievčina pod slnkom." Buchla som ho do hrude.
"To teda je. Ale hrozne sa zmenila." To sme obaja radšej zmĺkli ,pretože sa z vedľajšej izby začali ozývať nejaké čudné zvuky a búchania.
"Čo to preboha je?" pozrela som na Toma a vyplašene sa postavila.
"To neviem." Zdvihol sa i Tom a tak sme pohotovo vyšli z izby.
Autor: Werča
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama