close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

"Daj tie pracky preč" 2. - II.

6. ledna 2007 v 15:03 | Werča |  ╬"Daj tie pracky preč" 2
Konečne som znova doma. Vrátila som sa do rodného Magdeburgu . Do mestečka na ktoré som kašľala dve roky a konečne sa mi zunovalo. Keby sa to vlastne tak dalo nazvať. Prišla som tu po pomoc ,tak dúfam ,že ma kamoši a hlavne Tom podržia.
"Kam teraz?" spýtala sa ma Sendy ,keď sme vyšli z batožinou von z budovy letiska.
"No potrebujem si zavolať. Nemáš drobné?" kukla som na ňu a už sa hrabala vo vrecku. Asi po piatich minútach našla konečne nejaké drobné ,tak som rýchlo vytočila Ajkine číslo ,ktoré viem naspamäť a zavolala jej.
"Prosím." Zdvihla to ona ,myslím.
"Ajka?" kontrólna otázka.
"Áno ,kto je tam?" povedala dosť unudene.
"Wera ..."
"Ć...čože? Ty mi voláš ako prvá? Ako sa máš ? Ako to ide tam v ..." to som ju prerušila.
"Som v Magdeburgu a potrebujeme odvoz." Povedala som pravdu. Nezvíšilo nám už ani na taxík k ním ,takže bude musieť prísť za nami.
"Čo? Ty si v Magdeburgu? Ako? Kedy si prišla?" ma strašne veľa otázok ,nezdá sa vám ?
"Kľud. Som z kamoškou na letisku a proste nemáme ,kde ísť a už ani prachy nemáme. Prídeš po nás?"
"Jasnačka. Hneď som tam. Ani nevieš ,ako som šťastná ..." to už som musela zložiť ,pretože som mala nulový kredit.
"No super." povedala som si pre seba a zložila slúchadlo. Pohotovo ma vystriedal nejaký chalan a ja som vyliezla z búdky k Sendy.
"Tak čo?" spýtala sa ma a opierala sa o kufor.
"No mala by za nami prísť." Povedala som sklamane. Dúfam ,že príde čo najskôr a nevykašľe sa na mňa.
"Tak fajn ,počkáme ju?"
"Jasne ,inú šancu nemáme." Sadla som si na kufor a Sendy tiež. Pripadám si ako bezdomovkyňa ,ale nechce sa mi stáť.
Keď sme čakali asi 15 minút a jej nikde ,zrazu pár krokov od nás zastavilo čierne auto a z neho vystúpila nejaká baba. Mala dlhé ,vyrovnané čierne vlasy a dosť dobre vyzerala. Proste taká ,na ktorú nikto nemá. Určite nejaká namyslená krava.
Hneď sa rozbehla ku mne . Tak som sa postavila ,aby som jej poriadne videla do xichtu. Už podľa hnedých očí ,som prišla na to ,že to je Ajka.
"Iva?" spýtala som sa .
"Wera?" to sme sa na seba len usmiali a objali sa. Obímali sme sa asi ešte takých 10 minút no potom som jej predstavila Sendy.
"Teda ani nevieš ako si všetkým chýbala." pomáhala mi s kufrom.
"A ty ani nevieš ,ako neznášam Berlín." Vyplazila som na ňu jazyk. Ona len naložila kufor do auta , Sendy tiež a tak sme nastúpili i my.
"Prečo? Ako si sa vlastne mala?" naštartovala .
"No čo ja viem.... Až na ten posledný rok ,fajn." spomenula som si na všetko čo som za tie roky stihla urobiť . No nič pozitívne som nenašla.
"Ach ... Nikomu som ešte nič nepovedala ,tak budú mať prekvápko." Žmurkla na mňa.
"To teda hej. Ty si sa ale veľmi zmenila." Usmiala som sa na ňu.
"To vieš ,pre Billa urobím všetko."
"Takže ste ešte stále spolu?"
"Áno ,veď som ti to minule hovorila do telefónu." Zamračila sa. No keby som si aspoň nejaký jej telefonát pamätala. Stále mi volali ,keď som nebola v tom najlepšom.
"No vieš ,ja som na to zabudla."
"Aha ... Teda ďakujem ,si skoro ako Bill. Ten tiež vždy na niečo zabúda."
"No sorry. A čo Tom?"
"Tom.. Myslím ,že tvoj odchod bral dosť dobre. Nespal zo žiadnou asi rok ,pretože si myslel ,že sa vrátiš. Ale nakoniec to vzdal a tak spal každý deň z inou ,ako za starých dobrých čias." Tak to ma veľmi potešila. Ale vlastne sme s Tomom na tom úplne rovnako.
"Teda to je ale sviňa. Ja sa vlastne nemám čím chváliť." To Sendy prikývla.
"Takže i ty si si užívala?"
"Hneď v prvých mesiacoch." Zasmiala som sa a Sendy tiež.
"Takže Tom nieje až taka sviňa."
"To teda asi nie. Ale žiadnu nenabúchal." Smiala som sa ďalej ,ale obidve naraz stíchli.
"Predsa si to mala tajiť." Upozornila ma Sendy a ja som si zakryla ústa.
"Čo si mala tajiť?" prudko zastavila.
"Nič ... Ja lenže ..." tak čo teraz?
"Povedz mi to. Sme predsa stále najlepšie kámošky ,nie?" pozrela na mňa.
"Ale ja fakt nemôžem." Zosmutnela som. No na Ajkine "psie očká" som jej však povedala pravdu. Povedala som jej celý môj príbeh ,od drog až k tomuto.
"Preboha. Ak sa to Tom dozvie nebude sto krát nadšený." šoférovala ďalej.
"Ale nič mu nemôžeme povedať." Upozornila som ju a ona iba kývla . To sme už boli pred domom Kaulitzovcov. Tak tento domček som nevidela už dosť dlho. A už ako dlho som tu nebola.
Toto mi chýbalo!
Tak sme si vyložili batožinu a hneď ju ťahali dnu.
Pri vstupe do domu ,som zastihla nejakú malú guličku ,bežiacu ku mne.
"Preboha čo to je?" skoro som vykríkla.
"To je naše dieťa." Zasmiala sa Ajka a vzala si tú "guľku" do rúk.
"Ako sa volá?" spýtala sa Sendy a pomaly ho hladila (je to psík ,samoz.)
"BiBi. Je to moje a Billovo dieťa ,ktoré by nás nemalo rozdeliť. Preto sme si ho kúpili ,udržuje vzťahy." To som sa začala rehotať ,ako divá.
"Čo je na tom smiešne?" pozrela na mňa Ajka.
"No to ,že .. Ale radšej nič." Prestala som sa smiať a potiahla si kufor do obývačky. Sendy pustila Bibi a prišla za mnou.
"Tak ja idem za Tomom a Billom." Vyhlásila Ajka.
"To teda nie. Za Tomom idem sama." Povedala som tvrdohlavo.
"Ale..." chcela ma zastaviť ,lenže to som sa už vybrala po schodoch hore ,a namierila si to rovno do Tomovej izby ,skadiaľ sa šíril hip-ho. Nádych a ideš ....
Autor: Werča
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama